Teológia manželstva a rodiny: Definícia a pohľad Jána Pavla II.

Medzi najkrajšie, najrevolučnejšie a najinšpirujúcejšie myšlienky i diela Jána Pavla II. patria jednoznačne tie, ktoré sa týkajú teológie tela. V teológii tela sa ľudské telo chápe ako ikona, „okno do neba“. Hovorí sa dokonca o prorockej úlohe tela. Možno povedať, že celá teológia je spätá s telom. Ľudské telo a pravda o jeho vzkriesení nám tiež odhaľujú, že sme stvorení aj „pre Druhého“ - pre Boha.

Svätý Ján Pavol II. tvrdil, že „manželstvo je prvotnou sviatosťou“. Boh sa na počiatku zjavil cez tajomstvo ľudskej lásky. Aj keď manželstvo nie je schopné tajomstvo Boha úplne odhaliť, predsa len je najvýstižnejším vyjadrením Boha na zemi.

Čo je teológia tela?

Teológia tela je pracovný názov súboru 133 katechéz sv. Jána Pavla II., ktoré predniesol pri pravidelných stredajších príhovoroch počas audiencií od 5. septembra 1979 do 28. novembra 1984. Katolícky teológ George Weigel charakterizuje teológiu tela Jána Pavla II. ako jednu z najodvážnejších prestavieb katolíckej teológie za celé stáročia; ako riadenú teologickú časovanú bombu, ktorá má vybuchnúť s dramatickými následkami niekedy v 21. storočí.

V teológii tela Ján Pavol II. najprv na základe rozjímanie nad úryvkami z knihy Genezis o stvorení človeka postupne odkrýva Boží plán s človekom - jeho povolanie k láske. Potom sa venuje Kristovým slovám z reči na vrchu o žiadostivom pohľade na ženu(Porov. Mt 5,27n), aby nám dal hlbšie pochopiť, čo znamená "vykúpenie ľudského srdca" pre náš život. Následne pred nami otvára perspektívu vzkriesenia tela (porov. Mk 12,24n) a s tým súvisiací eschatologický význam kresťanského panenstva "pre Božie kráľovstvo" (Mt 19,12). Veľký oddiel svojich katechéz venuje sviatostnej povahe manželstva. Posledný cyklus završuje témou zodpovedného rodičovstva.

Teológia tela prináša strhujúci pohľad na vzťah viditeľného, hmotného sveta a sveta neviditeľného, duchovného. Uprostred tejto reality sa nachádza človek: jednota duše a tela. Vďaka tomu sa ľudské telo stáva bránou k duchovnému svetu. Telo je ako ikona - okno do neba. Boh, našim očiam neviditeľný, stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Ľudské telo preto získava v perspektíve viery mimoriadnu dôstojnosť: je v najširšom slova zmysle "sviatostí" - viditeľným znamením neviditeľných Božích vecí.

Naše stvorenie na Boží obraz má ešte iný dôsledok: telo muža a ženy "hovoria" svojím jazykom o našom povolaní. Naše telo nás nenecháva na pochybách: boli sme stvorení "pre druhého". Každý z nás je povolaný k láske, k osobnému sebadarovaniu. A raz vo večnosti tento dar seba samého dosiahne svoj vrchol. Boli sme totiž stvorení "pre Druhého" - pre Boha. To je zmysel a cieľ nášho života. A v tom je posolstvo teológie tela Jána Pavla II.

Mylným názorom býva, že teológia tela je len o tele, alebo že je iba pre manželov. Hneď na úvod treba vyjasniť, že Ján Pavol II. chápe telo v celkovom pohľade - ako telo, ktoré má dušu, rozum, slobodu a ktoré je schopné vzťahu s Bohom.

Snubný význam tela

Centrálnou témou teológie tela nie je manželstvo, ale pojem snubný význam tela, ktorý je v katechézach často skloňovaný. Ten v stručnosti znamená schopnosť človeka byť darom pre druhého. Túto schopnosť tela človek odhalil pri stvorení, bola však narušená hriechom, no znova obnovená darom Kristovho vykúpenia. Naše telo je teda svedkom daru a jeho úlohou je byť darom. Tento rozmer sa uskutočňuje v dvoch hlavných povolaniach - v celibáte alebo panenstve pre Božie kráľovstvo a v manželstve. V oboch týchto povolaniach človek uskutočňuje tento rozmer daru. V manželstve muž pre ženu a žena pre muža a následne ich spoločná láska pre dieťa.

Teológia tela je pre každého. Povolaním každého človeka je láska. Úlohou každého človeka je byť darom pre druhého. Tomuto rozmeru sa učí malé dieťa keď dozrieva, mladý človek, hľadajúci svoje povolanie, osoba žijúca v manželstve, rehoľník alebo kňaz. K tomuto rozmeru sú povolaní manželia zranení telesnou neplodnosťou, osoby žijúce osamote, vo voľných zväzkoch, rozvedení, vdovci, single, či osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou. Tým najdôležitejším, na čo teológia tela v konečnom dôsledku poukazuje je, že cieľom nášho života je spoločenstvo s Bohom a že naše telá budú vzkriesené.

