Iniciatíva Poklady Slovenska, ktorá sa venuje osvete a obnove v oblasti kultúrnych pamiatok, spúšťa opäť očakávané verejné hlasovanie. Priaznivci historického umenia môžu touto formou podporiť jedno z deviatich, nánosmi času poznačených diel a rozhodnúť o pridelení grantu na jeho odborné zreštaurovanie. V rámci už 15. ročníka verejnosťou obľúbeného programu venuje Nadácia VÚB s týmto zámerom 50-tisíc eur.
Verejnosť môže podporiť aj obnovu stredovekého kamenného pastofória - schránky na uchovávanie Eucharistie - v pôvodne gotickom Kostole sv. Heleny a Krista Kráľa, ktorý sa nachádza v obci Nedožery-Brezany. Jednotlivým pamiatkam je možné dať svoj hlas jednoduchou formou od 1. do 15. júna na stránke www.nadaciavub.sk/poklady. Nájsť tu môžete aj bližšie informácie o ich histórii a stave.
Deväť pamiatok do finále tohtoročnej súťaže vybrala opäť nezávislá komisia odborníkov spomedzi takmer 200 verejne zaslaných tipov, a to zo 109 miest a obcí Slovenska.
Aj tento rok prebieha celoslovenská súťaž Poklady Slovenska zameraná na riešenie zlého stavu množstva pamiatok v našej krajine, ktoré čakajú dlhé desaťročia na zásah reštaurátorov. Pozrite si tieto historické diela a zahlasujte, ktoré z nich získa 50-tisíc eur od Nadácie VÚB na svoju obnovu.
Medzi finalistami sú:
- Zreštaurovanie vzácnych fresiek z polovice 15. storočia v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Sáse pri Zvolene.
- Obnova vstupného portálu neskorogotickej Baziliky sv. Kríža v Kežmarku, ktorý vyniká na našom území neobvyklými, združenými vstupmi so vzácnou výzdobou, datovanou ku koncu 15. storočia.
- Obnova Kaplnky sv. Hildegardy v kúpeľnom parku v Sliači z 19. storočia, ktorá je ojedinelým predstaviteľom sakrálnej stavby evokujúcej antickú stĺpovú architektúru a jej súčasťou sú aj nástenné maľby významného slovenského maliara Jozefa Hanulu z 30-tych rokov 20. storočia.
- Zreštaurovanie monumentálneho obrazu Krst Krista od maliara Erasma Schrotta, ktorý je súčasťou neskorobarokového oltára v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Poprade-Strážach.
- Obnova vzácnych fresiek od talianskych majstrov z polovice 15. storočia, ktoré sa nachádzajú na apside gotického kostola Márie Kráľovnej anjelov v Rajeckej Lesnej.
- Vyhotovenie faksimile, odbornej reprodukcie významných diel Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici - Biblie z roku 1555, preloženej Martinom Lutherom, a diela Notitia od Mateja Bela z 18. storočia.
- Obnova stredovekého kamenného pastofória - schránky na uchovávanie Eucharistie - v pôvodne gotickom Kostole sv. Heleny a Krista Kráľa v Nedožeroch-Brezanoch.
V úvodnej fáze hlasovacej súťaže Poklady Slovenska poslali priaznivci a správcovia pamiatok takmer 200 tipov na rozličné objekty a diela vo svojom okolí, ktoré by si zaslúžili grant na svoju záchranu.
Čo je to pastofórium?
V stredovekej časti pôvodne gotického kostolíka sv. Heleny z 15. storočia, ktorý bol v rokoch 1938-1939 rozšírený pristavaním nového kostola sv. Krista Kráľa, zostalo autenticky zachované kamenné pastofórium - schránka na uchovávanie Eucharistie. Ide o vyhĺbenú niku v stene múru svätyne, s dekoratívnym ostením, zdobenú rímsou a bočnými stĺpikmi s fiálami.
Svätá schránka (svätostánok) bola pôvodne určená na dôstojné uchovávanie Eucharistie, aby ju bolo možno mimo omše zaniesť chorým a neprítomným. Prehĺbením viery v Kristovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii si Cirkev uvedomila význam tichej adorácie Pána prítomného pod eucharistickými spôsobmi. Preto má byť svätostánok umiestnený na dôstojnom mieste kostola a má byť vyhotovený tak, aby zdôrazňoval a znázorňoval pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný.
Ako znak prítomnosti Ježiša vo svätostánku má pri svätostánku alebo nad ním trvalo svietiť osobitná lampa, tzv. večné svetlo.
Svätostánok
Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl. Kresťanský oltár je symbolom samého Krista, ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná za naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva.
Cirkev ukladá veriacim povinnosť, aby sa v nedeľu a v prikázané sviatky zúčastnili na svätej omši a aby aspoň raz do roka prijali Eucharistiu, podľa možností vo veľkonočnom období, pripravení sviatosťou zmierenia. Vrelo však odporúča veriacim, aby prijímali svätú Eucharistiu v nedeľu a v prikázané sviatky, alebo ešte častejšie, aj každý deň.
