História farnosti Zemplínska Široká

História pravoslávneho kostola v Michalovciach je spojená aj s nálezom pravoslávneho kríža v bukovom polienku. Podľa zachovanej ústnej tradície bol objavený niekedy po 20. januári 1941 v Krášku.

Pri rúbaní dreva istej vdove, hlásiacej sa ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, jeden z dvoch pracujúcich chlapov narazil na zvláštne bukové poleno, ktoré sa nedalo ľahko rozrúbať (drevo údajne pochádzalo z vihorlatských lesov, východne od obce Jovsa). Keď sa to napokon podarilo, vo vnútri sa ukázal obraz pravoslávneho kríža.

Vdova teda rozrúbané poleno odniesla svojmu susedovi Michalovi Sotákovi - členovi kurátorského zboru pri pravoslávnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Rebríne (spojením Rebrína a Krášku vznikla neskôr obec Zemplínska Široká). Spomínaný kurátor tieto dva kusy dreva, zabalené v bielej plachte, následne zaniesol na rebrínsku pravoslávnu faru.

Vtedajší správca Pravoslávnej cirkevnej obce (PCO) v Rebríne - o. Juraj Kuzan - dal rozrúbaný bukový klátik vystaviť v miestnom chráme, aby si ho mohli veriaci uctiť. Po istých problémoch nakoniec prišli žandári z Michaloviec a drevo zhabali - vraj kvôli výskumu. Stopy po pravoslávnom kríži, ktorý bol objavený v kuse bukového dreva, sa stratili…

Po 75 rokoch sa regionálnemu historikovi Matejovi Starjákovi - za zaujímavých okolností - podarilo spomínaný predmet získať.

S myšlienkou zakúpiť nové zvony pre pravoslávnu cirkevnú obec, farnosť v Michalovciach, prišiel v roku 2014 Američan ruského pôvodu Alexander Borisovič Kuchtarov. Zamýšľaný celkový počet zvonov sa napokon ustálil na čísle 12, pričom ich zvuk mal tvoriť harmóniu (malo ísť o akúsi veľkú zvonkohru). Išlo o zvony, ktoré mali byť zavesené napevno - udierať mali iba kovové srdcia týchto zvonov.

S budovaním sa započalo v jari 2017, už predtým boli posvätené, na dočasnej železnej konštrukcii, tri najťažšie zvony (5. júla 2015), ako aj ďalšie zvony spolu so základným kameňom (5. Všetky zvony boli zavesené do zvonice pred tohtoročnými vianočnými sviatkami.

Katedrálny chrám sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach

V Michalovciach sa nachádza Katedrálny chrám apoštolom rovných sv. Cyrila a Metoda. Základný kameň bol posvätený 4. 7. 1993 biskupom michalovským Jánom a v roku 2017 (posviacka ZK chrámovej zvonice) arcibiskupom michalovsko-košickým Jurajom. Chrám bol vysvätený 18. 5. 1996 Alexijom II., patriarchom moskovským a celého Ruska, arcibiskupom pražským a metropolitom Dorotejom, arcibiskupom prešovským a Slovenska Nikolajom, arcibiskupom solnečnogorským Sergejom, biskupom mukačevsko-užhorodským Eufimijom a biskupom olomoucko-brnenským Kryštofom.

6. 7. 2003 bola posvätená mozaika - ikona sv. Cyrila a Metoda na fasáde chrámu biskupom michalovským Jánom a 8. 7. 2007 bol posvätený nový ikonostas Bohuslavom Seničom, správcom pravoslávnej cirkevnej obce Sobrance a Vasiľom Bardzákom, riaditeľom Úradu eparchiálnej rady Michalovskej pravoslávnej eparchie. Kňazom bol Štefan Horkaj (1996 - 2007).

Autormi chrámu sú Ing. arch. Jozef Nemec (autor chrámu), Radovan Kendereš (autor konštrukcie ikonostasu), Miroslav Pirchala (autor architektonického návrhu ikonostasu), Dmitrij Georgiu Leussis (autor ikon na ikonostase) a Miroslav Pirchala (autor kópie klokočovskej ikony Matky Božej). Autormi ostatných podôb chrámu sú akad. soch. Michal Zdravecký (autor mozaiky-ikony sv. Cyrila a Metoda na fasáde chrámu), jeromonach Serafim, mníška Juliánia, ikonopisec Fiodor a Alexij - knieža Vronský (autori rospisu chrámu a ikon) a Sergej Barilik (autor časti rospisu chrámu). Autorkou chrámovej zvonice je Ing. Remáta Gurajová.