Základné cykly katechéz teológie tela

Katechézy sv. Jána Pavla II. môžeme rozdeliť do 6 cyklov. Prvé tri cykly majú nasledovné názvy a obsahy:

1. Počiatok (prvotná samota človeka, prvotná jednota, prvotná nahota, padlé ľudstvo - hriech)
2. Vykúpenie srdca (horská reč)
3. Vzkriesenie tela (budúcnosť veku - vykúpenie tela)

Odpovedajú na otázky: KTO JE ČLOVEK PODĽA PRVOTNÉHO PLÁNU STVORITEĽA? ČO ZNAMENÁ BYŤ ČLOVEKOM?

Ďalšie tri cykly sú nasledovné:

1. Kresťanské panenstvo (snubná láska, eschatologické predpochopenie budúceho veku)
2. Sviatostná povaha manželstva (snubný význam tela, snubný vzťah)
3. Láska a plodnosť (zodpovedné rodičovstvo, Humanae vitae)

Odpovedajú na otázky: AKO MÁM ŽIŤ SVOJ ŽIVOT, ABY SOM DOSIAHOL ŠŤASTIE?

Cieľom tejto časti je poukázať na niektoré myšlienky, ktorými učiteľ náboženstva by mal obohatiť svoj antropologicko-teologický slovník a používať ich v rámci ohlasovania.

1a. Prvotné ľudstvo - stvorenie
Gn 1,26-27
Človek je ako muž a žena. Je Božím obrazom - má rozum a slobodnú vôľu (uvedomuje si seba, po-znáva pravdu a slobodne sa môže rozhodovať). Má k Bohu zvláštny vzťah. Iba človek je osoba.
Telo nie je iba časťou osoby - ono je súčasťou osoby. Telo svojou pohlavnou komplementaritou zja-vuje, že sme stvorení pre vzťah, pre medziosobnú jednotu.

Gn 2,7.18-22
Spoznal niekoho, kto mu je rovný, koho môže milovať, komu sa môže darovať a kto môže jeho dar prijať a darovanie mu opätovať = vytvoriť s ním osobnú jednotu.

1b. Padlé ľudstvo - hriech
Gn 3,1-6
Adam a Eva neodolali pokušeniu. Rozhodli sa, že budú bohmi sami sebe. Zlyhali v dôvere milujúce-mu Stvoriteľovi. Závažnosť prvotného hriechu = smrť (od príchodu Krista hriech a smrť nemajú pre ľudstvo posledné slovo). Bez Krista je človek neschopný dosiahnuť cieľ, ktorý pre neho Boh pripravil.
Neposlušnosťou zahájili bolestnú históriu ľudstva = cesta odpadnutia od Boha.

• Hanblivosť - Rozkol vo vnútri ľudskej bytosti.
• Strach - rozkol medzi človekom a Bohom.
• Konflikt - rozkol v ľudských vzťahoch.
• Namáhavá práca - rozkol medzi človekom a stvoreným svetom.
• Smrť - konečný údel človeka na zemi.

Gn 3,15
Božie milosrdenstvo, protoevanjelium.

2. Vykúpené ľudstvo - Kristov príchod
Mt 5,27-28
Horská reč - to nie sú mravné predpisy, to je schopnosť žiť pravý zmysel ľudskej existencie, mať ú-časť na láske samotného Boha. Nebyť otrokmi chtivosti ale znovu OBJAVIŤ SNUBNÝ VÝZNAM TELA. JEŽIŠ NÁM DÁVA SILU. Sv. Ján Pavol II. poukazuje na to, že Ježišove slová (Horská reč) vyjadrujú základnú pozitívnu hodnotu, ktorú chráni a oslobodzuje (vášeň a čistota - nie sú proti sebe, majú sa stretnúť v ľudskom srdci - prinášať plody).

Gal 5,17
Existuje napätie medzi vládou tela a vládou Ducha. Telo = neusporiadané túžby v zajatí svetských hodnôt zvádzajú na hriech.

Rim 8,5-9
Život podľa Ducha = v moci, ktorá umožňuje prijať samotný Kristov život, život sebadarujúcej lásky

Mt 5,8
Čistota srdca - čnosť, dar Ducha Svätého. Sme chrámom Ducha Svätého („Boli ste draho vykúpení. Preto svojím telom oslavujte Boha.“ Porov.1 Kor 6,18-20)

3. Oslávené ľudstvo - Druhý Kristov príchod
Rim 8,19-21
Nie iba ľudia, ale celý vesmír túži po premene, ktorá nastane v posledný deň, keď naše telá budú vzkriesené z mŕtvych.

