Problematika trestu smrti je v katolíckej cirkvi dlhodobo diskutovaná a vyvíja sa v čase. Pápeži, teológovia a cirkevní predstavitelia sa k nej vyjadrujú z rôznych uhlov pohľadu, pričom zohľadňujú historický kontext, biblické princípy a súčasné spoločenské výzvy.
Historický Kontext Inkvizície
Stará katolícka cirkev síce poznala od konca 4. storočia účinné opatrenia proti kacírstvu, nemala však nijaký orgán na vyhľadávanie kacírov. Vlastná inkvizícia vznikla až v boji katolíckej cirkvi proti veľkým sektám v 12. storočí. V roku 1183 presadil pápež Lucius III. v dohode s Fridrichom I. na koncile vo Verone nielen odsúdenie, ale aj vyhľadávanie kacírov, čím zaviedol biskupskú inkvizíciu. Pápež Inocenc III. urobil drastické opatrenia.
V roku 1199 vyslal dvoch cisterciánskych mníchov ako pápežských legátov s ďalekosiahlou právomocou do južného Francúzska na potláčanie katarov a albingenských; na pomoc privolal aj svetskú moc. Štvrtý lateránsky koncil (1215) urobil z vyhľadávania a trestania kacírov hlavnú úlohu biskupov. Koncil v Toulouse (1229) tieto ustanovenia formuloval ešte tvrdšie. Bolo treba vypátrať tajné útočiská kacírov a odhalení bludári mali byť zajatí. Mená žalobcov a svedkov sa pred obvinenými tajili. Telesné tresty, najmä trest smrti, prenechávala cirkev svetskej vrchnosti.
Pápež Gregor IX. povolal dominikánov za stálych pápežských inkvizítorov. V Nemecku inkvizícia prestala hneď po reformácii. Španielsko ju zrušilo až v roku 1834, Taliansko v roku 1859, Francúzsko v roku 1772. V roku 1542 bola inkvizícia zreorganizovaná a dostala názov Sacra Congregatio Romana (Sväté officium). Ako najvyššia inštancia vo veciach viery pôsobí dodnes. Nad čistotou katolíckej viery bdie Kardinálska kongregácia svätého officia (Congregatio sancti Officii).
Súčasný Katechizmus a Encyklika Evangelium Vitae
Oficiálne sa Katolícka cirkev k trestu smrti až donedávna takmer vôbec nevyjadrovala. Skutočnou novinkou je Katechizmus Katolíckej cirkvi a encyklika Jána Pavla II. Evangelium vitae z 25. marca 1995. Katechizmus Katolíckej cirkvi vyšiel v dvoch vydaniach, po francúzsky v roku 1992 a oficiálne vydanie tzv. Editio Typica v roku 1997.
Druhé vydanie neprináša oproti verzii 1992 z hľadiska vierouky či mravouky žiadne zásadné nové prvky, ale používa mierne zmenenú rétoriku, čo je v tomto prípade veľmi významný signál. Zmena v otázke trestu smrti nastala vydaním encykliky Evangelium Vitae v roku 1995, ktorá ovplyvnila príslušný článok v novšom vydaní Katechizmu z r.
Článok č. 2267 sa podobne ako v predchádzajúcej verzii Katechizmu (z roku 1992) venuje trestu smrti, ale jeho výklad je širší. Upresňuje podmienky, za akých by bola teoreticky možná jeho aplikácia: absolútna istota o totožnosti vinníka a jeho zodpovednosti a nemožnosť nájsť inú cestu na jeho potrestanie. Zdôrazňuje sa tiež, že predovšetkým treba použiť nekrvavé prostriedky, ktoré lepšie zodpovedajú dôstojnosti človeka. Posledné slová v článku 2267 sú citátom z encykliky Jána Pavla II. Evangelium vitae, bod 56.
Do témy trestu smrti prechádza plynulo z predchádzajúceho článku, ktorý pojednáva práve o princípe oprávnenej obrany. Problém oprávnenej obrany vyvstáva vtedy, keď dochádza k ohrozeniu života inou osobou, ktorá sa správa agresívne a objektívne je schopná zabiť. Napadnutý má v tejto situácii povinnosť urobiť, čo je v jeho konkrétnych možnostiach, aby sa ubránil. Nie je mu morálne dovolené zostať pasívnym a nechať sa zabiť. Bolo by to možné len za zvláštnych okolností, alebo keď akýkoľvek pokus na obranu by bol neúčinný, a teda zbytočný. Prvou a nevyhnutnou podmienkou je teda nemožnosť použiť iný spôsob obrany.
Na nej postavil Ján Pavol II. svoju argumentáciu. Pápež zdôrazňuje, že tak v Cirkvi, ako aj v civilnej spoločnosti stále viac rezonuje požiadavka čo najviac trest smrti obmedziť alebo zrušiť. Aplikácia trestov má zodpovedať viac dôstojnosti človeka a v konečnom dôsledku aj Božiemu zámeru s človekom a spoločnosťou.
Encyklika ďalej uvádza rôzne ciele trestu vo všeobecnosti: napraviť neporiadok, ktorý sa nemorálnou činnosťou vinníka spôsobil, pôsobiť proti porušovaniu osobných a spoločenských práv, ochrana verejného poriadku a bezpečnosti a stimulácia k náprave s možnosťou odpykať si viny. Toto posledné môžeme vnímať ako podnet na zákaz trestu smrti. Popravou sa totiž vinníkovi definitívne odníme možnosť nápravy, ľútosti a zadosťučinenia za viny, ktorých sa dopustil.
