Kostol svätého Štefana Kráľa v Orechovom je významnou súčasťou Nitrianskej diecézy a svedkom bohatej histórie regiónu. V tomto článku sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a súčasný farský život.
História a výstavba
► 1781 bola zriadená farnosť Orechové a 8. ► 1781 bola v Dolnom Orechovom zriadená prvá ľudová škola, vydržiavali ju cirkevníci-katolíci. V r. ► 1784, 20. augusta dohotovený kostol v Orechovom požehnal dekan Ján Krstiteľ Pinka. Patrónom kostola aj farnosti je sv. Štefan Kráľ.
Architektúra a interiér
Pôvodne to bola staršia protestantská modlitebňa z prvej polovice 17. storočia, ktorú po roku 1781 prispôsobili novému účelu stavbou oltárov a veže. Pozdĺžny sieňový priestor s rovným oltárnym uzáverom a vstavanou vežou.
Interiér je zaklenutý ranobarokovou krížovou klenbou s medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na nástenné pilastre. Na západnej strane interiéru je konkávno-konvexne riešený barokový organový chór. Fasády sú hladké s vysoko nasadenými oknami. Na hlavnom priečelí je lomený štít s tromi okrúhlymi otvormi, nad ním nasadená baroková veža členená nárožnými pilastrami a zastrešená cibuľou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 popisuje vnútorné zariadenie takto: „Hlavný oltár má iluzívnu barokovú stĺpovou architektúrou, namaľovanú na stene rovného uzáveru, uprostred nej visí obraz sv. Štefana kráľa v klasicistickom ráme. Dva rovnaké bočné klasicistické oltáre (sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého) so stĺpovou architektúrou a obrazom svätcov. Oltáre sú po stranách doplnené iluzívnou maľbou pilastrov s vázami. Kazateľnica klasicistická z konca 18. storočia. Štrnásť obrazov krížovej cesty podľa J. Führicha v klasicistických rámoch z polovice 19. storočia. Drevená krstiteľnica skriňového typu z konca 18. Dnes je vybavenie kostola výrazne iné.
Hlavný oltár so stĺpovou kamennou architektúrou má v strede sochu Panny Márie a vedľa nej sú dvaja anjeli (jeden stojí a druhý kľačí). Bočné oltáre majú kamennú stĺpovú architektúru a ústredný obraz.
Farský život a spoločenstvá
Po dobudovaní tamojšieho rímskokatolíckeho kostola na konci 18. storočia sa pod správu miestnej fary okrem Orechového začlenili aj obce: Hanzlíková, Zlatovce, Malé Záblatie, Veľké Záblatie (s kaštieľnou kaplnkou Blahoslavenej Panny Márie), Rybáre, Zamarovce, Žabinec, ďalej majetky Nenašov, Rybník, Sakalovec, ako aj mlyn v Hrašovom [149]. Na prelome 18. a 19. storočia pôsobil v Orechovom kňaz Karol Kerekeš, obdivovateľ diela M. Bela o Trenčianskej župe (Noticia ...
Farská ekonomická a pastoračná rada je poradný orgán farára, ktorého úlohou je podľa noriem kánonického práva pomáhať farárovi v správe majetkov farnosti a v hľadaní prostriedkov potrebných na vykonávanie kultu, pastoračných činností a dobročinnosti. Svoje záležitosti vybavíte na farskom úrade po predošlej dohode s kňazom. Kontaktujte nás prostredníctvom telefónu: 0911 854 222 alebo 0905 397 241. Máte otázky ohľadom viery, vzťahov alebo duchovného života? Prežívate vo svojom živote krízu a hľadáte pomoc? Potrebujete vybaviť dokumenty z cirkevnej matriky? Chcete prijať sviatosti alebo nechať si požehnať svoj príbytok, auto alebo náboženský predmet? V tejto rubrike vám poradíme, ako v jednotlivých prípadoch postupovať.
