Tituly pre Ježiša Krista: Zoznam a Význam

Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanskej viery, a preto mu boli počas histórie priradené rôzne tituly, ktoré odrážajú jeho božstvo, poslanie a význam pre ľudstvo. Medzi všetkými ľuďmi, ktorí chodili po tejto zemi, iba o Ježišovi Kristovi sa dá povedať, že jeho život nezačal vtedy, keď sa narodil. Existoval už predtým. Bol na počiatku a všetko povstalo skrze neho (Ján 1:1-3; Kolosenským 1:15-18). Bol bohatý skôr, ako schudobnel (2. Korintským 8:9). „Vyšiel som od Otca,“ povedal „a prišiel som na svet“ (Ján 16:28). Je úplne zrejmé, že Ježiš chcel, aby sme pochopili, že je Boh, ktorý prišiel medzi nás ako človek.Čo iné mohol mieniť tým, keď sa modlil v prítomnosti učeníkov: „A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet?“ (Ján 17:5.) Židia veľmi dobre rozumeli jeho vyhláseniam o tom, že je Boh, pretože vzali skaly, aby ho kameňovali, keď počuli, ako povedal: „Prv než bol Abrahám, som ja“ (Ján 8:58). Ak by bol povedal: „Prv než bol Abrahám, bol som ja“, nebolo by to bývalo až také zlé. Boli by ho mohli zhovievavo odpísať ako pomätenca. Ale on povedal: „Ja som“. Nárokoval si neustálu večnú existenciu od času pred Abrahámom až do toho momentu. Či neopísal Boh sám seba ako „Ja som“? Čo iné, než svoje božstvo, takto Ježiš vyhlásil? Židia tomuto prehláseniu neverili, a považovali to za rúhanie.

Ježišova Identita a Tituly

Ján Krstiteľ a Ježiš

Ježišovej verejnej službe predchádzalo kázanie Jána Krstiteľa. Na Východe bolo zvykom, že pred veľmi dôležitou osobou utekal bežec. Jeho úlohou bolo urovnávať cestu, aby hodnostár, ktorý išiel za ním, nemal hrboľatú jazdu. Ján Krstiteľ zreteľne vysvetlil, že ten, kto ide za ním, je sám Hospodin. Bol to Boh (Ján 1:23). Ján to podčiarkol tým, že povedal: „Ten, ktorý prichádza po mne, predišiel ma, pretože bol prvší než ja“ (Ján 1:15). Keď nakoniec Ježiš prišiel k Jordánu, Ján ho označil za toho, o kom hovoril (Ján 1:29-30). Ježiš je ten zasľúbený Hospodin! Ježiš je Boh! A predsa Ján tituloval toho Zasľúbeného ako „Baránok Boží“ a „Syn Boží“ (Ján 1:29, 34). Boží Syn je Boh.

Krst Ježiša Krista Jánom Krstiteľom

Syn Boží

Židia dobre rozumeli, že titul „Syn Boží“ je titul toho, kto je úplným Bohom. Keď Ježiš stál pred súdom pred svojím ukrižovaním, najvyšší kňaz sa ho spýtal: „Prísahou na živého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Kristus, ten Syn Boží“ (Matúš 26:63). Ježiš vyznal, že je to pravda. Matúš nám hovorí, čo nasledovalo: „Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa; čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie“ (Matúš 26:65). Bol presvedčený, že Ježiš sa rúhal, pretože veľmi dobre rozumel, že titul „Syn Boží“ je boží titul. Samozrejme nebolo to rúhanie, ale pravda. Ale učeníci verili!

Slávna pravda o skutočnej identite Krista osvietila ich mysle už pred rokom či dvoma. Prehovoriac za všetkých, Peter povedal Ježišovi: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ (Matúš 16:16), „Slová večného života máš; a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha“ (Ján 6:68-69). Rovnako aj Pavol, keď sa stal veriacim kresťanom, „hneď hlásal v synagógach Ježiša Krista, že je on Syn Boží“ (Skutky 9:20). Rovnako to bolo aj s Jánom. Ján nám hovorí, že sláva, ktorú videl v Ježišovom živote, je slávou Otcovho jednorodeného Syna (Ján 1:14). On bol s Otcom na počiatku (1. Jánov 1:1-2). On je to „Slovo“, ktoré bolo „na počiatku u Boha“ (Ján 1:1-2). Nielenže On bol u Boha, ale „to Slovo bol(o) Boh“ (Ján 1:1). Ján je rovnako dogmatický aj čo sa týka božstva Krista.