Eucharistia je prepodstatnenie chleba a vína na Kristovo Telo a Krv. Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Ani prví kresťania nemali jednotný názov na eucharistickú slávnosť. Každé pomenovanie poukazuje na určité jej stránky.
Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu, v preklade presnejšie „vďakyvzdanie“. Lámanie chleba, - lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri.
Svätá a božská liturgia, - lebo celá liturgia Cirkvi má v nej svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. Eucharistia - je prepodstatnenie (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv.
V období prvého kresťanstva počas prenasledovania Cirkvi bola Eucharistia podávaná pod oboma spôsobmi. Biskup rozdával konsekrovaný chlieb a diakon konsekrované víno. Muži prijímali chlieb na holú ruku, ženy si museli ruku prikryť šatkou. V Ríme a neskôr na celom západe sa hostie prijímali podávaním do úst. Keď sa prijímalo mimo svätej omše, bolo len pod spôsobom chleba.
Prijímanie, lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom Tele a Krvi, aby sme tvorili jedno telo. Spojenie s Kristom (zjednotenie s Kristom) - je hlavným ovocím Eucharistie, keď prijímateľ dosiahne najužšie spojenie s Kristom, pokiaľ prijíma hodne.
Jednota veriacich - z jednoty s Kristom, ako s hlavou mystického tela, vzniká jednota veriacich ako jednotlivých údov tohto tajomného tela. Kristus nás spája so všetkými veriacimi do jedného tela - Cirkvi. V krste sme boli povolaní, aby sme tvorili jedno telo.
Preto svätostánok má byť umiestnený na zvlášť dôstojnom mieste kostola a má byť vyhotovený tak, aby zdôrazňoval a znázorňoval pravdu, že Kristus je v Najsvätejšej sviatosti skutočne prítomný.
Ako znak prítomnosti Ježiša vo svätostánku má pri Svätostánku - Bohostánku alebo nad ním trvalo svietiť osobitná lampa, tzv. večné svetlo.
Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl. Kresťanský oltár je symbolom samého Krista (preto si ho kňaz uctí bozkom a hlbokým úklonom), ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná za naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva.
Cirkev ukladá veriacim povinnosť, aby sa v nedeľu a na prikázané sviatky zúčastnili na božskej liturgii, čiže svätej omši a aby aspoň raz do roka prijali Eucharistiu, podľa možnosti vo veľkonočnom období, pripravení sviatosťou zmierenia.
Vlastníkom konsekračnej moci (moci premieňať) je len platne vysvätený biskup a kňaz. Riadnym rozdávateľom Eucharistie je biskup, presbyter (kňaz) a diakon. Mimoriadnym rozdávateľom Eucharistie je akolyta alebo iný veriaci, určený podľa kán. 910.
Prijímateľ v stave ťažkého hriechu si musí pred prijatím vykonať sviatosť zmierenia. Z vážneho dôvodu, keď niet príležitosti sa vyspovedať, je povinný si vzbudiť dokonalú ľútosť. (Porov. KKC 1452)
Poklady Slovenska je jediná verejná hlasovacia súťaž svojho druhu venovaná financovaniu obnovy chátrajúcich historických objektov a umeleckých diel na Slovensku. Ide o kľúčovú iniciatívu Nadácie VÚB, ktorá sa za 20 rokov svojej histórie vyprofilovala na jedného z najväčších podporovateľov záchrany kultúrneho dedičstva na Slovensku - čo súvisí aj so strategickým zameraním talianskej materskej skupiny Intesa Sanpaolo.
Nadácia doteraz prerozdelila na obnovu pamiatok cez rôzne partnerstvá a programy vrátane hlasovacej súťaže Poklady Slovenska granty v hodnote 3,5 milióna eur.
„Zachovanie unikátnych pamiatok Slovenska považujeme za naše dlhodobé poslanie. Preto každý rok na jar prichádzame s iniciatívou, ktorá má za cieľ budovať široké povedomie o našom kultúrnom dedičstve a zvýšiť počet vzácnych, odborne zreštaurovaných objektov a diel pre naše budúce generácie. Zostava tohtoročných finalistov je opäť pestrá, rovnako ako aj dejiny regiónov Slovenska. Pozývame opäť všetkých objaviť tieto skryté poklady a dať svoj hlas tomu, ktorý si podľa nich svoju obnovu najviac zaslúži,“ hovorí predseda správnej rady Nadácie VÚB Jozef Kausich a dodáva, že minulý rok súťaž pritiahla záujem vyše 55-tisíc hlasujúcich zo všetkých častí Slovenska.
Nové kolo hlasovania prebieha od soboty 1. júna do 15. júna prostredníctvom stránky www.nadaciavub.sk/poklady.