Boh Slnka Re: Charakteristika a Význam v Starovekom Egypte

Boh Slnka a samotné Slnko, pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Re bol od najstarších čias jedným z najvyšších egyptských bohov, čo zodpovedá významu slnka pre život na Zemi, a tešil sa úcte v celom Egypte. Pritom nebol jediným bohom Slnka; Egypťania mali nielen mnoho bohov, ale aj mnoho bohov s rovnakými funkciami, čo platilo aj v jeho prípade. Slnko bolo podľa egyptských predstáv jeho telo a jeho meno znamenalo v egyptčine „slnko“.

Ako boh mohol mať však aj iné podoby než Slnko, ktoré považovali Egypťania za guľu alebo kotúč žiariaci na oblohe a týchto podôb mu dopriala ich fantázia neúrekom. Z hymnov na jeho počesť, vytesaných v hrobkách panovníkov 18. a 19. dynastie v Údolí kráľov, ich poznáme dovedna sedemdesiatpäť.

Re-Horakhty

Pôvod a Vývoj Reovho Kultu

Zrod Reovho kultu sa skrýva v temnotách egyptského praveku; rovnako nejasný je aj vznik a vývin jeho funkcií. V historickej dobe sa považoval za boha (či skôr za jedného z bohov), čo stvorili svet a čo ho tiež riadi ako nebeský vládca. Racionálne sa to dá vyvodiť s poznania, že slnko je základnou podmienkou života, jeho vzniku i existencie, že celý život neustále ovplyvňuje. Egypťania si to vysvetľovali a odôvodňovali teologicky: Reovým stotožnením s prabohmi, „ktorí boli prv ako svet, čo bol ich dielom“, a zároveň jeho stotožnením s „vládnucimi bohmi“, t. j. s Atumom, Nunom, Chnumom, Ptahom a (okrem iných) s Amonom.

Bol teda podľa nich vládcom sveta a keďže svet reprezentoval Egypt, bol predovšetkým vládcom Egypta. Re sa preto vteľoval do egyptského kráľa a to doslova i obrazne: kráľ bol jeho synom i pozemskou formou jeho existencie. Výrazom tohto kráľovho stotožnenia s Reom bolo najmä osobitné (piate) meno, ktoré dostával kráľ pri nástupe na trón ako „Reov syn“. Re bol tak Pán Zeme i Pán neba a to podľa egyptských predstáv od vekov naveky.

Rovnako ako Re boli primárni bohovia Slnka Hor, Cheprer a Aton. Re sa opreto s nimi stotožňoval a bral na seba aj ich podobu. V Horovom prípade to bola podoba sokola, v Cheprerovom prípade podoba skaraba, s Atonom mal spoločnú podobu gule alebo splošteného kotúča. Okrem týchto bohov existovali v egyptskom panteóne aj sekundárni bohovia Slnka, ktorí vznikli zo spojenia s Reom. Dakedy boli títo bohovia dosť zložité postavy, napr. Ptah-Amon-Re, ktorý reprezentoval egyptský panteón v dobytých územiach, alebo Re-Atum-Cheprer-Harachtej. K Reovi sa pripájali aj ďalší bohovia (najmä bohovia Mesiaca, lebo Mesiac sa považoval za Slnko noci) a tiež bohyne, čo mali titul Slnečné oko (t. j. najmä jeho dcéry a matky).

Komplikovanou konštrukciou spojili a stotožnili s ním egyptskí teológovia aj boha podsvetia Usira, ktorý mu bol ináč bytostne cudzí. Re bol v egyptskom chápaní mužskou bytosťou a tak mu daktorí toelógovia pridelili kvôli poriadku i manželku. Dali jej meno Reit, čo je feminíum od Re, no jej kult sa neujal. V prameňoch sú o nej len ojedinelé zmienky.

