Tomáš Halík je úspešný spisovateľ a diskutér, ktorého vystúpenia majú veľkú sledovanosť. V reláciách a publikáciách často vyslovuje pravdivé vety, no ich spájanie do celkov môže byť sporné. Tento článok sa venuje kritike jeho postojov a teologických názorov.
Tomáš Halík pri preberaní Templetonovej ceny
Kritika postojov voči islamu a imigrácii
Tomáš Halík odsudzuje nepriateľské postoje niektorých kresťanských kruhov voči islamu, napríklad nerozlišovanie medzi islamom a džihádizmom. Sám hovorí, že je týmito postojmi zdesený a že sa kresťanské kruhy tak ocitajú v jednom šíku s rôznymi polofašistickými skupinami. Avšak, mainstreamové kresťanstvo v Čechách i na Slovensku rozlišuje medzi islamom a džihádizmom.
Halík prirovnáva odporcov imigrácie (vrátane kardinála Duku) k islamským extrémistom kvôli ich čierno-bielemu mysleniu. Toto prirovnanie je však neprimerané, pretože postoj Duku k imigrácii je kritický, ale nie extrémny.
Dominik Duka s Joelom Rumlom pri uctení pamiatky Jana Palacha, január 2014
V časti o násilnej či nenásilnej povahe islamu Tomáš Halík kráča v línii liberálnej teórie, ktorá hlása, že svetové náboženstvá sú v podstate schopné tvoriť rovnako láskavé či neláskavé kultúry. V posvätných knihách kresťanstva i islamu pasáže ospravedlňujúce násilie a pasáže, ktoré ho odsudzujú, sa navzájom vyvažujú.
Halík tiež používa mantru, že islam potrebuje prejsť svojím osvietenstvom, naznačujúc, že potom to bude s islamom podobné ako s kresťanstvom. Od útokov z 11. septembra 2001 sa diskutuje o tom, prečo teroristi z radov moslimov útočia na Ameriku, Európu či Rusko. Tomáš Halík prichádza s vysvetlením, že príčinou je vraj kritika islamu zo strany obyvateľov Západu.
Halík odhaľuje u svojich oponentov údajné psychické a spirituálne slabiny. Tak napríklad sú podľa neho iracionálni, keďže u nás žiadni moslimovia nie sú a odporcovia imigrácie napriek tomu majú obavy. Napokon prichádza Halík s tvrdením, že odporcovia migrácie nezvládajú slobodu. Na záver príde posledný Halíkov úder. Odporcovia migrácie majú skazené srdce.
Halík kritizuje Európanov, ktorí hovoria, že si chcú pred imigrujúcimi moslimami chrániť svoje hodnoty. Ale aké sú tie naše hodnoty? Ako ich žijeme, pýta sa. Má absolútne pravdu. Halíkovi nevyčítam, že hovorí o spoločných prvkoch kresťanstva a islamu. Nakoniec, všetci zdieľame náš spoločný ľudský údel.
Kritika od Jiřího Fuchse
Podľa filozofa Jiřího Fuchse je Halík ukážkovým príkladom nekritického myslenia a myšlienkovým populistom. Fuchs tvrdí, že Halík podporuje sily, ktoré rozvracajú tradičný Západ a že Halík rozbíja prirodzené učenie katolíckej cirkvi a spoločenský poriadok neideologického liberalizmu.
Fuchs má klasickú metódu áno - nie pre získavanie pravdy. Od Kanta sa podľa neho filozofia mýli. A škodí prakticky ľuďom. Halík slúži neomarxistom.
Halíkova verejná teológia
Za definujúce charakteristiky Halíkovej verejnej teológie považujem predovšetkým tieto: interdisciplinarita, katolicita, dialektickosť, dialogickosť, kontextualita a naratívnosť. Verejný teológ by mal byť kompetentný nielen vo svojej primárnej disciplíne, ale aj v spoločenských vedách - napokon, jeho (alebo jej) úlohou je adresovať otázky spadajúce pod širšiu problematiku náboženstva a spoločnosti.
