„Time management“, teda manažovanie času, nie je niečo, čo si automaticky spájame s kresťanstvom. Možno nadišiel čas to zmeniť. Každá sekunda, ktorú na zemi máme, je príležitosťou robiť správne rozhodnutia, konať dobro a zveľaďovať svet okolo nás. Zároveň je šancou stať sa lepším človekom.
V chaose bežných, každodenných povinností, vo víre úloh, práce a starostí, stratení v útrapách, dlhoch, zdravotných problémoch… nepočujeme Boží hlas, ktorý hovorí: „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Keď si do posledného detailu plánujeme budúcnosť, akoby sme zabúdali, že na život nie sme sami.
Obmedzujeme realitu na veci, ktorých sa možno dotknúť, ktoré vidíme a počujeme. Zabúdame, že svet (aspoň taký, kde sa oplatí žiť a trápiť) je omnoho väčší, komplikovanejší, krajší a úžasnejší. Všetko okolo nás nám napovedá, že ľudia nie sú protagonistom, hlavnou postavou vesmírneho príbehu. Ale zároveň nie sme bezduchými rekvizitami ani nahraditeľným komparzom. Sme „spolupracovníkmi pravdy“ (3 Jn 1, 8), Božími spolupracovníkmi, spolutvorcami reality.
„Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Čas, ktorý nám je daný, je surovina. Neotesaný kameň. Tvarujeme ho našimi slobodnými rozhodnutiami. Opracovávame ho slovami, ktoré sa rozhodneme vysloviť, a skutkami, ktoré sa odvážime vykonať.
Vyslovovať tie správne slová, robiť správne a bohumilé rozhodnutia, to nie je len tak. Keď chceme majstrovsky hrať na hudobný nástroj, ani na sekundu nepochybujeme o tom, že najprv musíme trénovať a veľa sa učiť. To isté platí aj o iných druhoch umenia a o väčšine povolaní.
Pilotovi nezveríme lietadlo a chirurgovi skalpel, kým nepreukážu, že vedia, čo robia. No napriek tomu sa tvárime, že keď ide o umenie žiť - robiť správne rozhodnutia, vyslovovať správne slová, rásť v ľudskosti -, všetci sme nesmierne talentovaní. Nie je to chyba?
„Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom…“ (Ef 5, 15-18) Dávajme si pozor, poctivo rozlišujme, hľadajme Božiu vôľu a hľadajme svoje lepšie ja.
Čo je človek a ako nájsť zmysel života | 3-MINÚTOVÝ KATECHIZMUS 1
Učme sa umeniu žiť, aby sme mohli robiť rozhodnutia s istotou skúseného chirurga. Manažovať si čas s touto perspektívou znamená, že keď si časť z neho vyhradíte pre seba, nestratí sa. Prvý krok k tomu, aby sme znovu objavili význam voľného času, „času pre seba“, je veľmi jednoduchý. Stačí si uvedomiť, že z neho nemusíme mať výčitky.
V období skúšok to môžu byť práve ostrovčeky slobodného myslenia a otvoreného skúmania vlastnej duše, ktoré sa stanú vodidlami k správnym rozhodnutiam. Náš náboženský život sa pretaví zo slepého nasledovania príkazov a zákazov na živý dialóg so živým Bohom.
Skúsme spolu s Pánom nájsť hlbinu života. Začítajme sa do Svätého písma, do veľkých diel teológie a filozofie, do beletrie svetového formátu. Nachádzajme hĺbku bytia vo filmoch, obrazoch, hudbe, vzťahoch, smiechu a nezištnej pomoci. Skúsme rásť vo všetkom dobrom, čím sme boli obdarení, aby sme sa stávali darom pre svet.