Rozmanitosť v Chápaní Reovej Osobnosti

Z dlhého trvania a všeobecného rozšírenia Reovho kultu vyplýva, že sa v chápaní jeho osobnosti prejavovala neobyčajná rozmanitosť a pestrosť. Týkalo sa to už otázky jeho pôvodu, resp. narodenia. Chmunevskí (hermopolskí) kňazi napr. učili, že Re bol „boh, ktorý sa zjavil v Nunovi“. Podľa onských (héliopolských) kňazov bol síce „bytostne totožný“ s prabohom Atumom, ale „bol to Atum, čo vytvoril Rea, aby sa dovŕšil ako Atum“. Podľa učenia kráľa Achnatona, ktorý zaviedol v Egypte na čas uctievanie jediného boha, „existoval Re ako Aton a nestvoril ho nikto“; naopak sám bol „začiatkom žitia“ a bohom, čo „stvoril všetko“.

Keďže Re bol totožný s Horom, považovala sa za jeho matku Horova matka Hathor. Horovou matkou bola však aj bohyňa Eset a tak sa Eset stala aj Reovou matkou. Okrem toho sa za Reovu matku považovala aj bohyňa Neit, „ktorá ho porodila predtým, ako existoval pôrod“ a občas aj bohyňa Mut, ktorá sa navyše stotožňovala s jeho manželkou Reitou. Podľa jednej verzie ho porodila Nut celkom normálne a takvraviac raz navždy; podľa druhej ho rodila každé ráno na východe, potom putoval cez jej telo na západ a tam ho večer vždy zjedla.

Všetky tieto učenia o Reovom pôvode a narodení mali svojich prívržencov a dokladajú ich texty a vyobrazenia z najrôznejších čias. Spolu s radom ďalších existovali vedľa seba a vzájomne sa rešpektovali (s výnimkou necelých dvoch desaťročí vlády kráľa Achnatona) po celý čas trvania starého Egypta.

Reova Cesta po Oblohe a Boj s Apopom

Ako Pán neba vychádzal Re každé ráno na východe na obzor a podľa vcelku zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život; večer zostupoval opäť pod obzor. Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, vracal sa v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú púť znovu opakoval.

Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a dostať ho pred Reovu loď, ktorá svojim kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im pri tom však aj kňazi, ktorí ovládali čarovné zariekadlá, čo Apopa zneškodnili. Za túto záslužnú činnosť, bez ktorej by zhaslo Slnko, si od ľudí vyžadovali osobitnú úctu a vďaku. A ľudia im ju aj preukazovali.

Na svojej každodennej ceste menil Re podobu a to podľa niektorých prameňov každú hodinu. Zachovali sa zoznamy týchto premien, no dosť sa od seba odlišujú (najmä podľa čias svojho vzniku). Podľa iných zoznamov mal aj podobu skaraba, krokodíla, kobry, leva, kocúra, býka a iných zvierat, čo mu boli zasvätené. Najčastejšie ho egyptské pramene volajú ako „vychádzajúce Slnko“ Cheprer, ako „Slnko v zenite“.

Vo funkcii vládcu sveta si Egypťania predstavovali Rea podobne ako svojho kráľa, dokonca ani nie priveľmi zidealizovaného. Mal rovnaké odznaky moci a rovnakým spôsobom vybavoval aj vládne veci; mal tiež honosný dvor, ktorého členmi boli bohovia a bohyne s najrozmanitejšími funkciami. Rozkazy a rozhodnutia vydával Re ústne; jeho kancelária ich potom upravovala do písomnej formy. Na čele tejto kancelárie stál pisár bohov Thovt, ktorý zastával na Reovom dvore rovnakú hodnosť ako na kráľovom dvore hodnostár zvaný catej (v našej terminológii prvý minister, v arabskej vezír). Dôležité spory rozhodoval Re osobne, pričom sa opieral o pomoc bohyne pravdy a spravodlivosti Maaty. Ako sa zdá, Reova kancelária spotrebovala veľmi veľa papyrusu.

