Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku a majú svoj pôvod v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?
Vianočný stromček
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Prekvapením môže byť, že vianočný stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia a prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. storočia. Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami. V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia. Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti, pretože vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Štedrá večera
Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.
Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oblátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch. Neskôr túto výsadu získali učitelia. A čo samotné jedlá? Tie záviseli tiež od vierovyznania, napríklad v rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. Samozrejmosťou bola polievka, nebola to však vždy iba kapustnica. V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový.
Ako vyzeral štedrovečerný stôl v minulosti?
V prvom rade musel byť poriadne poumývaný, nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa - pocestného. Symbolickú úlohu tiež zohrával vianočný obrus: biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavuje náhodou - je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu. Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro - až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo. Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok. Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Ráno, na Božie narodenie (1.sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Omrvinky zo stola gazdiné pozbierali a na druhý deň časť z nich spálili.
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.
Slovensko bolo v minulosti najmä vidieckou krajinou - väčšina ľudí žila na dedinách. A tomu prispôsobili aj svoje tradície či vianočné zvyky. Vianoce boli pre ľudí magické dni, v priebehu ktorých hrala symbolika ústrednú rolu.
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. O jednej, druhej sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla. Dôvod je jednoduchý: pred svitaním už museli mať všetko napečené a navarené, aby mali dostatok času na upratanie domácnosti. A muži? Tí narúbali drevo a nanosili vodu na celý deň. Počas obdobia Vianoc totiž platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce. Veď aj počas vianočnej večere mohol obsluhovať iba jeden človek. Zvyčajne to bola pani domáca.
Na Štedrý deň mala dôležitú symboliku i studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej ráno umývali tvár, lebo verili, že vďaka živej vode budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom - aby boli čo najdlhšie zdraví. Keď sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali ešte jeden zvyk: vybehli von z domu a triasli plotom.
Tomu zodpovedali aj jedlá. Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oplátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch. Neskôr túto výsadu získali učitelia. A čo samotné jedlá? Tie záviseli tiež od vierovyznania, napríklad v rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. Samozrejmosťou bola polievka, nebola to však vždy iba kapustnica. V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový.
Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro - až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo. Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Vianoce (zvyky, história sviatku)
Tabuľka tradičných vianočných jedál a ich symbolika:
| Jedlo | Symbolika |
|---|---|
| Oblátky s medom a cesnakom | Kresťanská hostia, zdravie |
| Kapustnica | Hojnosť |
| Kapor | Pôstne jedlo |
| Strukoviny | Blahobyt |
| Jablko | Zdravie a šťastie |