Mk 12,18-27
Premenený život, ktorý Boh pre nás pripravil od večnosti, je stále ľudský život. Sme telesné osoby, naša príslušnosť k pohlaviu je trvalou dimenziou našej existencie, a to i v nebi. SNUBNÝ VÝZNAM TELA sa tu plne zjavuje ako „panenský význam byť mužom a ženou“. Telo sa stane vyjadrením snub-ného zjednotenia sa so samým Bohom, bude presahovať pozemské zjednotenie manželov v jedno telo. Naplní sa najhlbší zmysel tela, človek sa stane úplným darom v dokonalom spoločenstve s Bohom a s ostatnými.

4. Kresťanské panenstvo
Povolanie k panenstvu a celibátu môžeme pochopiť iba s pohľadom upretým na nebeské manželstvo Boha a jeho ľudu. Ježiš netvrdí, že toto povolanie nezahŕňa zrieknutie sa.

1 Kor 7,7
„Každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak, druhý inak.“
Tí, ktorí tento dar prijímajú, sú láskou Krista, božského Ženícha tak zasiahnutí, že na ňu túžia radikál-nym spôsobom odpovedať. Neodmietajú svoju sexualitu, ale ju celkom darujú Bohu. Toto veľkorysé prijatie povolania je zdrojom radosti a veľkej plodnosti - duchovného materstva a otcovstva. Je to výraz úplného a výlučného sebadarovania. Je znamením, že i keď manželstvo a odovzdávanie života je dobré, patrí iba tomuto životu.

5. Sviatostná povaha manželstva
Manželstvo nazývame „prvotnou“ sviatosťou. Neznamená to však, že je „najväčšou“ sviatosťou. Naj-väčšia sviatosť je Eucharistia, zdroj a vrchol kresťanského života. Eucharistia je v istom zmysle „snubnou“, pretože vždy, keď ju slávime, ide o obnovu Kristovho sebadarovania nám na kríži a obnovu našej odpovede v láske a vďačnosti ako jeho nevesty.

Pre nás je dôležitou úlohou odkryť a pochopiť v Božom slove túto manželskú symboliku. Od Adama a Evy až po večnú svadobnú Baránkovu hostinu hovorí Boh o svojej láske k nám ako o láske ženícha k neveste.

Manželstvo je symbolickým kľúčom k vyjadreniu vzťahu medzi Bohom a človekom. Manželstvo je viditeľným znamením tajomstva Božej snubnej lásky k svojmu ľudu. Svet dnes potrebuje vidieť, že láska existuje a že jej autorom je trojjediný Boh. Boh povoláva všetkých kresťanov - žijúcich v manželstve, slobodných alebo zasvätených Bohu - aby túto lásku žili a vydávali o nej svedectvo.

Snubná láska k Bohu nebráni tomu, aby sme mali na zemi manžela či manželku. Je to však láska totál-na, ktorá zahŕňa celé naše bytie. Príkladom je Panna Mária (Lk 1,38). Žiť túto pravdu znamená po-znať, že svätosť nie je niečo, čo robíme, ale čo prijímame.

Ef 5,21-33, Flp 2,2-4
Vzájomné podriaďovanie sa manžela a manželky je základom pre celý ich vzťah. Dobro druhého je pre nich dôležitejšie ako dobro vlastné. Dôvodom k vzájomnému podriaďovaniu sa je „poddanosť Kristovi“, bázeň pred tajomstvom Kristovej lásky presahujúcej naše srdce.

6. Láska a plodnosť
Medzi Božími zákonmi týkajúcimi sa na jednej strane odovzdávania života a na druhej strane pestova-nia pravej manželskej lásky nemôže byť skutočný rozpor. (GES,51)

Pri každom počatí ľudského života Boh vykonáva nový akt stvorenia: začína existovať nová osoba, nová tvár zrkadliaca vo svete neopakovateľným spôsobom Boží obraz.

Spojiť sa s inou osobou pri pohlavnom styku znamená povedať rečou tela: “Dávam sa ti úplne.“
Manipulovať rečou tela znamená popierať sviatostné znamenie a hlásať, že Božia snubná láska nie je bezvýhradná a nie je životodárna.

Z toho vyplýva základný morálny rozdiel medzi prirodzeným plánovaním rodičovstva (PPR) a antikoncepciou. PPR prijíma plodnosť ako dobro a ako to, čo je neoddeliteľnou súčasťou osoby. Rečou tela „hovorí“ iba pravdu. Antikoncepcia narúša tajomné vnútorné spojenie medzi láskou a životom, ktorý Boh vpísal do ich tela, odníma sexualite charakter „plného“ sebaodovzdania.

Budovanie kultúry života znamená pochopiť vo všetkých rovinách, akým darom je život a porozumieť tajomstvu, že Boh nie iba stvoril ľudský život k svojmu obrazu, ale že trpel preto, aby ho obnovil.

Flp 1,20b... pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.

Teológia tela v osnovách náboženskej výchovy

V ďalšej časti poukazujeme na tie témy jednotlivých ročníkov náboženstva, v ktorých možno využiť poznatky Teológie tela (číslo cyklu Teológie tela je uvedené v zátvorke za témou).

tags: #teologia #manzelstva #a #rodiny