Terchová, malebná obec obklopená nádhernou prírodou Malej Fatry, je známa nielen svojou bohatou históriou, ale aj kultúrnymi tradíciami. Vidieť krásne terchovské prostredie sa oplatí. Dá sa povedať, že Terchová je vstupná brána do Národného parku Malá Fatra.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej
Náboženské tradície v Terchovej
Cyrilo-metodská tradícia prekvapivo nie je prvá ani jediná, ktorou obec Terchová žije. „Máme tu staršiu a novšiu náboženskú tradíciu. Staršia je svätomartinská, keďže prvý kostol v Terchovej bol zasvätený svätému Martinovi, a druhá, tá novšia, je cyrilo-metodská.
Kostol sv. Martina
Až do roku 1731 nedisponovala Terchová vlastným kostolom, ani farnosťou. Táto skutočnosť nútila miestnych veriacich chodievať svätiť cirkevné sviatky a príjmať sviatosti oltárne do Varína. Terchová bola súčasťou varínskej farnosti a samotný Varín vzdialený 15 kilometrov. Každodenná práca na poli však neumožňovala ľuďom cestovať (skôr chodievať po vlastných) tak ďaleko. Z tohto dôvodu si pospolitý ľud budoval kríže, kaplnky a na týchto miestach vyjadroval svoje prosby, ďakovanie a modlitby Pánu Bohu.
Keďže samotná obec je pomerne mladá a vznikala postupne valašskou kolonizáciou, nemala svoj vlastný kostol - bola súčasťou varínskej farnosti. No obec postupne rástla, vznikali osady, a tak začali pociťovať potrebu kostola priamo v obci. K vybudovaniu Kostola sv. Martina prišlo v roku 1731. Pokračujúci rast obce si začal vyžadovať vlastný chrám so samostatnou farou. K jeho vybudovaniu dochádza v už spomenutom 1731 - om roku a zasvätili ho sv. Martinovi.
V 30. rokoch nášho storočia už kapacitne nestačil a bolo treba premýšľať o výstavbe nového kostola. Starý kostol sv. Martina po vojne rýchlo pustol a prestal definitívne slúžiť pôvodnému účelu. Poznačil ho pomyselný zub času, pričom všetky finančné prostriedky sa museli investovať do finálnych prác v interiéry nového chrámu. V roku 1949 kostol sv. Martina s konečnou platnosťou uzatvorili.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti. Od druhej polovice 30. rokov minulého storočia pociťovala Terchová akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho Božieho stánku. Kostol svätého Martina už kapacitne dlhšie nevyhovoval, pretože Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia vyše 5 tisíc obyvateľov.
Nový chrám začali stavať ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. V obecnom, ale aj farskom výbore sa myšlienka s novým väčším kostolom stretla s pochopením. „Kostol sa stal útočiskom obyvateľov. Keďže už bol zastrešený, ľudia v ňom doslova našli strechu nad hlavou. Vzali si so sebou aj úrodu, ktorú tu spracovávali, mlátili obilie. Po vojne kostol dostavali a po komunistickom „Víťaznom februári“ sa ho podarilo roku 1949 aj vysvätiť. Tak získala Terchová dva chrámy, aj Kostol sv.
Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu. „Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie,“ konštatuje Marián Zajac. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť.
Zánik Kostola sv. Martina
Mať však v obci dva kostoly, to sa za komunizmu nepovoľovalo. „Preto keď sa jeden vysvätil, druhý musel zostať ‚na periférii‘, hoci stál hneď vedľa, oba boli v areáli farskej záhrady. Keďže jeden z nich museli zatvoriť, rozhodli sa pre Kostol sv. Martina.
Kostol dostalo do správy jednotné roľnícke družstvo a slúžil ako hospodárska budova. „Tak začal chradnúť, až sa dostal do takého štádia, že sa narušila statika a orgány vtedajšej moci rozhodli, že ho zrovnajú so zemou. Kostol padol deň pred Vianocami, 23. decembra 1980.
Svätomartinská a cyrilo-metodská tradícia dnes
Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami. Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní.
Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90. rokoch sa patrocínium „dostalo do ulíc“. „Bola to veľká eufória a veľký entuziazmus mladých ľudí. „Príchod pátra Šaba do Terchovej priniesol nový pohľad.
Cyrilo-metodské dni v Terchovej
Terchová sa stala členom Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti.
Terchovský Betlehem
Lákadlom turistov je jednoznačne terchovský pohyblivý betlehem. „Je to dielo tunajších rezbárov a konštruktérov. S nápadom zrealizovať ho však prišiel rezbár Štefan Hanuliak. Betlehem má tri časti: Terchovú so svojimi remeslami, Jeruzalem a výjavy z Písma a Betlehem, rodisko Ježiša.
Do roku 1995 býval najprv rozložený len počas vianočných sviatkov, potom bol opäť zložený a uložený v terajšej Kaplnke sv. Ale keďže sa ľudia na betlehem pýtali aj počas roka, snažili sa mu Terchovčania nájsť miesto, na ktorom by mohol byť po celý rok. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť.
Terchová počas druhej svetovej vojny
Každá vojna je skutočne krutá. Straty na životoch a majetku v ľuďoch vždy vyvolajú iba smútok. Stalo sa to ku koncu vojny práve deň pred vyhlásením samostatnej ČSR 27.10. Táto udalosť sa stala v Terchovej.
História osídlenia a kolonizácia
Prvé písomné správy o Terchovej (pôvodne Kralowej) pochádzajú zo 16. storočia, z obdobia valašskej kolonizácie Slovenska. Pohyb obyvateľstva v horských častiach Karpát v 14. - 17. storočí súvisel s politickými a hospodárskymi udalosťami v Uhorsku a okolitých štátoch.
Zakladajúca listina Terchovej je písaná v staroslovenčine a jej upravené znenie je takéto: „My Mikuláš a František Dersffy zo Szerdahelu a zo Strečna oznamujeme všetkým a každému jednému ne vedomosť dávame, kto tento list bude čítať, alebo o ňom počuje, že sme v piatok pred svätým Jurajom uzavreli túto zmluvu a dohodu s Jurkom Mudranom a jeho tovarišmi.
Súčasnosť
História Terchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhej polovice 19. storočia. Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. Nemci začiatkom apríla 1945 pri svojom ústupe vypálili celkom 170 domov.
Obyvatelia obce sa odjakživa zaoberali chovom oviec, pracovali v lesoch a v lomoch. Juraj Jánošík sa narodil v roku 1688. Ľud si ho zapamätal ako toho, čo „bohatým bral a chudobným dával“. Dnes dozerá Jánošík na Terchovú zo svojho mohutného podstavca (stavba v roku 1988). Terchová leží na severe Slovenska v okrese Žilina.