Pán

Sláva Hospodinova, o ktorej svedčil Izaiáš okolo roku 700 pr. Kr., nebola žiadna iná než sláva Kristova (Izaiáš 6; Ján 12:39-41). Syn Boží je Boh sám. Slovo „Pán“, ktoré sa tak často pre neho používa, taktiež slúži na to, aby sa to stalo zrejmým. Keď bola Stará zmluva preložená do gréčtiny, „Jahve“ sa prekladalo pomocou „kyrios“. Nová zmluva bola napísaná v gréčtine a to isté slovo kyrios sa prekladá ako „Pán“. Slovo „Pán“, ktorým sa prekladá „Jahve“, je to isté slovo, ktoré sa používa pre Ježiša Krista. To nás neprekvapuje, pretože Ježiš je Boh. Pisateľ listu Hebrejom (Židom) vzťahuje slová „Tvoj trón, ó, Bože, na vek veku“ na Pána Ježiša Krista (Žalmy 45:7-8; Židom 1:8). Toto je len jeden z prípadov, keď starozmluvné verše vzťahujúce sa na Hospodina vzťahujú novozmluvní pisatelia na Krista. Rovnako aj Pavol sa nehanbí nazývať ho „Boh, ktorý je nado všetkým“ (Rímskym 9:5) a „veľký Boh a náš Spasiteľ“ (Títovi 2:13). Jeho božstvo prehlasuje takými vetami, ako „podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista“ (2. Tesalonickým 1:12). Oznamuje nám, že cirkev bola vykúpená Bohom - „cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou“ (Skutky 20:28). Ide až tak ďaleko, že vyhlasuje, že v Pánovi Ježišovi Kristovi prebýva všetka plnosť božstva telesne. To je plnosť výpovede gréckych slov z Kolosenským 2:9 - „Lebo v ňom prebýva všetka plnosť božstva telesne“.

Ježiš je Boh

Nech by v súčasnosti aj existovali akékoľvek pochybnosti o Ježišovi Kristovi, je úplne jasné, čo o jeho identite verili a vyučovali apoštoli. Syn nie je Otec, ale Syn je Boh. Videli sme, že Ježiš sa skutočne nazýva Bohom, a tak nie sme prekvapení, že sú mu pripisované vlastnosti, ktoré patria Bohu.

Božské Vlastnosti Krista

Napríklad v Izaiášovi 44:6 čítame, ako Hospodin hovorí: „Ja som prvý a ja som i posledný“. A predsa Ježiš hovorí v Zjavení: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný“ (Zjavenie 22:13). Hospodin je večný; Ježiš je večný. Rovnako vieme aj to, že Boh je nemenný (Malachiáš 3:6) - a pritom veriaci sa utešuje tým, že pozná Syna Božieho ako „Ježiša Krista toho istého včera i dnes i naveky“ (Židom 13:8). Boh je všadeprítomný - a ako ideme do celého sveta šíriť evanjelium, povzbudzujú nás Kristove slová: „A hľa, ja som s vami po všetky dni“ (Matúš 28:20). Ježišova všadeprítomnosť je vyjadrená aj jeho zasľúbením, že bude všade tam, kde sa zhromaždia dvaja alebo traja v jeho mene (Matúš 18:20). Boh je všemocný - a Ježiš Kristus si môže podriadiť všetky veci (Filipským 3:21). Boh je vševediaci - a toto zjavne platí aj o Kristovi. Dokáže čítať myšlienky ľudského srdca (Ján 2:24-25). Od počiatku presne vedel, kto ho zradí (Ján 6:70-71, 13:10-11). Predpovedal podrobnosti o svojej smrti a o svojom vzkriesení (Matúš 16:21) aj o tom, že ho Peter zaprie a že sa neskôr obráti (Lukáš 22:31-34). Kristus vie, čo sa deje v zboroch (Zjavenie 2:2).

Ježišove Slová a Skutky

„Kto môže odpúšťať hriechy, okrem samotného Boha?“ Ježiš však podľa svojho práva a v moci prehovoril k porazenému: „Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy!“ (Marek 2:7-5); sme vyzvaní k tomu, aby „ako aj Kristus odpustil vám, tak aj vy“ (Kolosenským 3:13). Kto okrem Boha je svätý? A predsa Peter, vediac o tom veľmi dobre, s radosťou vzťahuje Žalm 16 na Krista a nazýva ho „Ten Svätý“ (Skutky 2:27). Ľahko by sme mohli pokračovať v zdôvodňovaní. Hospodin v Izaiášovi 45:23 dáva svoje slovo, že: „Mne sa skloní každé koleno, a na mňa bude prisahať každý jazyk“. Nová zmluva zaručuje, že Boh spôsobí to, aby „sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno… a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom…“ (Filipským 2:10-11). Znova a znova vidíme to, že čo je pravdou o samotnom Hospodinovi, je pravdou aj o Ježišovi. Ježiš je Hospodin! To, čo sa dá povedať o samom Hospodinovi, je povedané o Kristovi. Kristus je Boh!