Mýty a Legendy o Reovi

Mýty a legendy, čo sa viažu k Reovi, majú mnoho verzií a dajú sa rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej môžeme zaradiť tie, ktoré sa vzťahujú na jeho pôsobenie vo svete ľudí, a do druhej tie, ktorých dejiskom bol svet bohov; niekde uprostred sú mýty a legendy o Reovom vzťahu k egyptskému kráľovi. Podľa Textov z rakiev zo Strednej ríše, objavených v hrobkách hodnostárov v Berši pri Ešmunéne, pripisovali sa Reovi štyri zásluhy o ľudstvo: dal ľuďom vietor (t. j. vzduch), aby mohli dýchať, zoslal im nílsku záplavu, aby mali z nej úžitok a poučil ich o tom, čo je na onom svete, aby prinášali bohom a mŕtvym obete; hlavne však stvoril ľudí.

Podľa poviedky O záchrane ľudstva pred záhubou, známej najmä z nápisov v hrobkách Setchiho I. a Ramessa II.v Údolí kráľov, strojili úklady proti samému Reovi a tak sa Re rozhodol, že ich vyhubí. Oznámil to ostatným bohom, tí súhlasili a odporúčali mu, aby najprv vyhubil tých ľudí, čo ušli od chrámov v mestách do púšte. Výkonom trestajúcej spravodlivosti poveril bohyňu vojny Sachmetu. Keď potom Sachmet ľudí na púšti vyhubila a opizá krvou chcela vyhubiť aj ostatných, Re sa zľutoval a zasýtil jej krvilačnosť opojným nápojom vo farbe krvi. „Zachránil tak ľudstvo pred záhubou,“ a „zmenšiac jeho počet, vládol mu, kým nezostarol.“ Potom odovzdal vládu na Zemi egyptskému kráľovi, svojmu synovi a odobral sa na nebo, kde vytvoril svoje nové a definitívne kráľovstvo.

Reovo Oko

Ústredným námetom druhej skupiny týchto mýtov a legiend je príbeh o „Reovom oku“. Poznáme ho v mnohých variantoch, v ktorých sa hovorí často to isté o „Horovom oku“, čo pri stotožňovaní týchto bohov neprekvapuje. Najstaršie zmienky o tomto príbehu sa zachovali v Textoch z pyramíd zo Starej ríše, ďalšie sa nájdu v Textoch z rakiev a iných prameňoch zo Strednej ríše, najpodrobnejšie sú v Knihe mŕtvych z Novej ríše. „Reovo oko“ je podľa ich prevládajúceho chápania Slnko.

Každá staroveká kultúra si uctievala iných bohov, niet sa preto čo čudovať, že majú v ľudskej psychike výnimočné miesto. Obraz a sila archetypov egyptských bohov a bohýň sa však najčastejšie prejavujú nenápadne, počas určitých životných situácií alebo zmien.

Ku každému znameniu zverokruhu patrí jeden z nich, ktorý vám, keď ho potrebujete, poskytne vedenie. Staroveký Egypt je fascinujúcou krajinou pyramíd, monumentálnych chrámov a zdobených hrobiek, ktoré dodnes ohromujú svojou dokonalou staviteľskou presnosťou. Egypťania vytvorili aj vlastné písmo - hieroglyfy, ktorým zaznamenávali dejiny, rituály a každodenný život. Ich svet nebol len o stavbách, symboly mali obrovský význam. Objavovali sa na amuletoch, šperkoch aj hrobkách a mali chrániť, prinášať šťastie a zdravie.

Egyptský zverokruh a jeho božstvá

V egyptskom zverokruhu je 12 znamení a každé nesie meno boha alebo bohyne. Medzi tieto znamenia patria Amon-Ra, Anubis, Bastet, Geb, Horus, Isis, Mut, Níl, Osiris, Sekhmet, Set a Tóth. Každé znamenie má svojho boha alebo bohyňu, ktorí mu dodávajú silu, chránia ho pred nástrahami a ukazujú cestu v ťažkých chvíľach.

Tu je zoznam znamení a ich charakteristika:

Medzi týchto významných bohov patrí aj Thovt. Thovt (staroeg. ḏḥwtj; staroegyptské meno znelo: Džihauti, Džehuti, Džehutij, Džehutej, Džehuty; Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu, Tetu) bol egyptský boh s ibisou hlavou, jeden z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta.

