Taliansko, krajina známa svojou kultúrou, umením, kuchyňou a pohostinnosťou, oslavuje Vianoce s rovnakým nadšením a vášnivým prístupom ako ku každému aspektu života. Tento sviatočný čas nie je len o duchovných zvykoch, ale aj o oslave rodiny, jedla a tradícií, ktoré prežívajú v srdciach a domoch Talianov po stáročia.
Vianočné obdobie v Taliansku začína podobne ako v mnohých iných krajinách adventom. Už začiatkom decembra sa mestá, dediny a domácnosti začínajú pripravovať na príchod sviatkov.
Kedy sa začínajú Vianoce v Taliansku?
Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože tak ako u nás, aj u Talianov je bežné nájsť doma stromček už začiatkom decembra rovnako ako pár dní pred Štedrým dňom. Avšak, oficiálne je to 8. december: Immacolata Concezione, čiže deň oslavy nepoškvrneného počatia Panenky Márie.
Jeden z prvých dôležitých dátumov počas vianočného obdobia je 8. december, kedy sa v Taliansku slávi Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Immacolata Concezione). Tento deň je dôležitým katolíckym sviatkom a je zároveň oficiálnym začiatkom vianočných osláv. Počas tohto dňa sa mnohé rodiny púšťajú do výzdoby svojich domovov, zhotovujú betlehemy a zdobia vianočné stromčeky.
Symboly a dekorácie talianskych Vianoc
Talianske mestá sú známe svojimi impozantnými vianočnými trhmi, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Mestá ako Rím, Miláno, Neapol a Florencia sú ozdobené svetelnými dekoráciami, a ich trhy sú plné miestnych remeselníkov ponúkajúcich tradičné jedlá, vína, cukrovinky a darčeky.
Jedným z najvýznamnejších symbolov vianočného obdobia v Taliansku je presepe (betlehem), ktorý zohráva centrálnu úlohu v každej talianskej domácnosti a kostole. Betlehemy v Taliansku nie sú len jednoduchými scénami zobrazujúcimi narodenie Ježiša Krista; často sú rozsiahlymi diorámami s detailnými figúrkami zobrazujúcimi každodenný život v dedinách a mestách.
Najdôležitejším náboženským symbolom Vianoc v Taliansku je betlehem alebo presepio. Ide o hlboko zakorenenú tradíciu, jasličky nájdete takmer v každej rodine, ale vyzerajú trochu inak ako tie, na ktoré sme zvyknutí my. Betlehem sa, rovnako ako ozdobený vianočný stromček, v talianskych rodinách objavuje práve už 8. decembra. Vlastnoručne vyrobený alebo zakúpený betlehem vyzerá ale trochu inak, než sme zvyknutí. Je vlastne rekonštrukciou celého mesta Betlehem a okolitej krajiny. Hlavnými postavami je Svätá rodina, teda Ježiš, Mária a Jozef.
Figúrka Ježiška sa do jasličiek pokladá o polnoci 25. decembra a Traja králi sa podľa tradície do betlehema pridávajú v noci na Traja kráľa, teda 6. januára čiže il giorno dell’Epifania. V Ríme je na každoročnej výstave k videniu sto rôznych betlehemov z celého sveta, vrátane miniatúrnych verzií vyrezaných do orechov, alebo dokonca aj cestovín. Skutočným domovom betlehemov je ale Neapol, konkrétne via San Gregorio Armeno, ktorému sa niekedy hovorí Vianočná ulička, pretože všetky jej obchody predávajú figúrky do betlehemov, od tradičných až po bláznivé. Kúpiť tak môžete napríklad aj figúrky futbalistov či politikov
Aká výzdoba nechýba v talianskej domácnosti? Tak samozrejme, nechýba stromček, veniec, adventný veniec ani vin brulè, teda varené víno rozvoniavajúce zo šálok. Jednu vec nájdete ale snáď v každej tradičnej talianskej domácnosti, zatiaľ čo u nás asi už len u starých rodičov. Betlehem. S figúrkami Ježiška, Márie, Jozefa, kráľov, zvierat… Betlehem je často pýchou rodiny, čím väčší a obsadenejší, tým lepšie.
Kto nosí deťom darčeky?
Rovnako ako vo väčšine západných krajín je aj v Taliansku jednou z hlavných postáv vianočných sviatkov a zároveň detských snov a darčekov Otec Vianoc alebo Babbo Natale. Darčeky prinášajú v závislosti od regiónu buď v noci 24. decembra, alebo 25. decembra ráno.
Avšak Babbo Natale nie je jediný, kto nosí deťom darčeky. Vianoce v Taliansku majú v skutočnosti mnoho ďalších protagonistov. V severnom Taliansku je podobne ako u nás dôležitý aj svätý Mikuláš alebo San Nicola, ktorý v noci z 5. na 6. decembra nosí deťom malé darčeky a sladkosti.