Kto stvoril svet? A predsa sa o Ježišovi hovorí: „Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo… a svet povstal skrze neho…“, „lebo v ňom je stvorené všetko… to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho“ (Ján 1:3, 10; Kolosenským 1:16-17). Kto drží vesmír pokope a vládne mu? A predsa sa o Ježišovi hovorí: „A všetko v ňom povstalo a stojí“ (Kolosenským 1:17.) On nesie „všetko slovom svojej moci“ (Židom 1:3). Kto iný ako Boh vzkriesi mŕtvych a kto iný bude súdiť svet? A predsa o Ježišovi čítame: „Všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu“ (Ján 5:28-29). „Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou“ (2. Korinským 5:10).

Ježiš Kristus

Pán Ježiš Kristus to najrukolapnejšie vyhlasoval v podobenstve o ovciach a kozách. Na Východe pastieri pasú ovce a kozy spolu v jednom stáde, ale sú momenty, keď ich musia rozdeliť. Ježiš oznámil, že nastane čas, keď príde vo svojej sláve a zhromaždí pred sebou všetky národy: „A oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov“ (Matúš 25:32). Kto iný ako Boh dokáže dať večný život? Ježiš však o svojom ľude povedal: „A ja im dávam večný život“ (Ján 10:28.) Kto iný ako Boh môže poslať Svätého Ducha? Ale Ježiš zasľúbil: „Pošlem ho k vám“ (Ján 16:7). Kto okrem Boha dokáže posvätiť svoj ľud? Ale Pavol napísal: „Aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju…“ (Efezským 5:25-26). Existujú veci, ktoré dokáže urobiť iba Boh sám; ale Pán Ježiš Kristus činí práve tieto veci.Ježišove slová a skutky na tejto zemi nás privádzajú k tomu istému záveru. V celej Starej zmluve čítame, ako proroci, keď píšu, uvádzajú svoje slová takto: „Takto hovorí Hospodin“. Keď prišiel Ježiš, aj jeho vyučovanie malo jedinečnú moc. Ohromilo tých, ktorí ho počúvali (Matúš 7:28-29; Ján 7:32+45-46). Boli zvyknutí na vyučovanie židovských zákonníkov, ktorí väčšinu času citovali naučené pasáže Písma. Ježiš nehovoril ako oni; ale nehovoril ani tak ako proroci. Hovoril vo svojom vlastnom práve a moci: „Ja vám hovorím“ (Matúš 5:18, 20, 22 atď.). Za daných okolností si takto očividne nárokoval božstvo. Takým istým spôsobom hovoril aj k nečistým duchom (démonom), a démoni vychádzali (Marek 1:21-27).

Ježiš utišuje búrku

Stačilo jeho slovo - na rozdiel od zložitých rituálov židovských exorcistov (vyháňačov nečistých duchov). Ježiš hovoril k vetru a vlnám, a poslúchali ho (Marek 4:41). Hovoril k slepým, a slepí začali vidieť; k hluchým, a hluchí začali počuť (Matúš 9:27-32; Marek 7:34-35). Na jeho slovo chromí chodili, chorí boli uzdravení a mŕtvi boli vzkriesení (Ján 5:8-9; Lukáš 17:11-19; Marek 5:41-42). Ježiš hovoril ako Boh a tí, ktorí boli prítomní pri jeho zázrakoch, vnímali, že sú v Božej prítomnosti (Lukáš 5:25-26, 7:16, 9:43). Ježišove zázraky odhaľujú jeho identitu. Ján píše na konci svojho evanjelia: „A tak aj mnoho iných divov učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe.

Uctievanie Ježiša

Ak je Ježiš Boh, potom nie je nesprávne uctievať ho. Písmo nás učí, že nielen smieme, ale aj máme Ježiša uctievať. O Pánovi Ježišovi Kristovi je prikázané: „A nech sa mu klaňajú všetci anjelia Boží!“ (Židom 1:6.) A oni sa mu klaňajú. Nespočetné myriady anjelov obklopujú Ježiša v nebesiach a hovoria veľkým hlasom: „Hoden je Baránok, ten zabitý, vziať moc a bohatstvo a múdrosť a vládu a česť a slávu a dobrorečenie“ (Zjavenie 5:12). Boží ľud na zemi sa k nim pripája a volá: „Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a svojmu Otcovi - jemu sláva a sila na veky vekov.

