Priznajme si to: slovo „evanjelium“ sa dnes v rozhovoroch medzi kresťanmi používa dosť voľne - až natoľko, že sa jeho vážny význam môže stratiť alebo aspoň zahmliť. Aby sme pochopili dobrú správu evanjelia, musíme si najprv osvojiť význam slova „správa“.
Kresťanstvo nie je vo svojej podstate dobrá rada. Na pochopenie evanjelia nemusíme ísť na seminár. Na pochopenie evanjelia nemusíme byť v službe. Potrebujeme len porozumieť tomu, že pred 2 000 rokmi nastala invázia. Nebol prišiel na zem v osobe Ježiša a ten nastolil nové kráľovstvo. 33 rokov žil život neochvejnej, dokonalej vernosti Bohu Otcovi. Žil život, ktorý my nedokážeme, nech sa snažíme akokoľvek. A keďže nás miluje, zomrel smrťou, ktorou sme si zaslúžili zomrieť my.
Potom bol Ježiš pochovaný. Až kým nebol - lebo o tri dni neskôr vstal a vyšiel z hrobu. Teraz každý, ktorý sa odvracia od svojej vzbury - či už otvorene zlej alebo nenápadne „náboženskej“ sorty - a dôveruje Ježišovi, je s ním zjednotený v tomto aj ďalšom živote. Veriaci budú jedného dňa vzkriesení v nových telách vhodných pre novú, vzkriesenú zem.
V dobe skepticizmu to môže znieť ako pritahnuté za vlasy, ako rozprávka pre dôverčivé deti. Príliš dobré na to, aby to bola pravda. Táto správa je však úplne pravdivá. Len nie je zaslúžená - naozaj, nie je fér. Ako to vyjadruje jedna pieseň, „Prečo by som mal mať úžitok z jeho odmeny? Milosť však nie je nikdy fér.
Rovnako, ako upozorňuje Matt Chandler, evanjelium sa dá s úžitkom sledovať z dvoch biblických uhlov pohľadu: „vo vzduchu“ a „na zemi“. Evanjelium „vo vzduchu“ je panoramatický pohľad od Genezis po Zjavenie, ktorý sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov v príbehu (napríklad stvorenie, pád, vykúpenie a nové stvorenie). Na začiatku tohto článku som predostrel stručné zhrnutie príbehu evanjelia. Môžeme ho však doplniť ešte viac.
Štyri dejstvá príbehu evanjelia
Možno, že jeden z najlepších spôsobov, ako spojiť to najlepšie z týchto doplňujúcich sa pohľadov - „vo vzduchu“ a „na zemi“, „širokouhlého záberu“ a „priblíženého záberu“ - je pozrieť sa na príbeh evanjelia v štyroch dejstvách: Vládca, Vzbura, Záchrana a Odpoveď.
1. Vládca
„Na počiatku Boh…“(Gn 1:1). Boh stvoril, udržiava a riadi všetko, čo existuje. Na rozdiel od mylných predstáv našej kultúry Boh nie je Santa na oblohe, ani kozmický automat, ani podráždený policajt, ani gaučový otec. Je Kráľ slávy a Pán lásky. Je večnou komunitou osôb, Otec milujúci svojho Syna v radosti Svätého Ducha. Tento trojjediný Boh stvoril ľudstvo - mňa i vás - na svoj obraz, aby sme poznali a zakúšali jeho lásku. Sme stvorení Bohom (teda patríme výlučne jemu) a pre Boha (teda len on nás uspokojí). Je to príbeh vášho života - nachádzať úplné uspokojenie vo vašom Stvoriteľovi a vážiť si ho nadovšetko?
2. Vzbura
Lásku hľadáme na samých nesprávnych miestach, lebo niečo sa v našich srdciach hrozne pokazilo. Je to odrazom toho, keď sa naši prví rodičia, Adam a Eva, otočili Bohu chrbtom povedali si, že sa budú rozhodovať sami, čím poškodili stvorenie a uvrhli nositeľov Božieho obrazu do mora hriechu. Namiesto života pre svojho Stvoriteľa žijeme pre seba. Chápadlá hriechu zdeformovali naše srdcia a vniesli chaos do toho, čo milujeme. Ľahko môžeme hriech považovať za niečo pomerne nepodstatné - možno viditeľnú neposlušnosť alebo niečo ako nebeskú pokutu za parkovanie.