Patrocínium chrámu je vyslanie vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, prijatie vierozvestov sv. Cyrila a Metoda kniežaťom Rastislavom, sv. Václav, sv. Ľudmila, sv. Martin, biskup z Tours, sv. Štefan kráľ a svätí mučeníci a obnovitelia pravoslávia na Slovensku. V chráme sa nachádzajú ikony sv. Pantelejmona, sv. Cyrila a Metoda a sv. Klimenta Ochridského.

V biskupskej rezidencii v Michalovciach sú uložené sv. ostatky viacerých Božích svätých, mužov i žien (napr. sv. Joachim a Anna, rodičia Presvätej Bohorodičky; sv. apoštol Ondrej; sv. Lazar, druh Pánov; sv. veľkomučeník Panteleimon; sv. veľkomučeník Dimitrij Solúnsky; sv. biskup Nektários z Egíny; sv. biskup Ján Šangajský a San-Franciský; sv. Arsénios Kappadócky.

V Michalovciach sa nachádzajú aj ďalšie významné svätyne a miesta spojené s pravoslávnou cirkvou: biskupská kaplnka sv. ctih. Jov Uhoľský a Michalovský; sv. biskup vyznávač Dositej (Vasič) Karpatoruský a Záhrebský kópia ikony Klokočovskej Bohorodičky sv. Alexija Tótha: sv. vyznávač Alexij Tóth

Medzi významné chrámy a kaplnky v okolí patria:

• Falkušovce: sv. ctih. Alexij Karpatoruský
• Markovce: sv. ctih. Ivan Český
• Strážske: sv. ctih. Mojžiš Uhorský
• Zemplínska Široká: ctih. Alexij Karpatoruský
• Inovce: sv. Inovce: sv.
• Beňatina: ctih. Alexij Karpatoruský
• Kašov: sv. Kašov
• Nižná Rybnica: sv. veľkomučeníčka Katarina Alexandrijska; kópia divotvornej Klokočovskej ikony Bohorodičky (eparchiálne putnické miesto)
• Ruský Hrabovec: sv. veľkomučeník Juraj
• Sobrance: sv. Sobrance
• Byšta: sv. Byšta
• Zemlínsky Klečenov: sv. Zemlínsky Klečenov
• Košice: sv. mučeník kňaz Maxim Sandovič; ctih. Peter a Febrónia, kniežatá muromskí; sv. Ambroz, biskup milánsky; sv. apoštolom rovný Štefan, kráľ uhorský; sv. kňažná Sofia Slucká; kópia divotvornej ikony Matky Božej z monastiera Macheras na Cypre; ctih. Alexij Karpaturuský; sv. novomučeník Stanko; sv. veľkomučenica Barbora; sv. veľkomučeník Minas; sv. mučenica Theodora Alexandrijska; ctih. Štefan Piperský; sv. Mikulaš myrlicijský

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie o Katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach:

Od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby kalvínsky kazatelia. Kalvínsky kostol bol okolo roku 1700 drevený. Tunajšia farnosť patrila v 17. - 18. storočí do skupiny slovenských farností v strednom Zemplíne.

Podľa správy z roku 1673 za vtedajšej vlny protireformácie kalvínom zobrali aj kostol v Trhovišti, ktorý pripadol rímskokatolíckej cirkvi. Bol to len prechodný stav, keďže kalvínska farnosť existovala až do roku 1716. Neskôr kalvínska samostatná farnosť Trhovište zanikla a kalvíni z Trhovišťa pripadli pod administráciu farnosti Bánovce nad Ondavou.

Trhovišťskí kalvíni nechceli žiť bez Božieho chrámu, a tak v roku 1894 položili základný kameň terajšieho kostola. Neskôr sa v rokoch 1895 - 1897 uskutočnila výstavba kostola. Od roku 1946 do roku 1951 pôsobil v zbore Ján Vaszily(1.10.1921-13.3.1982). V roku 1952 sa stal prvým zvoleným duchovným zboru Juraj Vaľuška(7.6.1921 - 30.1.2004), ktorý pôsobil v zbore viac ako 50 rokov do roku 2002. Od roku 2005 administruje cirkevný zbor Pavol Kačkoš, ktorý je od roku 2014 je zvoleným duchovným zboru.Narodil sa 4.júla 1982. Vyrastal v obci Zemplínska Široká a duchovne sa rozvíjal v cirkevnom zbore Palín v pastierskej starostlivosti pána farára Jána Janovčíka. Po vzore svojho starého otca Juraja Humenského i brata Mareka prijal Božie povolanie do služby v cirkvi a po ukončení štúdia na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Po dvoch rokoch štúdia prestúpil na Fakultu reformovanej teológie na Selyeho univerzite v Komárne, kde promoval v roku 2007 už ako seniorátny kaplán Michalovského seniorátu.

