Fašiangy, Turíce a Veľká noc sú obdobia plné radosti, osláv a tradičných rituálov na Slovensku. Tieto sviatky sú hlboko zakorenené v našej kultúre a sprevádzajú ich rôzne zvyky a tradície, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšia. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo tieto sviatky znamenajú a aké tradície sa s nimi spájajú.
Fašiangy: Veselica pred pôstom
Fašiangy sú obdobím radosti a osláv, ktoré predchádzajú 40-dňovému pôstu pred Veľkou nocou. Začínajú sa na Zjavenie Pána (6. januára) a končia sa o polnoci pred Popolcovou stredou. Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval. Pôvod slova je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” alebo carnevale, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Starí ľudia dodnes tvrdia, že práve fašiangy patria medzi dni plné zábav, hojnosti a veselosti. Moji rodičia dodnes tvrdia, že fašiangy patria medzi najkrajšie dni a zábavy. Sú odjakživa jedným z najkrajších a vari najbohatších zvykov v obciach, ktorým sa končieval celý zvykový rok. Veselosť, spev, zábavy, zabíjačky, svadby, neutíchali počas tohto celého obdobia.
V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.
Fašiangové masky
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností.
Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.
Fašiangové zvyky na Slovensku
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. Nezaobišli sa bez chodenia „fašangárov“ po domoch, zvané „pre konope“. Bolo treba zavinšovať gazdinej, aby úroda, konope pekne narástli, vytancovať dievky v dome, získať ošítku jačmeňa do vreca, vajcia na praženicu, na pálenku, nastoknúť niečo na ražeň i čosi „do basy", aby bolo z čoho uhradiť fašiangovú muziku.
Samotné tancovanie „pre konope“ je starým zvykom vo väčšine obcí na Slovensku. Najlepšie som s ním bola oboznámená počas môjho účinkovania vo folklórnej skupine Kubra. Muzikanti spolu s mládencami chodia po dedine a zastavia sa pred každým domom, kde majú dievku a hrajú „pre konope“. Tanečníci musia dievča a niekedy aj samotnú gazdinú dobre vyvrtieť a vyhadzovať dovysoka, aby konope vysoké narástli. Tancuje sa „sellácka - vyhadzuvaná".
Pochovávanie basy
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Keď „Škaredá streda“ uzamkne v dedine veselosť, utíchne muzika, harmonika i krčma. Pochovaním basy sa dá bodka za každoročnou fašiangovou veselosťou.
Presne o polnoci muzikanti hrávali pochod a vykonali najslávnostnejší a zároveň najsmutnejší akt na koniec fašiangov - pochovanie basy. Samotný akt mal veľkú vážnosť, preto ho vždy vykonával jeden z najstarších a najváženejších občanov. Nesmel chýbať farár, ktorý si dával na seba niečo čierne, organista oblečený v kabani a mendíci, ktorí mali oblečené biele košele naruby.
Basu (B-bas alebo kontrabas podľa muziky, aká hrala), ktorú položili v strede krčmy na dve stoličky pokropili, vypili pri nej fľašku pálenky a začali spievať... V miestnosti zhasli všetky petrolejové lampy a svietili iba dve-tri sviečky okolo basy a určený chlap - spevár, ktorý spieval vždy sám, začal vlastný obrad pochovávanie basy. Spieval predpísanú pieseň, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie smútočným tónom a s dôstojným chovaním.
Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú. Po odspievaní všetkých „obradných“ piesní sa pochovávanie basy skončilo a prítomní sa rozchádzali domov. Počas celého 40-dňového pôstu sa nesmelo hrať na žiadnom nástroji.
Fašiangy 2020 - Pochovávanie basy
Turíce: Sviatok jari a Ducha Svätého
Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.
Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.
Veľká noc
Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to obdobie duchovnej obnovy a radosti, ktoré je spojené s rôznymi tradíciami a zvykmi.
V tomto článku sme sa viac priblížili k základným charakteristikám a zvykom súvisiacim s fašiangami.
Text ľudovej piesne:
1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.