Kult slnka je preukázaný u mnohých Indo-európskych národov. Špeciálnu pozornosť mu venovali napr. starovekí Iránci, Peržania, ale rovnako veľkej sa tešili solárne božstvá aj u Skýtov a Sarmatov. V prípade Slovanov je ťažké jednoznačne prisúdiť stupeň dôležitosti slnečného kultu, ale podľa dochovaných písomných zmienok bolo postavenie slnečných božstiev vysoké.
Helios na svojom voze
Helios v Gréckej Mytológii
Podľa gréckej mytológie, keď najvyšší grécky boh Zeus delil svet, zabudol na boha slnka Hélia. Ten bol práve na cestách. Preto mu potom ponúkol, nech si sám vyberie, ktorú časť Zeme chce. Helios sa rozhodol pre ostrovček, ktorý sa mu počas jeho ciest zapáčil. Pomenoval ho podľa nymfy, ktorá mu takisto padla do oka a neskôr sa stala jeho manželkou, Rhode.
Ostrov Rodos patrí spolu s Krétou k najznámejším a turistami najnavštevovanejším gréckym ostrovom. Poloha, tesne pri tureckom pobreží, ho predurčuje na dlhú turistickú sezónu, veď slnko tu ročne svieti tritisíc hodín.
Staré mesto Rodos má v každom dennom čase svojský pôvab. Najmä úzke uličky vnútri hradieb, lemované obchodíkmi a krčmičkami. Tu stál jeden zo siedmich starovekých divov sveta Rhódsky kolos, vyše 30 metrov vysoká socha boha slnka Hélia. Vraj stál len 50 rokov, potom ho zničilo zemetrasenie. Tvrdí sa, že nohy mal na podstavcoch, ktoré sa nachádzajú pri vstupe do prístavu Mandraki.
Rhódsky kolos
Slnečné kulty u Slovanov
Je možné, že „solarizácia“ náboženstva bola významnejšia u východných Slovanov vzhľadom na to, že mali bližšie kontakty so Severo - Iráncami. Zvyk tzv. pozdrav Slnku bol ešte v novoveku spomínaný po celom Rusku, Ukrajine i Bielorusku, menej často u južných a západných Slovanov. Spoľahlivé stredoveké pramene východných Slovanov spomínajú vidiecky zvyk klaňania sa juhu (Slnku) na poludnie.
V Slovanskom folklóre, najmä v rozprávkach je mnoho náznakov o uctievaní Slnečného božstva. Veľmi rozšírená bola predstava, že Slnko prebývalo na východe, v krajine večného leta, v paláci zo zlata. Ranné a večerné žiary boli asociované so Slnkom a boli pokladané za dve ženské (panenské) démnické bytosti: ranná Zora a večerná Zora. Zori stáli na oboch stranách slnečného tronu, jedna po ľavici Slnka a druhá po jeho pravici.
Dazbog, Dazhbog alebo Dazhdbog (u južných Slovanov Dabog alebo Dajbog, česi - Dachbog, Poliaci Dażbóg) bol (je) jeden z hlavných bohov slovanského panteónu, je slnečným božstvom a podľa niektorých hypotéz kultúrny /historický/ hrdina, archetyp slovanského panovníka(vladyku). Je jedným z mála pôvodných a hodnoverných, autochtónnych slovanských bohov.
Arabský historik a zemepisec Al Masudi, ktorý navštívil v polovici 10. stor. územia Slovanov napísal vo svojich poznámkach z ciest: Slovania sú uctievači Slnka a majú chrámy s otvorom v streche aby mohli pozorovať východ slnka. Meno Boha Al Masudi nespomína, ale mohlo ísť aj o Dažboga.
Dažbog je spomínaný v Povesti vremenných rokov - /kronika rannej Kyjevskej Rusi/ ako jeden z bohov, ktorým dal knieža Vladimír Veľký postavit modly pred svojim palácom (r.980). Ruskí Slovania sú tu nazýváni "vnukmi Dažbogovými".
Dôležitým zdrojom k tomuto bohu sú tiež poznámky v slovanskom preklade kroniky Jana Malaly. Jeho menom je tu preložený grécký boh Slnka Hélios. Je nazvaný cárom Slnka a je označený ako syn Svaroga.
Etymológia slova Dažbog nie je celkom jasná. Podľa väčšiny odborníkov vzniklo meno tohto slnečného božstva od praslovnaského koreňa „ dadj“, „daj“, vo význame dávať. Vzhľadom na to, podľa Dubenskija, Obnovskija a Niederleho Dažbog je dávajúci boh, boh - darca. Iní však vykládajú prvú časť z koreňa*dag, ktorého význam je žiara, svetlo. Slovo bog má veľmi starobylý pôvod a súvisí zrejme so staroiránskym (árijským) bhaga- boh.
Okrem toho, táto pasáž nás informuje o rodinných vzťahoch medzi slovanskými bohmi. Ak predpokladáme, že Svarog je Dažbgovym otcom, vyvstáva otázka vzťahu medzi Svarogom a Svarožičom, bohom ohňa a vojny, ktorý bol uctievaný u polabských Slovanov. Jeho meno nás logicky privádza k domnienke, že Svarožič je Svarogov syn. (Kráľ - Kráľovič). Podľa mnohých religionistov je Svarožič a Dažbog to isté božstvo.
Dažboga stožňujú niektorí slavisti s iným slovanským bohom - Chorsom. Bodjanskij si všimol, že Chors a Dažbog sú jediné božstvá, ktoré v texte nie sú jednoznačne oddelené slovom „a“. To by mohla byť indícia k tomu, že božstvo sa volalo Chors Dažbog. Na základe toho Toporov predpokladá že Chors by bolo staroiránske (árijské), možno Sarmatské či Skýtske meno a Dažbog slovanské.
V srbskom folklóre je známa bytosť Dabog, ktorá má chtonický, teda podsvetný charakter. Dabog je nazývaný aj vlčím pastierom, tu nachádzame paralelu s kniežatom Všeslavom zo Slova o pluku Igorovom.
Slnečný kult (kult Dažboga) bol v minulosti predmetem dvoch velkých sviátkov, zimného a letného slnovratu. Na starý sviatok zimného slnovratu, najstaršie slovanské označenie bolo Kračun, naväzujú i kresťanské Vianoce. Pri sviatku letného slnovratu, ktorý pripadá u Slovanov na den sv. Jána (svätojánská noc), slnko dosahuje na oblohe svoj zenitu a jeho sila vrcholí. Na celom slovanskom území bola táto noc slávená zakladaním ohňov na vyvýšených miestach.
Svätojánska noc
Tabuľka: Porovnanie Heliosa a Dažboga
| Boh | Kultúra | Charakteristika | Rodinné vzťahy |
|---|---|---|---|
| Helios | Grécka | Boh slnka, jazdí na voze ťahanom koňmi | Manžel Rhode |
| Dažbog | Slovanská | Slnečné božstvo, boh-darca | Syn Svaroga |