Ešte dôležitejšia je ale čarodejnica Befana, zobrazovaná ako stará žena v handrách s vrecom sladkostí a darčekov, ktoré deťom necháva v noci medzi 5. a 6. januárom v pančuchách, ktoré si pred spaním pripravili. Podľa tradície je príbeh Befany úzko spätý s príbehom Troch kráľov. Legenda rozpráva, že jednej zimnej noci Traja králi na svojej ceste do Betlehema za Ježiškom nemohli nájsť správnu cestu, a tak sa spýtali jednej starenky. Následne ju potom pozvali, aby sa k nim pripojila, ale starenka odmietla.
Potom si to rozmyslela, pripravila si vrece plné sladkostí a vydala sa ich hľadať, ale bez úspechu. Začala preto klopať na všetky dvere a každému dieťaťu, ktoré stretla, dala nejakú sladkosť v nádeji, že jedno z nich bude samotný Ježiško. V niektorých talianskych regiónoch sa 13. decembra oslavuje aj sviatok svätej Lucie alebo Santa Lucia, ktorá podobne ako Befana vstupuje v noci do domov a necháva deťom sladkosti.
Babbo Natale, otecko Vianoc. Vyzerá rovnako ako Santa Claus či Dedo Mráz. Taliani sa (rovnako ako ja) čudujú pri myšlienke, že by darčeky mal nosiť Ježiško.
Vianočné jedlá v Taliansku
Vianoce sú v Taliansku nielen duchovným obdobím, ale aj gastronomickým zážitkom. Tradičné jedlá, ktoré sa pripravujú počas vianočných sviatkov, sa líšia podľa regiónov, ale určité prvky sú spoločné pre celé Taliansko. Jedným z najznámejších symbolov talianskych Vianoc je panettone, sladký chlieb plný kandizovaného ovocia a hrozienok.
Na Štedrý večer (Nochebuena, v Taliansku nazývaný La Vigilia) je tradičné, že sa večerajú ryby, v súlade s katolíckou tradíciou pôstu.
Prvý sviatok vianočný, Natale (25. december), je dňom veľkých rodinných stretnutí a spoločných obedo-večerí.
Hoci každý región má svoje typické jedlá, pre Vianoce v Taliansku platí z hľadiska stolovania jedno rovnaké „heslo“: hojnosť. Všetko vrcholí večerou 24. decembra a obedom 25. decembra.
Večer 24. decembra (la Vigilia di Natale) sa rodiny schádzajú doma pri večeri, ktorej hlavnou súčasťou sú ryby, morské plody a kôrovce. Po večeri sa obvykle rodina spoločne vydáva do miestneho kostola na polnočnú omšu.
Na druhú stranu mnohochodový, väčšinou z piatich či šiestich, vianočný obed 25. decembra je obvykle založený na mäsitých pokrmoch a cestovinách. Pri tomto obede sa často zíde celá široká rodina. Obed končí typickým vianočným pečivom pandoro alebo panettone, doplnené tureckým medom torrone.
Ako pripraviť najlepší panettone - taliansky vianočný sladký chlieb
Večer 24. decembra sa rodiny schádzajú doma pri štedrovečernej večeri, ktorej hlavnou dominantou sú ryby a morské plody. Tvorí ho rybí vývar, príp. Ako dezert sa podáva panettone, pandoro alebo torrone (turecký med).Legenda hovorí, že Panettone vznikol keď kuchár milánskeho vojvodu nechtia zamiešal do cesta citrón a hrozienka. Tak vznikla prezývka Pan de Toni - chlieb od Toniho.
Pandoro je zase sladký taliansky chlieb z okolia Verony podobný našej bábovke. Môže byť plnený alebo bez plnky. Posypáva sa cukrom, ktorý má pripomínať zasnežené Alpy. Doplniť sa môže aj mascarpone krémom.
| Región | Kto nosí darčeky | Typické jedlá | Ďalšie zvyky |
|---|---|---|---|
| Severné Taliansko (Verona, Brescia, Bergamo) | Sv. Lucia, Sv. Mikuláš, Befana, Babbo Natale | Panettone, Pandoro, klobásky, plnené knedličky, štrúdľa, štóla | Tradičné vianočné trhy, varené víno |
| Lazio | Babbo Natale | Ryby, morské plody | Vianočné koncerty, betlehem na Námestí sv. Petra |
| Umbria | Babbo Natale, Befana | Tradičná talianska večera | Koleda v dobových kostýmoch |
| Sicília | Babbo Natale, Befana | Tuniak, ančovičky, treska v rajčinovej omáčke (baccal) | Vatra z dreva a konárov na námestí pred kostolom |
| Sardinia | Babbo Natale, Befana | Pečené mäso (jahňacina, prasiatko), sardínske gnocchi a ravioli, ovčí syr, sardínsky chlieb | Polnočná omša, prechádzky popri mori |
Vianoce na Sardínii
Vianočné sviatky sa na Sardínii oslavujú v podobnom duchu ako na Slovensku. Jediný rozdiel je príjemná klíma okolo 20 stupňov a morský vánok, ktorý vám spríjemňuje vianočný čas. Kto by menil?