Keď sa Adam a Eva vzbúrili proti Bohu, nebol to len prešľap v správaní; bola to zrada na úrovni srdca. Podviedli sme nášho Stvoriteľa; aj preto sa hriech Izraela v Starej zmluve tak často opisuje ako duchovné smilstvo. Zúfalo sme sa snažili vybudovať si naše životy okolo iných vecí - čohokoľvek, len nie jeho.
Hoci horizontálne dôsledky hriechu sú zničujúce, vo svojej podstate je to vertikálny problém. Dávid, muž podľa Božieho srdca (1Sam 13:14), dobre vyznáva biednu situáciu nás všetkých: „Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli.
Zamyslite sa nad týmto: dôsledok modloslužby a sústredenia na seba nie je nič menšie než katastrofická priepasť medzi nami a Bohom. „Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom,” vyhlasuje prorok Izaiáš, „a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje,” (Iz 59:2). Vzopreli sme sa Božiemu zámeru pre nás, nositeľov jeho obrazu, a tak sme oddelení od konečného Zdroja života a lásky. Dôsledkom hriechu spravodlivo čelíme Božiemu hnevu - jeho svätému a pevnému odporu voči zlu.
Pre pochopenie evanjelia - akí dobrí teda musíme byť, aby sme mohli vojsť do neba? Tu je šokujúca odpoveď: takí dobrí ako Boh. Táto potreba morálnej dokonalosti, samozrejme, je zlou správou pre večnosť. Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.
3. Záchrana
Po storočiach vzbury Božieho ľudu sa Boží Syn - druhá osoba večnej Trojice - stal embryom, bábätkom, tínedžerom a mužom. Nemohli sme sa dostať k Bohu, a tak Boh prišiel k nám (Heb 2:14-15). 33 rokov tento tesár z Nazareta žil život neprerušenej oddanosti a poslušnosti svojmu nebeskému Otcovi. Dlho očakávaný mesiáš Izraela „stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži“ (Flp 2:8). Ten, ktorý vytvoril zákon, ho dodržal a potom zomrel za tých, ktorí ho porušili.
Práve sme sa dostali do horúceho jadra kresťanskej viery: smrti Ježiša Krista. To však nie je to jediné, čo sa stalo. Skúste o tom premýšľať takto: počas pravidelnej sezóny NBA sa odohrá 82 zápasov. Žiadnemu tímu sa nikdy nepodarilo dosiahnuť dokonalú sezónu - bez akýchkoľvek prehier.
Keď sa odvrátili od Boha, duchovne zbankrotovali. Aby sme pokračovali v tejto ilustrácii, tu je hlavná myšlienka: ak Ježiš iba zaplatil za naše hriechy, naše morálne skóre by bolo 0-0. Na kríži však Ježiš nielen prijal našich 82 prehier, ale taktiež dal veriacim svojich 82 víťazstiev, čo dosvedčuje jeho prázdny hrob (Rim 4:23-25). Naše skóre sa teda v momente mení z 0-82 na 82-0.
Pavol to vyjadruje takto, hovoriac o Kristovi: „[Boh] toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou” (2Kor 5:21). Na kríži jednal Boh s Kristom tak, ako keby žil hriešny život veriacich, aby mohol jednať s nami tak, ako keby sme žili Kristov nepoškvrnený život. Čo to znamená prakticky pre naše chápanie a zvestovanie evanjelia?
V našom súčasnom kultúrnom kontexte je podstatné pochopiť, že Ježiš nezomrel len preto, aby posilnil našu sebaúctu alebo poskytol morálny príklad. Taký pohľad, nech je myslený akokoľvek dobre, umenšuje, čo spravil. Znížil sa, aby vzal naše miesto na kríži, lebo my sa chceme vyškriabať na jeho miesto na tróne. Dá sa povedať, že myšlienka náhrady leží v jadre aj hriechu, aj záchrany. Podstatou hriechu je totiž človek nahrádzajúci Boha a podstatou záchrany je Boh nahrádzajúci človeka. Človek presadzuje seba proti Bohu a stavia sa tam, kde si zaslúži byť len Boh; Boh sa obetuje pre človeka a stavia sa tam, kde si zaslúži byť len človek. Amen.
Evanjelium podľa Jána - 2003, SK dab
Po smrti bolo jeho zohavené telo uložené do „bezpečnej“ hrobky (Mt 27:65-66) a už o ňom nemal nikdy nikto počuť. Avšak bolo o ňom znova počuť - pretože moc smrti nemohla poraziť Pána života (Sk 2:24, pozri Sk 3:15). Keď sa pripravujeme zdieľať svoju vieru, vzkriesenie nie je „doplnok“ k príbehu evanjelia - pretože bez neho žiaden príbeh evanjelia nie je.