Farnosť Opatová spolu s filiálkou Kubrá je samostatná od roku 1789. Administratívne je začlenená spolu s ďalšími trenčianskymi farnosťami (Mesto, Juh a Orechové) do Trenčianskeho dekanátu. Ten patrí územne do Nitrianskej diecézy, ktorú aktuálne spravuje diecézny biskup Mons. Viliam Judák s pomocným biskupom Mons.
Hľadáte priestor na sebarealizáciu? Vyskúšajte dobrovoľníctvo! Radi vás privítame medzi nami. Napíšte nám o sebe a svojich predstavách dobrovoľníckej práce.
História obce Orechové
Od 1. júla 1960 do l. sa spomína prvýkrát roku 1439 v darovacej listine kráľa Albrechta ako majetok jeho manželky, patriaci k Trenčianskemu hradu [130]. Pred 1. júlom 1960 susedilo Orechové so Zlatovcami, Trenčínom, Hrabovkou, Istebníkom a Zamarovcami. Názov dediny je odvodený od hojného výskytu orechových stromov v tamojšom chotári [131]. V prameňoch sa objavuje pod názvami Orechow (1493), Orechó, Orechowe, Orecho (1773, 1808), Orehó (1888), . Diósfalu (1907-1913) [132]. Pôvodne dedina vznikla na mieste terajšej miestnej časti Horné Orechové smerom k Hrabovke a až po vybudovaní miestneho rímskokatolíckeho kostola v rokoch 1781-1784 sa začala formovať miestna časť Dolné Orechové. Pri tejto príležitosti došlo k posunu časti Istebnického potoka do orechovského chotára a odvtedy sa časť potoka začala nazývať Orechovským potokom [133]. V rokoch 1873-1882 sú dve miestne časti jednej dediny vyjadrené v pomenovaní Alsóorehó a Felsöorehó [134].
Roku 1550 mala obec 11 sedliackych usadlostí [135], z ktorých dve boli opustené, pričom richtárska usadlosť bola oslobodená od poddanských povinností. V tom čase platil každý sedliak ročne trenčianskemu panstvu 60 denárov, odovzdával dve merice pšenice, jednu mericu jačmeňa, dve merice ovsa, pol merice chmeľu a šesť kapustných hláv. Z povinného vozenia vody na hrad sa mohol každý sedliak vykúpiť dvoma mericami ovsa. Spoločne dávali vtedy panstvu ošípanú, po pol merici hrachu, po pol merici konopného semena, 4 hrudy syra, žajdlík masla, 50 vajec a baránka. Mali povinnosť obrábať pozemky tamojšieho majera, pokosiť trávu na panskej lúke, usušiť ju a zviezť. Okrem toho boli povinní dovážať drevo z tamojších hôr do panského pivovaru v Trenčíne.
Roku 1623 žili v Orechovom 11 sedliaci so svojimi rodinami, dvaja želiari a šiesti podželiari. Okrem iných povinností boli poddaní povinní ohrádzať ploty na panskom pivovare v habánskom dvore v Trenčíne, voziť drevo do panskej krčmy, tehlu z panskej tehelne z Trenčianskej Turnej. V oblasti majerského systému hospodárenia prekonalo Orechové niekoľko vývojových fáz. Roku 1550 patrila panská pôda do majera v Istebníku, ktorý stál na pomedzí Orechového, Istebníka a Zlatoviec. Bol to najmenší majer trenčianskeho panstva a zanedlho po svojom vzniku zanikol. Na začiatku 17. storočia sa spomína už iba panská záhrada a jeden želiar bývajúci v majeri. Po roku 1606 si panstvo vybudovalo majer v Orechovom, do ktorého sa zvážalo obilie aj zo Zlatoviec. Po roku 1623 zanikol aj tento majer a onedlho už Orechové podliehalo pod správu panského majera v Trenčíne Pod Sokolicami. V 2. polovici 17. storočia boli však panské role v Orechovom začlenené do nového majera v Zlatovciach. Roku 1767 mali orechovské panské polia výmeru 20 meríc [138]. V 2. polovici 19. storočia sa panská pôda v Orechovom stala majetkom židovských podnikateľov Lövenbeina a Rotha. V tom čase viedenský podnikateľ Anton Dreher odkúpil lesy od majiteľov trenčianskeho panstva Sinaiovcov a zriadil si v Orechovom expozičný sklad dreva [139].