Prirodzenou súčasťou našich životov sa stal zhon. Možno je to typické pre dvadsiate prvé storočie, a možno aj nie. Možno tak ľudia fungovali odjakživa. Stále máme čo robiť. Najhoršie sú dni, keď len tak-tak stíhame dokončiť všetky nevyhnutné povinnosti a zrazu zistíme, že je večer. Čas ísť spať. No a ráno sa kolobeh spustí odznova. Koniec koncov, tak nás to učia už odmalička. Od školských čias bývame zahltení učením a domácimi úlohami. Ak chceme všetko urobiť poriadne, musíme si ukrojiť z voľného času.
Bohužiaľ, čím sme starší, voľného času, z ktorého ukrajujeme stále väčšie a väčšie porcie, len ubúda. Ani sa nenazdáme a zostane z neho len zopár minút roztrúsených počas dňa, prípadne hodinka pred spaním. John Lennon mal možno pravdu, keď život definoval ako „to, čo sa deje, kým si my robíme iné plány“.
Neustále čakáme, kým budeme bohatší, vzdelanejší, úspešnejší, a veríme, že potom sa začne skutočný život. Nezaoberáme sa otázkou zmyslu toho všetkého. Na to nám nezostáva čas. Lenže nevzniká náš najväčší problém práve tu? Nie je práve toto zdrojom úzkosti, smútku a veľkého trápenia? Akási duchovná hluchota.
Pedagogická teológia
Pedagogická teológia je oblasť teologického štúdia, ktorá sa zaoberá vzdelávaním a formáciou v kontexte kresťanskej viery. Skúma princípy a metódy vyučovania náboženstva, ako aj úlohu viery vo výchove a vzdelávaní.
Definícia pedagogickej teológie
Dogmatika je teologická veda o dogme. Je uváženým metodickým a systematickým poznaním zjavenia sa trojjediného Boha v Kristovi a v Cirkvi, ktoré uskutočňuje veriaci človek vo svetle viery (Rahner).
Metóda pedagogickej teológie
Pri dogmatickej teológii sa postupuje tak, že sa najprv predložia vlastné biblické témy. Potom sa vyloží príspevok západných a východných Otcov k Tradícii jednotlivých právd a ďalšia história dogmy v Cirkvi.
V ďalšom kroku je potrebné svetlom rozumu vnikať do hlbšej pravdy dogmy a chápať ich súvislosti (pod vodcovstvom sv. Tomáša).
Rozdelenie pedagogickej teológie
- Podľa obsahu:
- Všeobecné (základné pravdy kresťanstva a články viery)
- Špeciálne (vyplývajú zo základných)
- Podľa vzťahu k rozumu:
- Čisté (poznáme ich iba na základe zjavenia)
- Zmiešané (možno ich ľudským rozumom pochopiť)
- Podľa cirkevného vyhlásenia:
- Formálne (predložené Učiteľským úradom ako zjavené)
- Materiálne (chýba im cirkevné vyhlásenie)
- Podľa potrebnosti k spáse:
- Nutné (pre dosiahnutie spásy je potrebné výslovne ich veriť)
- Nie nevyhnutné (stačí pre ne implicitná viera)
Vývoj dogiem
Kvantitatívny vývoj prebiehal od prvotného zjavenia po smrť posledného z biblických autorov. Kvalitatívny vývoj nespočíva v zmene prostriedkov spásy, nepridáva sa žiadna nová pravda. Je to stále dôkladnejšie prenikanie ľudského rozumu do obsahu zjavených právd.
Profil absolventa magisterského študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy
Profil absolventa magisterského študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy zahŕňa vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sú definované v opise študijného odboru 38. Učiteľstvo a pedagogické vedy, a vedomosti a zručnosti jadra odboru 37. teológia (katolícka). Zároveň reflektuje požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre predmet náboženská výchova (ISCED 2 a ISCED 3).
Absolvent magisterského študijného programu komplexne a v adekvátnom rozsahu ovláda teoretické poznatky z vybraných teologických disciplín, ktoré tvoria obsah kurikula náboženskej výchovy. Ovláda teóriu didaktiky náboženskej výchovy, ktorú dokáže aplikovať do školského vyučovania. Má skúsenosti z pedagogickej praxe a disponuje nevyhnutnými zručnosťami, ktoré sú potrebné pri vyučovaní náboženskej výchovy.