Otec Ignatij, vlastným menom Ján Čokina, sa narodil 8. apríla 1899 v obci Uličské Krivé, okres Snina. Čas jeho mladosti nebol ľahkým obdobím. Práve v tomto čase, na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. stor., dochádza k návratu veriacich k svätému Pravosláviu a otec Ignatij bol od útleho veku tvrdým zástancom svätého Pravoslávia. V mieste jeho rodiska, v r. 1922, celá obec prešla od únie k pravej Christovej Cirkvi, k svätému Pravosláviu. Nie všade však bol návrat tak jednoznačný a relatívne ľahký.

Sám Hospodin Boh posiela svojho služobníka - misionára otca Ignatija na Zemplín, nie náhodou, ale aby svojou odhodlanosťou za pravú vieru navrátil veriacich do lona svätej pravoslávnej Cirkvi. Otec Ignatij žil tvrdým asketickým životom, dôsledne dodržiaval svoje mníšske pravidlo, pôst, bol nápomocný iným, aj napriek neustálemu ponižovaniu a zosmiešňovaniu pre vieru sa nikdy na nikoho nehneval, ale stále prosil Hospodina, aby im odpustil, lebo nevedia, čo robia.

Jeho prvou cirkevnou obcou bol Rebrín, v súčasnosti Zemplínska Široká. Tu už začiatkom 20-tych rokov minulého storočia sa začína formovať pravoslávny duchovný život. Po r. 1918, po období nepokojov a rozbrojov v obciach Rebrín a Krášok, kde sa nachádzal uniatsky chrám, ktoré sa časom stupňovali, od slovných narážok až po fyzické útoky končiace na súde, veriaci, ktorí prišli z USA a boli naklonení myšlienke návratu do Pravoslávia, zakladajú prvú pravoslávnu cirkevnú obec. Už v r. 1921 bola v miestnej ľudovej škole slúžená prvá pravoslávna liturgia, ktorú slúžil práve jeromonach ladomírskeho monastiera Ignatij (Čokina), neskorší prvý administrátor novovzniknutej cirkevnej obce. Pravoslávie vtedy prijalo 40 rodín z obcí Rebrín, Krášok a Lastomír.

Ešte koncom r. 1926 si pravoslávni veriaci postavili drevenú modlitebňu, ktorú spolu s otcom Ignatijom posvätili o. Vasilij Solovjev z Medzilaboriec a o. Andrej Cuglevič z Telepoviec. V r. 1929 sa veriaci dohodli na vybudovaní nového chrámu. Výstavbu chrámu ukončili v r. 1934 a zasvätili ho Narodeniu Presvätej Bohorodičky.

Otec Ignatij naplnený láskou a radosťou z nového chrámu, veriacim zabezpečil liturgické a modlitebné knihy až z Haliče v Poľsku, o čom svedčí aj jeho venovanie v modlitebníku pani Pupačovej.

Otec Ignatij celým svojím telom, celou mysľou aj dušou bojoval za obnovenie Pravoslávia na našom území. Každú skúšku v neľahkej dobe zdolával Isusovou modlitbou: „Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho!“ Po ťažkých dvoch rokoch, plných pokušení, skúšok a prekážok, zanechávajúc kúsok pravej duchovnosti nielen v Rebríne, ale aj v širokom okolí, odchádza do obce Ladomirov, okr. Na toto obdobie spomínal jeho brat Juraj, žijúci v susednej obci Ubľa, a ktorý chodil s otcom Ignatijom po celom Zemplíne a pomáhal mu ako kantor pri svätých bohoslužbách.