S obrábaním poľnohospodárskej pôdy a pasienkárstvom súvisí chov domácich úžitkových zvierat. Roku 1877 chovali v Orechovom 13 koní, 40 volov, 40 kráv, 40 ošípaných a 150 oviec [140]. Na západných svahoch Bielych Karpát, podobne ako v okolitých dedinách, sa od konca 16. storočia rozmáhalo vinohradníctvo, ktoré pretrvalo až do 2. polovice 19. storočia. Okrem trenčianskeho panstva sa mu venovali aj miestni poddaní. Roku l770 boli tamojší poddaní povinní voziť do vinohradov hnoj z panskej maštale a vykonávať vo vinohradoch potrebné práce. Na jestvovanie vinohradov poukazujú aj chotárne názvy Vinohrady a Horné oinohrady [141]. Vinohradnícke tradície vyjadruje obecná pečať, datovaná rokom 1733, na ktorej sú symboly: strapce hrozna a vinohradnícky nôž. Iné pečatidlo z 18. storočia so symbolom košatého stromu (orecha) a trsov kvetov poukazuje na ovocinársko-kvetinárske záujmy [142].
V menšej miere sa venovali Orechovčania remeslám. Roku 1673 sa v obci spomína obuvník a tkáč. Chlapci z Orechového sa chodili učiť remeslu najmä k trenčianskym súkenníkom [144]. Do Trenčína chodili Orechovčania nakupovať okrem obilia predovšetkým remeselnícke výrobky. Na Váhu pri Orechovom pracovali v minulosti prenosné mlyny na mletie obilia. Košíkov a Slobodníkov mlyn zanikli v 20. rokoch nášho storočia [145].
Orechové bolo v minulosti spojené s Trenčínom dreveným mostom, ktorý viedol v 16. storočí od Hornej mestskej brány (neďaleko dnešného hotela Tatra). Roku 1591 prispelo Orechové mestu na jeho údržbu 11 štvrtkami pšenice [146]. Roku 1646 zriadili Ilešháziovci na orechovskej strane mosta mýtnu stanicu, čím sa dostali do sporov s trenčianskymi mešťanmi. Spory sa skončili až v 2. polovici 18. storočia za Jána Ilešháziho [147]. Roku 1663 plienili v Orechovom turecké vojská. Na následky epidémie cholery tu zomrelo roku 1866 osem obyvateľov. Výpočet pohrôm doplňme o povodeň, ktorá roku 1894 odniesla veľa dobytka, poškodila domy a zničila úrodu [148].
Ďalšie historické udalosti
- ► 1813, 26. augusta preveľká povodeň zaplavila všetko, narobila obrovské škody nielen v našich obciach, ale aj v celej župe.
- ► 1850 odčlenením z Trenčína vznikla po administratívnej stránke obec Žabinec, ale ako samostatné sídlo nachádzame Žabinec na mape z r. 1739 , na ktorej prekvapujúco nie sú vyznačené ani Istebník, ani Orechové. Dovtedy (do 1850) želiarska osada Žabinec bola majetkom mesta Trenčín, spomínaná už v r.
- ► 1877 Istebník je samostatná obec, má 194,8 ha rolí, 29 ha pasienkov, 22,7 ha lúk, 253,7 ha lesov, 29,2 ha viníc, žiadne porasty tŕstia (Rohr und Schilf 0), 15 ha neúrodnej pôdy, spolu 547 ha, čistý výnos 2440 zlatiek; pôda je orná, piesčitá, čistočne čierny íl, stromkové škôlky sú na ploche 5,4 árov, obyvateľstvo sa živi prevažne obrábaním pôdy, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr.