Absolvent magisterského študijného programu učiteľstva náboženskej výchovy má vzdelanie požadované na vyučovanie predmetu náboženská výchova a náboženstvo v základných školách a stredných školách. Má tiež osobnostné predpoklady pre udelenie cirkevného schválenia, ktoré je nevyhnutné pre pôsobenie na pozícii učiteľa náboženskej výchovy.
Teoretické vedomosti
Absolvent študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy v kombinácii (2. stupeň):
- pozná obsah kurikula náboženskej výchovy a identifikuje jednotlivé vzdelávacie celky v rámci učebných osnov (predmety Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy a Metodika náboženskej výchovy),
- pozná rôznorodé metódy náboženskej výchovy, medzi ktorými vie voliť v závislosti od preberaného učiva a podmienok žiakov (predmety Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy a Metodika náboženskej výchovy),
- rozumie obsahu záväzných dokumentov, ktoré vymedzujú postavenie i úlohu náboženskej výchovy a učiteľa náboženskej výchovy v Slovenskej republike, a dokáže implementovať tieto poznatky do didaktických rozhodnutí vo výkone študovanej profesie (predmet Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy),
- ovláda základné kategórie, termíny a definície didaktiky náboženskej výchovy (predmet Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy),
- osvojil si kritický a diferencovaný prístup k vymedzeniu vzťahu medzi vyučovaním náboženskej výchovy a katechézou a dokáže vysvetliť odborné požiadavky vo vzťahu k aplikácii tohto vzťahu do vyučovania náboženskej výchovy (predmet Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy),
- rozumie rozdielom medzi vzdelávaním orientovaným na získavanie kompetencií a výchovou zameranou na rast v cnosti a pozná predmetové kompetencie náboženskej výchovy (predmet Etika cnosti pre učiteľov),
- vníma, rozpoznáva a chápe pedagogický význam vzťahu medzi základným a inovatívnym prístupom k problematike didaktických princípov a didaktických členení vo vyučovaní náboženskej výchovy (predmet Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy),
- interpretuje vybraných autorov v súčasnej dogmatickej teológii a aplikuje svoje poznanie do širšieho kontextu náboženskej výchovy (predmet Vybrané kapitoly z dogmatickej teológie I),
- rozlišuje sociálnu dimenziu ľudského života, chápe a aktívne vyhľadáva cesty, ktoré prispievajú k sociálnej spravodlivosti pre všetkých a k rešpektu práv človeka (predmet Náboženstvo a ľudské práva),
- chápe a objavuje život, ktorý v sebe nesie tradícia (zakladateľské texty, náuka), robí ju súčasťou dnešného jazyka a hľadá jej význam pre dnešných žiakov (predmety Vybrané kapitoly z dogmatickej teológie I a Bioetika pre náboženskú výchovu).
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy v kombinácii (2. stupeň):
- rozvíja u žiakov všetky kompetencie zadefinované v učebných osnovách (predmety Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy a Metodika náboženskej výchovy),
- aplikuje vhodné didaktické metódy a postupy do prípravy a realizácie konkrétnych vyučovacích jednotiek (predmety Odborová didaktika - didaktika náboženskej výchovy a Metodika náboženskej výchovy),
- navrhnuté prípravy hodín prezentuje počas pedagogickej praxe pred žiakmi a svoje výstupy následne analyzuje s cvičným učiteľom a katedrovým didaktikom (predmety praxe),
- vypracováva prípravy na vyučovaciu hodinu so zameraním na kľúčové a predmetové kompetencie žiakov (predmety praxe),
- dokáže prispôsobiť výber obsahu, metód a cieľov schopnostiam a možnostiam žiakov (predmety praxe),
- rozumie medzipredmetovým vzťahom a navrhuje interdisciplinárne vzdelávacie projekty (všetky predmety),
- disponuje kompetenciami pre vytváranie pozitívneho komunikačného prostredia so žiakmi aj ostatnými zamestnancami školy a má konkrétnu skúsenosť s uplatňovaním získaných profesijných návykov (predmety praxe),
- praktizuje a buduje dialóg, ktorý vedie k vzájomnému porozumeniu, k solidarite, k jednote a k tvorbe spoločných projektov (predmet Náboženstvo a ľudské práva).