Symbolikou celého obdobia Vianoc je rodina. Keďže Sardínia je hlavne poľnohospodársky ostrov, rodiny počas celého roka tvrdo pracujú na poliach, starajú sa o zvieratá alebo sa živia rybolovom. Ľudia poväčšine žijú skromným životom, v minulosti nebolo peňazí nazvyš a preto aj tradične jedlá, ktoré boli na vianočnej večeri boli a sú veľmi jednoduché.
24. decembra sa počas celého dňa pripravuje všetko na večeru. V Alghere je to hlavne pečené mäsko, mladá jahňacina - Agnello a mladé prasiatko - Porcetto. Toto sú hlavné mäsité jedla. Samozrejme nemôžu chýbať sardínske gnocchi a ravioli. Ako predjedlo sa podáva ovčí syr a sardínsky chlieb - pane carasau. K dobrej večeri samozrejme patri dobré víno. Rodiny si doprajú kvalitné červené víno Cagnulari alebo Riservu.
Večera sa podáva okolo 21.00 hod. Po večeri ide väčšina ľudí na polnočnú omšu - Sa Missa e’ Puddu. Každá i malá dedina ma kostol. Po omši si všetci nájdu darčeky pod stromčekom alebo pod betlehemom.
Niektoré rodiny si rozbaľujú darčeky až ráno na prvý sviatok vianočný. Darčeky nenosí Ježiško, ale Babbo Natale, čo znamená Otec Vianoc.
25-teho tí, ktorí majú viac v rodinnom rozpočte, idú na obed do reštaurácie. Obedné menu približne za 50 euro na osobu pozostáva z predkrmov ako sú syry, sálamy, cestoviny, a potom je hlavne menu. Jahňacina, mladé prasiatko. Potom si ľudia dajú sorbet, aby mali neutrálnu chuť a prídu na rad jedlá z rýb. Ako dezert je Seadas - je to ovčí syr obalený v ceste a vypražený. Na vrch sa dáva buď cukor alebo med. Červené víno je neoddeliteľnou súčasťou zimného obdobia. Cagnulari , Le Bombarde či tradičná Monica. K rybám sa podáva Vermentino Blu alebo Papiri.
26-teho sa stretávajú rodiny a ide a do mesta. Prechádzky popri mori sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc v Alghere.
S Vianocami sa tradujú aj rôzne povery. Ten kto sa narodí v noci 24-teho na 25-teho decembra, tak vraj najbližších sedem rokov bude chránený od nešťastia. Povera hovorí, že títo ľudia budú mat počas celého života silné zuby, nebudú im vypadávať vlasy a ich telá zostanú v jednom celku aj po smrti.
Vianočné tradície v Taliansku
Vianočné sviatky a obdobie adventu sú v Taliansku sú plné zvykov, tradícií, dobrého jedla, darčekov, rodinnej pohody.
Oficiálnym vstupom do vianočného obdobia je sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie 8.12. (L'immacolata Concezione). Od tohto dňa sú vyzdobené mestá, stoja vianočné stromčeky (aj doma), pripravené sú jasličky a betlehemy, začínajú vianočné trhy, najmä na severe krajiny, milánska opera La Scala otvára sezónu a oficiálne sa začína aj zimná sezóna na horách.
Vianočné obdobie sa v Taliansku začína osem dní pre Vianocami, 17. decembra, a trvá do 6. januára, sviatku nazývaného Epifania (Sviatok Troch kráľov). Počas tohto osemdňového obdobia, ktoré nazývajú Novena, chodia deti od domu k domu a koledujú.
Deťom na Slovensku nosí do čižiem sladkosti Mikuláš 6. decembra, talianske deti si musia počkať do 6. januára na bosorku Befanu. Befana je stará a veľmi škaredá bosorka s krivým nosom, ktorá lieta na metle. Má dlhú širokú sukňu, farebnú zásteru s dvoma vreckami, ošúchané topánky a na hlave veľký špicatý klobúk. Je to však dobrá čarodejnica, ktorá dobrým deťom prináša cukríky a zlým uhlie.
Legenda hovorí, že v noci z 5. na 6. januára Traja králi zaklopali na dvere u starej čarodejnice Befany, aby sa jej spýtali na cestu do Betlehema. Pretože mala veľa práce, musela upratovať a variť, nemohla s nimi ísť, a tak im iba ukázala cestu. Svoje rozhodnutie neísť privítať Ježiška oľutovala a odvtedy každý rok v túto noc nosí všetkým dobrým deťom darčeky.
Taliani večerajú na Silvestra šošovicu (šošovicový prívarok). Symbolizuje peniaze, teda čím viac šošovice zješ, tým budeš bohatší.
Roh z čili papričiek má ochrániť pred nešťastím, zlými duchmi a samozrejme prináša aj šťastie. Tento zvyk je typický pre oblasť Kalábrie.
Typické pre Talianov je mať v posledný deň roka na sebe oblečené niečo červené. Zvyčajne bielizeň. Vraj to prináša šťastie.