„Keď raz prechádzali cez silno uniatskú obec Tibava, bol akýsi sviatok, ľudia nepracovali, sedeli pred domami, alebo sa prechádzali po ulici. Otec Ignatij nosil bradu, kde v tom čase bradu nosili len Židia. Ignatij sa ľuďom pozdravil: „Sláva Isusu Christu!“ a dodal: „ Nečudujete sa, že ja som Žid (?)“ Oni mu odpovedali: „Aký ste vy Žid, keď ste sa pozdravili „Sláva Isusu Christu“ a nosíte pravoslávny kríž? Vy ste pravoslávny pop.“ Otec Ignatij na to reagoval slovami: „Akýže ja môžem byť pop, keď nemám, kde slúžiť bohoslužbu, hoci aj kantora so sebou mám?!“ Vtedy sa obrátil na jednu ženu, či by nemohol slúžiť bohoslužbu v jej dome. Keď súhlasila, tak jej povedal: „A nemohli by ste pozháňať viac ľudí, lebo viete, keď budeme slúžiť len pre jedného človeka, tým sa Bohu veľmi neodvďačíme“. Na túto ženu tak zapôsobil, že pobehla za ďalšími ženami a takto v jej dome slúžili svätú liturgiu.

Po liturgii otec Ignatij povedal: „ Pamätajte na to, že tu vo vašom dome sa uskutočnila významná vec, slúžila sa svätá Liturgia. Toto je potrebné zaznamenať pre budúcnosť. Bolo by dobré pred domom postaviť svätý kríž“. Otec Ignatij spolu s obyvateľmi skutočne postavili svätý kríž, ktorý tam stojí dodnes. Na túto veľkú udalosť spomína pani Barnová z Tibavy: „Pozemok, na ktorom bol pôvodne postavený kríž, bol pripravený na stavbu pravoslávneho chrámu. Bol tam malý domček, v ktorom bývala bohabojná rodina. Lenže neskôr sa pozemok predal súkromným vlastníkom a nový majiteľ, ktorému sa kríž nepáčil, ho presunul vedľa pred susedov. Vzápätí, žiaľ, ochrnul a nemohol chodiť. Na novom mieste sa majitelia o kríž vzorne starali. Momentálne tam bývajú už noví majitelia, ktorí tiež majú tento kríž vo veľkej úcte“.

Otec Ignatij taktiež pôsobil v Hrabskom, kde založil novú cirkevnú obec, alebo v Krásnom Brode, kde staval Pravoslávny chrám. Taktiež pôsobil v Čertižnom, v Pstrinej, ale aj v obciach Topoľa, Runina, Svetlice, Malý Berezny, Veľatín, Stakčín, Medzilaborce a v mnohých ďalších, v ktorých nezištne slúžil a rozosieval semená sv. Pravoslávia.

Počas svojej skutočne apoštolskej misijnej činnosti o. igumen Ignatij pretrpel mnoho ponižovania, výsmechu a rôznych intríg zo strany neprajníkov sv. Pravoslávia. Napriek mnohým prekážkam Boh požehnával toto dielo a počet pravoslávnych veriacich stále rástol.

Po odchode do dôchodku si otec Ignatij na malej hôrke v rodnej obci postavil kaplnku a pod ňou kéliu, v ktorej do konca svojho pozemského života vo dne v noci vznášal svoje vrúcne modlitby k Hospodinovi, Presvätej Bohorodičke i všetkým svätým, a ktorými nie jednému utrápenému a ubolenému pomohol.

V nedeľu ráno, 24. októbra 1976, vo veku 77 rokov, si otec igumen Ignatij poslednýkrát prečítal mníšske modlitebné pravidlo a rozlúčil sa so všetkými, ktorí ho prišli navštíviť a tichučko, ležiac na posteli s modlitbou na perách, asi na poludnie, odovzdal svoju dušu Bohu.