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent magisterského stupňa študijného programu náboženská výchova získava plnú pedagogickú spôsobilosť pre vyučovanie predmetu náboženská výchova na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania.
Absolvent sa uplatňuje v sektore regulovaných povolaní podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Okrem toho je spôsobilý pracovať v cirkevných a štátnych centrách voľného času či iných inštitúciách zabezpečujúcich voľnočasové aktivity, kde sa vyžaduje pedagogická spôsobilosť. Kvalifikácia mu ďalej umožňuje uchádzať sa o miesto i v inštitúciách, ktoré sú v kompetencii Diecézneho katechetického úradu, ako farský asistent/katechéta.
Cieľom katedry je pripraviť absolventa Pedagogickej fakulty v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov so špecializáciou náboženská výchova - katolícka, ktorý sa môže uplatniť ako učiteľ náboženstva na základných a stredných školách, ako pastoračný asistent, ale aj ako vedecký a výskumný pracovník v oblasti teológie i religionistiky a v iných humanitných a špecializovaných pedagogických inštitúciách.
Absolvent dokáže tvorivo zužitkovať analytické a prezentačné zručnosti, schopnosť interpretovať a systematizovať informácie. Rozumie zmyslu písaných dokumentov, má zručnosť písania a schopnosť argumentovať. Je empatický v komunikácii s ľuďmi rôznych názorov, bez toho, aby ich urazil.
Prvé roky štúdia sú výrazne zamerané na štúdium filozofie. V teologických predmetoch sa študent učí chápať zmysel, kontext a obsahy biblických textov. Taktiež skúma dejinné súvislosti formovania katolíckeho učenia.
Nový program counseling vznikol ako reakcia na potreby praxe. Counseling, čiže profesionálne sprevádzanie, je vo svete využívaná metóda sociálnej práce. Pomáha zvládať ťažké životné situácie. Sprevádzajúci vedie sprevádzaného k mobilizácii jeho vlastných vnútorných zdrojov, potrebných na vyriešenie problému.
Absolvent programu sa môže uplatniť v rámci služieb rodinných poradenských centier, v sociálnych službách, vo verejnej správe. Okrem toho môže pracovať v charitatívnych inštitúciách a v inštitúciách tretieho sektoru.
Každý rok študujú na fakulte viacerí študenti so špecifickými potrebami. Fakulta dáva dôraz na prispôsobenie tempa štúdia, pohybové a priestorové úpravy a poskytovanie audio-vizuálnych pomôcok pre takýchto študentov.
K profesionalizácii sociálnej práce, k jej teórii a praxi prispieva niekoľko disciplín. Okrem sociológie, psychológie alebo práva, tu môžeme zahrnúť aj teológiu. Práve pri teológii a jej vedeckom prínose pre sociálnu prácu je veľkou výzvou reflektovať jej prínos, ktorý by nebol postavený iba ľudovej zbožnosti, ale na kompetentnom teologickom bádaní.
Prístupy a teórie teológie v sociálnej práci sú na tomto pozadí možné z rôznych miest a so špecifickými perspektívami. Obe disciplíny sa doteraz ťažko zosúlaďujú: sociálni pracovníci teológiu nepotrebujú a teológovia majú dostatočne široký záber aj bez sociálnej práce. Avšak, ak teológia berie poctivo svoju dimenziu „diakonie“, sociálne témy nemôže obísť. Takisto aj sociálni pracovníci si musia byť vedomí potreby holistického prístupu ku klientovi a pri takejto paradigme sa nezaobídu len s „monoprofesnými“ pracovníkmi.