- ► 1877 Orechové je samostatná obec, má 131,1 ha rolí, 26,9 ha pasienkov, 80,7 ha lúk, 174,3 ha lesov, žiadne vinice, žiadne porasty tŕstia, 17,7 ha neúrodnej pôdy, spolu 430,7 ha, čistý výnos 1525 zlatiek; pôda je piesčitá, ílovitá, orná, stromkové škôlky sú na ploche 150K??, obyvateľstvo sa živi prevažne poľnohospodárstvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 13??
- ► 1877 Žabinec je samostatná obec, nemá žiadne role, 2,8 ha pasienkov, 18,2 ha lúk, žiadne lesy, žiadne vinice, žiadne porasty tŕstia, 5,9 ha neúrodnej pôdy, spolu 26,9 ha, čistý výnos 2440 zlatiek (Reines Erträgniss 131 fl+25kr); pôda je čierny íl, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prácou a dennú mzdu a obrábaním pôdy, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, sú tu 2 kone, 2 voly, 24 kráv, 8 prasiat, žiadne ovce, žiadne kozy, žiadne osly; nie je tu žiadne veľké hospodárstvo, 19 malých hospodárstiev, spolu 128 obyvateľov, 21 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Orechovom a poštovému úradu Trenčín; je tu 1 krčmár. Je tu v Žabinci jedna živnostenská prevádzka - pálenica, ktorá nie je vedľajšou prevádzkou poľného hospodárstva, denne spracuje 15 vedier kvasu z múčnatého alebo jadrového ovocia (žiadne kôstkové ani nemúčnaté, ani melasu nie), nevyrába lieh, vyrába pálenku v množstvách: Productionsquantum: Spiritus 1872-, 1873-, 1874-; Branntwein 1872Eim52+M30, 1873Eim35+20, 1874Eim 47+30; ; na poplatkoch odviedla 142 zlatiek v r. 1872, 97 zl. v r. 1873, 148 zl. v r. 1874; nie je tu žiaden palič, ale zamestnáva jednoho pracovníka za dennú mzdu 30 grajciarov rakúskej meny; na pálenie používa jednoduchý kotol; doba prevádzky bola 2 mesiace v r. 1872, 1 mesiac v r. 1873, 1,5 mesiaca v r.
- ► 1907-1910 postavená kaplnka sv.
- ► 1918, 10.
- ► 1930 približne (okolo r.
- ► 1931, 29. júna odhalený pomník padlým vojakom pri kostole.
- ► 1932, na jeseň bol zásluhou Jozefa Ďuriša založený spevokol Drotár.
- ► 1940, 14.
- ► 1940 začala výstavba štvortriednej školy v Istebníku, ukončená bola až v r. 1945. Stojí na mieste starej židovskej krčmy, ktorú v r. 1940 zbúrali. V škole je aj kinosála s balkónom a byt školníka.
- ► 1950, 12.
- ► 1950, 20. augusta v Orechovom založené JRD II.
- ► 1953, 12.
- ► 1957 istebnícki občania vstúpili romadne do JRD III.
- ► 1960, 1.
- ► 1969 vyšla 48 stranová brožúra: Jána Minárech: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec, "pri príležitosti osláv 700. výročia vzniku obce Istebník a 560. výročia vzniku Orechového". Vtedajší Miestny národný výbor v Závaží aj Osvetová beseda v Závaží vydali zmienenú brožúru v náklade 700 kusov.
- ► 1972, 1. januára "Závažie" (t. j.
- ► 1979 nová omietka na priečelí kostola.
- ► 2010 na jar vykonali stavebné úpravy v kultúrnom dome v Istebníku, po ktorých časť budovy začala používať mestská polícia, inú časť budovy miestny klub dôchodcov. V budove naďalej zostáva materská škôlka. Škola ani kino tu už nie sú. Budovu pôvodne postavila obec Istebník v dobe prvej Slovenskej republiky.
- ► 2015 (približne) postavený nový drevený kríž na rázcestí v Hornom Orechovom.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v centrálnej časti obce. V roku 1960 bolo Orechové zlúčené s obcou Istebník do obce Závažie. Od roku 1972 je pripojené k mestu Trenčín.