Kvôli tomu, že kresťania vzdávajú Kristovi slávu, česť a úctu, sú známi ako tí, „ktorí vzývajú meno Pána Ježiša Krista“ (1. Korinským 1:2). Robia to preto, lebo Boh chce, „aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca“ (Ján 5:23). Kvôli tomu aj Štefan, keď zomieral, pomodlil sa ku Kristovi (Skutky 7:59-60). Kvôli tomu majú byť čerstvo obrátení učeníci pokrstení v meno Otca i Syna i Svätého Ducha (Matúš 28:19). Práve preto sa apoštol Pavol pri žehnaní čitateľov svojho listu odvoláva na milosť Pána Ježiša Krista, na Božiu lásku a na účastenstvo Svätého Ducha (2. Korintským 13:13).

Skupina	Dátum slávenia Vianoc	Kalendár
Katolíci	25. december	Gregoriánsky
Protestanti	25. december	Gregoriánsky
Časť pravoslávnych	25. december	Gregoriánsky
Niektoré východné cirkvi	6. január	Juliánsky

Jedna z najdojímavejších príhod v evanjeliách sa dotýka „pochybujúceho Tomáša“. V deň, keď náš Pán vstal z mŕtvych, ukázal sa živý svojim vystrašeným učeníkom, ktorí boli zhromaždení za zamknutými dverami. Ale Tomáš tam nebol a neskôr, keď mu hovorili „Videli sme Pána“, jednoducho neveril. Ján nás oboznamuje s udalosťami, ktoré nasledovali. „A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dverách a stal si do prostriedku a povedal: Pokoj vám! A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! Ježiš neodmietol toto ohromujúce vyznanie z úst Tomáša. Nepovedal, že Tomášovo vzdanie úcty bolo rúhaním, a že je potrebné uctievať len samotného Boha. Toto vzdanie úcty prijal úplne. V skutočnosti odpovedal: „Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blahoslavení sú, ktorí nevideli a uverili“ (Ján 20:29). Ježiš zreteľne objasnil, že veriť v jeho božstvo znamená byť veriacim. „Môj Pán a môj Boh!“ zostáva zbožným vyznaním pravých veriacich aj dnes. Pán Ježiš Kristus je objektom ich viery. Vierou v neho sú veriaci spasení (Skutky 16:31).Veriaci nie sú vyľakaní z toho, že ten, koho tak vrúcne milujú, mohol povedať: „Môj Otec je väčší ako ja“ (Ján 14:28). Namiesto toho žasnú nad tým, že ten, ktorý je večný Boh a rovnoprávny s Otcom, sa mohol stať človekom a mohol strpieť také poníženie, aby bolo možné o ňom povedať, že jeho Otec je väčší od neho. Bol pravým človekom, a to, čo povedal, povedal ako človek. A jednako bol človekom, ktorému je Boh Otcom jedinečným spôsobom. Je to tak preto, lebo bol pravým Bohom. Trojica je prvým veľkým tajomstvom bytia a toto je druhé tajomstvo. Je to téma, ktorá sama osebe potrebuje samostatnú knihu. Nateraz postačí, keď si povieme, že skutočné človečenstvo Pána Ježiša Krista nijako neuberá jeho skutočnému božstvu.

Historický Kontext Narodenia Ježiša

Narodenie Ježiša oslavujeme 25. decembra, na Vianoce. Je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi. Historici a vedci sa zhodujú: Ježiš reálne chodil po tejto zemi. Vieš, že dnes máme viac dôkazov než kedykoľvek predtým, že Ježiš naozaj existoval? Preto je paradoxné, že viac ľudí ako kedykoľvek predtým o tom pochybuje. Ako môžeme vedieť, že skutočne žil Ježiš?Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša.

Mapa Galilea a okolia v prvom storočí n.l.

Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km. Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša.Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO. Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. 25. december bol zvolený v 4. storočí po jeho narodení. V ten deň tradične prebiehal pohanský festival na počesť boha slnka Sol Invictis (v preklade Neporaziteľné slnko) a súvisel so zimným slnovratom. V tomto období sa koná aj židovský sviatok Chanuka. Dátum bol v podstate zvolený ako náhrada týchto osláv, aby upriamil pozornosť na Ježiša - pravé svetlo prichádzajúce do sveta.

tags: #tituly #pre #jezis #kristus