Do 19. storočia hrala Cirkev so svojimi farnosťami vo veľkej časti Európy rozhodujúcu rolu v sociálnom systéme. Farnosti boli spoločenskými inštitúciami, ktorým popri starostlivosti o rodiny, bola zverená úloha podporovať chudobných a chorých. Prinajmenšom boli nosnou organizačnou inštitúciou. Boli to práve farári a ich dobrovoľní spolupracovníci, ktorí boli zodpovední nielen za zaobstaranie prostriedkov pre chudobných a chorých, ale aj pre ich prerozdeľovanie. Až na prelome 19. a 20. Tomuto zmyslu činnosti cirkevných spoločenstiev v sociálnej praxi nezodpovedal primeraný význam tejto práce v teológii.
V teológii poznáme tri základné funkcie Cirkvi: ohlasovanie slova, vysluhovanie sviatostí, a diakonia ako služba pomáhajúcej lásky. Služba blížnym a služba Bohu k tomu predpokladá ohlasovanie (tzn. Diakonia je v tomto zmysle chápaná ako biblické zdôvodnenie cirkevnej sociálnej práce, ako zotrvávanie v „agape“ a „diakonii“.
Analýza štrukturálnych súvislostí aktuálnej núdze ako aj z toho vyplývajúce politické intervencie sú teda úzko spojené s úlohou charity.
V historickej perspektíve bola pomoc pôvodne vecou rodiny, domácnosti, príbuzenstva a iných neformálnych spoločenstiev. Vývoj profesionálnej sociálnej práce sa vedecky vysvetľuje ako následok preťaženia týchto neformálnych štruktúr, ako zlyhanie ochraňujúcej funkcie rodiny v stále komplexnejšej spoločnosti, hoci neformálna sféra pre seba zachováva, predtým ako aj teraz, časť sociálnych služieb. Popri tejto neformálnej sfére sa vytvorila v modernej spoločnosti formálna sféra na vykonávanie sociálnych služieb.
Charita prijíma podľa jej možností všetkých ľudí, ktorí prepadli cez sieť štátnej sociálnej istoty. Biednym, ktorí - prinajmenšom v konkrétnom momente - nemajú žiadnu šancu na verejnú sociálnu oporu, má pomôcť z prostriedkov, ktoré získava zo samospráv, grantov, darov a vlastných zdrojov.
V mnohých prípadoch sa jedná o prechodnú pomoc. Jej úlohou je byť obhajcom ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti. Z vlastných skúseností, ktoré získala s chudobnými ľuďmi, sa môže politicky angažovať v odstraňovaní slabých miest spoločnosti.
Na makroúrovni perspektív sociálnej práce je možné hovoriť o príspevku katolíckej sociálnej náuky. Poskytuje pomoc pri identifikácii hodnotového základu sociálnej práce a tiež nástroj kritickej reflexie sociálnej politiky a kultúry organizácie, ktorá poskytuje sociálne služby.
Teológia v sociálnej práci nadväzuje na takú vedu sociálnej práce, ktorá dáva priestor pre rôzne filozofické pohľady a diskutuje o nich. Ide hlavne o artikuláciu a reflexiu sveta trpiacich a pomáhajúcich.
Prehľad kľúčových oblastí pedagogickej teológie
| Oblasť | Popis |
|---|---|
| Didaktika náboženskej výchovy | Metódy a postupy vyučovania náboženstva. |
| Katechetika | Formácia vo viere a odovzdávanie tradície. |
| Sociálna dimenzia | Spravodlivosť, práva človeka a sociálna angažovanosť. |
| Pastorálna teológia | Starostlivosť o jednotlivcov a spoločenstvá. |
mostíkom v otázkach ekumenizácie. a pravdivejšie spoznať kresťanstvo a spoznať jeho podstatu.