Vzkriesením Ježiša z mŕtvych Boh verejne potvrdil, že jeho obeť na kríži bola prijatá ako spravodlivá a úplná platba za hriech. A jedného dňa ten istý Ježiš - ktorý zomrel a vstal a vystúpil do neba a prihovára sa za svoj ľud - príde znova. Tí, ktorí mu neuverili, dostanú spravodlivosť; tí, ktorí áno, budú mať milosť.
Naša konečná nádej ako kresťanov nie je evakuácia z tejto zeme, ale obnova tejto zeme. Boží vykúpený ľud zdedí pretvorený svet, neskazený pohromou hriechu. Preto Písmo vykresľuje náš budúci domov konkrétnym, materiálnym spôsobom - „nové nebo a nová zem“ (Iz 65:17; cf. 2Pt 3:13; Zj 21:1-4). Na rozdiel od všeobecného presvedčenia nebudeme poletovať hrajúc na zlaté harfy s bucľatými anjelikmi.
4. Odpoveď
Keď prechádzate cez stanicu diaľničného mýta a interagujete s osobou v búdke, je to zmysluplná skúsenosť? Ani nie. Je to obchodná transakcia: zaplatíte peniaze, on zdvihne závoru. Priateľu, stať sa kresťanom takéto nie je. Nie je to chladná transakcia. Je to skôr ako svadba - intenzívne osobné zjednotenie.
Po prvé, odvraciame sa od hriechu. Veľmi dobre nám ide vyznávanie zla druhých, ale najviac by nás malo ubíjať to naše. Po druhé, dôverujeme Ježišovi Kristovi. Hovoríme „nie“, hriechu, „áno“ jemu, prijímame, čo pre nás získal a jeho neochvejný sľub odpustiť nám. Taktiež si ceníme Ježiša. Toto technicky nie je tretí krok - je to výsledok druhého. Oplatí sa ho však spomenúť, pretože mnohí „prijímajú“ Krista spôsobom, ako niekto prijíma, povedzme, zubnú plombu. To okrem iného znamená, že Ježiš Kristus je nekonečne viac než len priepustka z pekla zadarmo. On je živá osoba, ktorú nasledujeme, uctievame, vážime si a z ktorej sa tešíme. Poznať ho je jediný spôsob, ako môžeme byť opäť v správnom vzťahu s Bohom, pre ktorého sme boli stvorení (Jn 14:6; Jn 17:3).
Nikoho nezachráni krst, chodenie do kostola, zverejňovanie kresťanských statusov, modlenie sa nejakej modlitby, podpísanie dokumentu, príchod vpred v kostole alebo hodenie šišky do ohňa na letnom tábore. Evanjelium si vyžaduje odpoveď. „Teraz je deň spásy!” nalieha Pavol (2Kor 6:2).
Ježiš prišiel aby z teba urobil nefalšované, legálne a živé dieťa Božie. Prišiel aby ťa urobil Božou spravodlivosťou v ľudskom tele. Odkedy si sa stal spravodlivosťou Ježiša Krista, tvoja spravodlivosť je perfektná, dostal si ju do daru keď sa Ježiš obetoval v tvojom mene. Kolosenským 1:22 nám hovorí o výsledku Jeho víťaznej smrti: aby ťa postavil pred Božiu tvár svätého, nepoškvrneného a bezúhonného. Takto dnes ty vypadáš: svätý, ospravedlnený, oslávený a akceptovaný pred Bohom. Zachovávaj si rovnaké vedomie.
Hriech môže byť vo forme skutku - môžeme povedať alebo urobiť niečo zlé. Ale hriech je aj vtedy, keď v skutočnosti neurobíme niečo nesprávne zvonka. Vtedy sa poddáme pokušeniu v našom srdci. Napríklad, ak zbadáme nečistý obraz a naďalej sa naň pozeráme a užívame si nečisté potešenie, to je hriech. Ale aj keď sa odvrátime od obrazu, ale naďalej ho nečisto prežívame vo fantázii, vtedy hrešíme. Ďalší príklad: predstavte si niekoho, kto nám urobil niečo zlé. Ak to necháme tak a premýšľame nad odplatou, samozrejme hrešíme.