Jeho hlavná svätyňa sa nachádzala v meste Chmúnev (Hermopolis), kde bol považovaný za boha-stvoriteľa alebo aspoň vládcu bohov Ogdoady. Thovt bol považovaný za srdce a jazyk boha Ré a za zosobnenie spôsobu, ktorým sa jeho vôľa stávala slovom. Z tohto dôvodu bol niekedy pripodobňovaný platónskemu logu alebo kresťanskej Božej mysli.

Úlohy a Atribúty Thovta

K jeho funkciám patrilo stáť na jednej strane Réovej slnečnej bárky (na druhej strane stála bohyňa Maat). Starovekí Egypťania považovali Thovta za zrodeného zo seba samého. Bol odborníkom na právo ľudské i božské, vykladačom pravdy Maat a pripisovalo sa mu vymeranie dráh Zeme i nebeských telies.

Podľa nezávislého mýtu by bez Thovtových slov bohovia neexistovali. Podľa Egypťanov bol Thovt zodpovedný za všetky vedecké, náboženské aj filozofické spisy rovnako ako za knihy o mágii. Gréci k tomu pridali vynález astronómie, astrológie, numerológie, matematiky, geometrie, zememeračstva, lekárstva, botaniky, teológie, štátovedy, písma, abecedy a rečníctva.

Thothovi starovekí Egypťania pripisovali titul vynálezcu písma, a samotných abecied (t.j. hieroglyfov). Bol tiež považovaný za pisára podsvetia, a mesiac bol príležitostne považovaný za oddelenú entitu, teraz mal Thoth s ním menšie spojenie, a väčšie s múdrosťou. Z tohto dôvodu bol Thoth univerzálne uctievaný starovekými egyptskými pisármi.

Thothovi pripisovali titul vynálezcu 365-denného (skôr ako 360-denného) kalendára, hovorí sa, že vyhral 5 dní navyše pri hraní s mesiacom, potom známym ako Iabet, v hre v kocky, za 1/72 z jeho svetla (5 = 360/72).

Je zaujímavé, že Níl, ktorý bol zdrojom obživy, nemal svojho boha. S rôznymi božstvami sa spájali až rôzne účinky tejto rieky. K významným bohom patrila bohyňa zeme Nut, boh mesiaca a tvorca písma Thovt, ktorý je často zobrazovaný s hlavou posvätného vtáka ibiša, boh nebies a ochránca faraóna Hor s hlavou sokola či jastraba a Ptah, boh tvorivej sily. Ich postavenie a význam boli v období troch egyptských ríš aj v jednotlivých častiach krajiny rôzne. Podľa miestnych zvykov sa uctievali aj zvieratá.

Medzi týchto významných bohov patrí aj Thovt. Thovt (staroeg. ḏḥwtj, iné slovenské varianty gréckeho mena sú: Thowt, Thot, Thoth, Thóout, Thoout; staroegyptské meno znelo: Džihauti, Džehuti, Džehutij, Džehutej, Džehuty; Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu, Tetu) bol egyptský boh s ibisou hlavou, jeden z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta.

Boha s hlavou ibisa (posvätného vtáka) často zobrazovali s písacími nástrojmi a papyrusovými zvitkami. Ako boh poznania, písma a múdrosti je považovaný za vynálezcu hieroglyfov. Bol aj veľkým mágom, ktorý dokázal zrealizovať myšlienky a túžby. Ak ste Blíženci, Thovt je ten boh, ktorý vás najviac vedie a ovplyvňuje.

Jeho prítomnosť vás podporí najmä vtedy, keď sa snažíte zrealizovať svoje nápady.Thovt, boh múdrosti, písma a poznania.

Thovtova najvýznamnejšia svätyňa sa nachádzala v meste Chmúnev (Hermopolis), kde bol považovaný za boha-stvoriteľa alebo aspoň vládcu bohov Ogdoady. Thovt bol považovaný za srdce a jazyk boha Ré a za zosobnenie spôsobu, ktorým sa jeho vôľa stávala slovom. Z tohto dôvodu bol niekedy pripodobňovaný platónskemu logu alebo kresťanskej Božej mysli. K jeho funkciám patrilo stáť na jednej strane Réovej slnečnej bárky (na druhej strane stála bohyňa Maat).