mitr. prot. Mgr. prot. prof. ThDr. prot. Mgr. prot. Mgr. prot. Mgr. prot. por. Mgr. prot. Mgr. Ing. Ing. Mgr. Ing. mitr. prot. Mgr. mitr. prot. Mgr. S. prot. Mgr. prot. Mgr. 1. archim. Mgr. mitr. prot. Mgr. S. prot. Mgr. prot. Mgr. prot. Mgr. por. Mgr. Mgr. Bc. vodič: jerej Mgr. prot. Mgr. Ing. M. prot. prof. ThDr. prot. Mgr. biskupská kaplnka sv. Cirkevná SOŠ sv. Ing. prot. Mgr. Filantropia CHARIS sv. Mgr. Filantropia CHARIS sv. mitr. prot. Mgr. ul. Filantropia CHARIS sv. mitr. prot. Mgr. ul. prot. Mgr. MICHALOVCE - Katedrálny chrám apoštolom rovných sv. prot. prof. ThDr. prot. Mgr. archim. Serafim Šemjatovský, jerej Mgr. Diakon Mgr. Diakon: Mgr. Diakon: Mgr. Čteci: Mgr. Hypodiakon: Mgr. mitr. prot. Mgr. mitr. prot. Mgr. mitr. prot. ThDr. prot. Mgr. prot. Mgr. mitr. prot. Mgr. DÚBRAVKA - Chrám sv. prot. Mgr. prot. Mgr. STRÁŽSKE - Chrám Nanebovstúpenia Pána a sv. prot. Mgr. 1. ŠAMUDOVCE - Chrám Narodenia sv. jerej Mgr. VEĽKÉ KAPUŠANY - Chrám Vyvýšenia sv. prot. por. Mgr. jerej Mgr. o. ekonóm Bc. BLATNÉ REMETY - Chrám apoštolom rovných sv. jerej Mgr. PODHOROĎ - Chrám apoštolom rovného sv. o. ekonóm PaedDr. INOVCE - Chrám sv. proroka Eliáša a sv. prot. Mgr. KOŇUŠ - Chrám sv. prot. Bc. RUSKÝ HRABOVEC - Chrám sv. o. ekonóm Mgr. SOBRANCE - Chrám sv. mitr. prot. Mgr. S. Mgr. prot. Mgr. prot. Mgr. BREZINA - Chrám apoštolom rovných sv. BYŠTA - Chrám Veľkomučeníka sv. protosynkel mitr. prot. Mgr. Vasil Bardzák, PhD. jerej Mgr. ZEMPLÍN (ZEMPLÉN) - Kaplnka sv. prot. por. Mgr. TREBIŠOV - Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla, ul. mitr. prot. Mgr. ThDr. MUDr. ZEMPLÍNSKY KLEČENOV - Chrám Narodenia sv. prot. Mgr. prot. Mgr. KOŠICE - Katedrálny chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a s. Pastoračné centrum, Hlavná 69, Košice - Kaplnka sv. Stanislava (Nasadila) a sv. prot. Mgr. prot. Mgr. Mgr. Čteci: Ing. Mgr. KOŠICE, mestská časť ŠACA - Ekumenický dom modlitieb sv. prot. Mgr. Mgr. jerej Mgr. prot. Mgr. prot. por. Mgr. *pri Samohybnom delostreleckom oddieli 2. MB v Michalovciach, kde o. pôsobí, sa nachádza pravoslávna kaplnka sv. mitr. prot. Mgr. Michalovce: ctih. Jov Uhoľský a Michalovský; sv. biskup vyznávač Dositej (Vasič) Karpatoruský a Záhrebský; kópia ikony Klokočovskej Bohorodičky; sv. Alexija Tótha: sv. vy- znávač Alexij Tóth; ctih. Falkušovce: sv. Markovce: sv. Strážske: sv. Zemplínska ŠIroka: ctih. Ivan Český; ctih. Mojžiš Uhorský; ctih. Alexij Karpatoruský; sv. Inovce: sv. Beňatina: ctih. Alexij Karpatoruský; sv. Kašov: sv. Nižná Rybnica: sv. veľkomučeníčka Katarina Alexandrijska; kópia divotvornej Klokočovskej ikony Bohorodičky (eparchiálne putnické miesto) Ruský Hrabovec: sv. veľkomučeník Juraj Sobrance: sv. Byšta: sv. Zemlínsky Klečenov: sv. Košice: sv. mučeník kňaz Maxim Sandovič; ctih. Peter a Febró- nia, kniežatá muromskí; sv. Ambroz, biskup milán- sky; sv. apoštolom rovný Štefan, kráľ uhorský; sv. kňažná Sofia Slucká; kópia divotvornej ikony Matky Božej z monastiera Macheras na Cypre; ctih. Alexij Karpaturuský; sv. novomučeník Stanko; sv. veľkomu- čeníčka Barbora; sv. veľkomučeník Minas; sv. muče- nička Theodora Alexandrijska; ctih. Štefan Piperský; sv. Mikulaš myrlicijský; sv. V biskupskej rezidencii v Michalovciach sú uložené sv. ostatky viacerých Božích svätých, mužov i žien (napr. sv. Joachim a Anna, rodičia Presvätej Boho- rodičky; sv. apoštol Ondrej; sv. Lazar, druh Pánov; sv. veľkomučeník Panteleimon; sv. veľkomučeník Dimitrij Solúnsky; sv. biskup Nektários z Egíny; sv. biskup Ján Šangajský a San-Franciský; sv. Arsénios Kappadócky; sv.

tags: #farnost #zemplinska #siroka