Tomáš Halík často používa termín „katolicita“ v zmysle „črty otvorenosti a univerzality cirkvi, ktorá môže byť definitívne naplnená síce až v eschatologickom horizonte, ale o ktorú treba v každej chvíli cirkevných dejín zápasiť proti pokušeniu k sektárskej výlučnosti a nekomunikatívnosti“.
Úlohou verejného teológa nesmie byť obhajovanie úzkych záujmov vlastnej cirkvi či dokonca zakrývanie jej zlyhaní. Pre verejného teológa je užitočné, ak má skúsenosť s praktickou duchovnou službou. Rozdiel medzi teológom, ktorý má pastoračnú skúsenosť, a tým, ktorému chýba, býva zreteľný nielen v akademickom prostredí, ale aj vo verejnom priestore.
Ďalším príznačným znakom teológie Tomáša Halíka je dialogickosť - táto charakteristika je natoľko výrazná, že by sme profesora Halíka mohli oprávnene označiť za „teológa dialógu“.
Tomáš Halík, „Rozpoznanie znamení čias“
Tomáš Halík na pražskej Letnej počas návštevy pápeža Jána Pavla II.
Halíkove názory na referendá a rodinu
Český kňaz, teológ a sociológ Tomáš Halík je odporcom referend a takzvanej priamej demokracie, ktorá otvára dvere populizmu. Tvrdenie, že registrované partnerstvá ohrozujú tradičnú rodinu, považuje za nezmysel. Väčšie nebezpečenstvo predstavujú manželské nevery, alkoholizmus, neúcta manželov a domáce násilie.
Rovnakopohlavné zväzky majú mať v civilnom práve a občianskej spoločnosti mať nárok na právnu ochranu. Pojem manželstvo a rodina by mal naozaj označovať iba trvalý zväzok muža a ženy, otvorený pre dar nového života.
Halík o slobode slova a náboženstvách
Halík je zástancom slobody slova, ale dodáva, že nie je pravá sloboda bez zodpovednosti. Z kritiky by nemal byť vyňatý nikto, ani cirkev a náboženstvo - súčasné kresťanstvo a najmä teológia nesmierne profituje z toho, že prešlo ako žiadne iné náboženstvo očisťujúcou vyhňou osvietenskej racionálnej kritiky.
Všetky veľké náboženstvá vrátane islamu sú pedagogikami, ktoré učia prekonávať sebectvo, ukázňovať pudovú oblasť a žiť s druhými. Ale v dejinách všetkých veľkých náboženstiev - vrátane islamu, kresťanstva i budhizmu - nájdeme aj tienisté stránky.
Problém nie je v náboženstve, ale v ľuďoch a pomeroch, z ktorých vzišli. V skutočnosti úplná väčšina tých takzvaných „islamských teroristov“ vôbec nie sú veriaci v náboženskom zmysle, islamskú kultúru ani Korán nepoznajú a neriadia sa jeho zásadami.
V dnešnom svete existujú tak náboženskí fundamentalisti ako aj fundamentalisti sekularizmu, ktorí sa pokúšajú o duchovnú sebekastráciu európskej kultúry prostredníctvom vytesnenia všetkého kresťanského.
Halík a pápež František
Robert Bezák mal smolu, že bol „františkovským biskupom“ pred pápežom Františkom, že sa nestal arcibiskupom o päť rokov neskôr. Pápež tiež zmenil právny postup pri odvolaní biskupa, takže dnes by už taký prístup nebol možný.
Súčasný pápež dbá na to, aby medzi biskupmi boli takí, ktorí môžu tvoriť most medzi Cirkvou a mládežou, akademickým a kultúrnym svetom, vrátane tých, ktorí sú tradičným podobám Cirkvi vzdialení. Ak miestna cirkev také osobnosti nemá alebo sa ich zbavuje, odsudzuje sa k postupnej strate vplyvu v spoločnosti, sama sa odsúva na okraj a otvára dvere radikálnej sekularizácii.