Podľa Teodora Hopfnera bolo Thovtovo meno odvodené od egyptského slova pre vtáka ibisa. Na jeho koniec bola pridaná prípona -tj, ktorá dodávala menu význam „Ten, kto je ako ibis“. Egyptská výslovnosť mena vtáčieho boha nie je presne známa, ale bola podľa formy starogr. Θοθ - Thoth a kopt. Θωουθ, Θοουθ - Thóout, Thoout rekonštruovaná ako Džihauti. Meno Džehuti sa objavuje vo viacerých variantoch: Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu. Jeho grécka forma Thoth má zasa podoby Thout a Thot. Thovt má tiež viacero titulov, podobne ako iní bohovia, napríklad A, Šeps, Pán Chmúnevu, Asten, Chenti, Mehi, Hab a A’an.

K úlohám boha patrilo byť prostredníkom medzi bohmi a silami zla, takže žiadna zo strán v kozmickom súboji nezíska prevahu, a slúžiť ako pisár bohov. Thovtovi je prisudzovaný vynález písma a hieroglyfov. V mytológii sa objavuje Thovt ako rozhodca, ktorý dohliada na tri kozmické konflikty medzi dobrom a zlom, princípmi maat a istef, - boj medzi Réom a Apopom, medzi Heru-Bechutetom a Sutechom a medzi Horom a Sutechom.

Starovekí Egypťania považovali Thovta za zrodeného zo seba samého. Bol odborníkom na právo ľudské i božské, vykladačom pravdy maat a pripisovalo sa mu vymeranie dráh Zeme i nebeských telies. Podľa nezávislého mýtu by bez Thovtových slov bohovia neexistovali.

Podľa ďalšieho mýtu vytvoril Thovt kalendár s 365 dňami. Pôvodne mal egyptský kalendár dní len 360. Keď sa boh Ré dozvedel, že dieťa, ktoré porodí jeho dcéra Nut, bude vládnuť na zemi namiesto neho, preklial ju a nedovolil jej porodiť v žiaden z týchto dní. Thovt hral kocky s mesačným bohom Chonsom a vyhral od neho 5 dní navyše.

Thovt bola zvyčajne zobrazovaný ako muž s hlavou ibisa. Korunovaný kosákom mesiaca v plnom mesačnom disku bol tým, ktorý počíta mesiace a čas. Zriedkavejšie býva zobrazovaný s účesom typickým pre boha Šova, ak bol v aspekte Ancher, alebo s korunou atef.

Okrem toho bol Thovt zobrazovaný aj ako pavián, najmä v spojitosti s východom slnka a jeho úlohou pisára. Paviány boli v starovekom Egypte považované za inteligentné a učenlivé zvieratá, čo ich spájalo s Thovtovou múdrosťou a poznaním.

Pomenovanie Hermes Trismegistos znamená okrem iného tiež „trojmocný“ alebo „trikrát veľký“, latinsky „Mercurius Ter Maximus“. Bol postavou, ktorá v sebe spájala gréckeho boha Herma a egyptského boha Thovta. Pre Grékov v helenistickom Egypte bol boh Thovt analogickou formou ich boha Herma, z čoho napokon vyplynul aj staroegyptský kult týchto dvoch bohov súčasne.

Hermes a Thovt boli bohmi vedy a mágie. Hermes bol gréckym bohom posolstiev a komunikácie a Thovt egyptským bohom poznania a ochrancom astrológie a alchýmie. Obaja zároveň sprevádzali duše zomrelých do záhrobia. Tým, ktorí to vykonávali, sa hovorí psychopompos (psychopumpy), čo je termín tak často užívaný predovetkým v šamanskej mágii, keďže táto činnosť u šamanov patrí medzi tie najdôležitejšie.

Verili, že planéty a hviezdy ovplyvňujú ich osud i povahu ľudí, ktorí sa narodili v čase ich pôsobenia na oblohe. Práve tieto nebeské telesá im pomáhali lepšie pochopiť ľudské správanie. Mnohí sa domnievajú, že prastará egyptská astrológia položila základ dnešným moderným horoskopom.

tags: #thovt #boh #slnka