V závere 56. článku encykliky Evangelium vitae pápež formuluje kľúčový argument: „Je zrejmé, že na dosiahnutie všetkých týchto cieľov treba dôkladne zvážiť a zhodnotiť uloženie a kvalitu trestu; nemá sa pritom siahať k najvyššiemu trestu, čiže poprave páchateľa, okrem prípadov absolútnej nutnosti, to jest, keď niet iných spôsobov ochrany spoločnosti.
Na základe tohto prepojenia sa zdôrazňuje, že na aplikáciu princípu nie je dôvod, pretože nie je splnená nevyhnutná podmienka: „niet inej nenásilnej cesty“. Postoj encykliky Evangelium vitae by sa teda dal vyjadriť nasledovne: nebudeme sa zaoberať legitímnosťou trestu smrti, pretože vzhľadom k tomu, že ide o legislatívy konkrétnych štátov, je to veľmi ťažko riešiteľný problém. Nám postačí, že nikto v konkrétnych prípadoch na trest smrti nebude odsúdený. Právo necháva bokom, ale aplikáciu trestu smrti v skutočnosti považuje za nesprávnu.
Je teda zrejmá argumentačná logika encykliky, na strane druhej sa vynára otázka, prečo sa pápež nevyjadril kategorickejšie za zákaz trestu smrti. S istotou vieme, že Ján Pavol II. osobne bol za zákaz trestu smrti. Jeho postoj je potrebné vnímať komplexne, nielen na základe jednej vety v dokumente. Spomeňme vyjadrenia na rôznych miestach, kde sa jasne postavil proti trestu smrti.
Napríklad pri návšteve Saint Louis povedal v rámci príhovoru tieto jasne odmietavé slová: „Opakujem výzvu, ktorú som vyslovil na Vianoce [1998], aby sa zrušil trest smrti, ktorý je surový a zbytočný.“
Evangelium vitae a aj Katechizmus Katolíckej cirkvi z roku 1997 v závere článku 2267 ešte opätovne pripomínajú, že nekrvavé prostriedky na izoláciu vinníka oveľa viac zodpovedajú dôstojnosti ľudskej osoby. Dôraz na osobnú dôstojnosť človeka je krok, ktorý ide podstatne ďalej než len k zákazu trestu smrti.
V kontexte týchto úvah je zrejmé, že sústrediť sa len na zrušenie trestu smrti môže byť sympatické, ale iba parciálne a nedostatočné riešenie dôsledkov, bez poukázania na príčinu, ktorou je hlavne nedostatok úcty k životu a pošliapanie ľudskej dôstojnosti v rôznych formách. Trest smrti sa javí iba ako jeden z prejavov celkového nastavenia spoločnosti, ktoré nepraje ochrane ľudského života a nepovažuje ho za posvätnú hodnotu.
Postoj Pápeža Františka
Piate prikázanie desatora ‚Nezabiješ‘ má absolútnu platnosť a vzťahuje sa na vinných i nevinných, uviedol pápež. Pápež František v nedeľu vyzval katolíckych politikov po celom svete, aby sa zasadili za úplný zákaz trestu smrti. Podľa Františka by sa počas prebiehajúceho Svätého roku milosrdenstva, ktorý slávi katolícka cirkev, nemali vykonávať žiadne popravy.
Turistom a pútnikom zhromaždeným na vatikánskom Námestí svätého Petra pápež povedal, že piate prikázanie desatora „Nezabiješ“ má absolútnu platnosť a vzťahuje sa na vinných i nevinných. „Apelujem na svedomie tých, ktorí vládnu, aby sa snažili o dosiahnutie medzinárodného konsenzu ohľadne zrušenia trestu smrti. A navrhujem všetkým tým medzi nimi, ktorí sú katolíci, aby urobili odvážne a príkladné gesto: aby sa počas tohto Svätého roku milosrdenstva nevykonávali nijaké popravy,“ vyhlásil František.
Takzvaný Svätý rok milosrdenstva sa začal 8. decembra 2015 a potrvá do 20. novembra tohto roku. Pápež vo svojom dnešnom vystúpení zdôraznil, že dokonca aj „kriminálnici majú nedotknuteľné právo na život“. Moderné spoločnosti podľa neho disponujú dostatočnými prostriedkami na trestanie zločincov a nie sú odkázané len na vykonávanie popráv. Podľa Františka je tiež v mnohých oblastiach sveta potrebné zlepšiť životné podmienky väzňov.
Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností. V stredu to vo Vatikáne vyhlásil pápež František. V tejto súvislosti by sa mal podľa neho pozmeniť aj Katechizmus katolíckej cirkvi, a to tak, aby táto otázka a postoj cirkvi k nej boli dostatočne jasné. Podľa pápeža Františka je trest smrti proti Evanjeliu a znamená úmyselné ukončenie ľudského života, ktorý je pritom „v očiach Stvoriteľa vždy svätý“.
Vývoj Názorov v Cirkvi
Postoj k trestu smrti sa aj v cirkvi menil. Starý zákon ho ustanovil za mnohé previnenia. Boh však neprestával byť milosrdný a bratovraha Kaina nechal žiť, nechcel jeho nešťastie ale pokánie. Cirkev prvých storočí, ktorej členovia boli často obete popráv, bola proti smrteľnému násiliu. Od 4. stor. po integrácii cirkvi a štátu obaja spolu bránili spravodlivosť a poriadok. Na Lateránskom koncile (1215) deklarovali trest smrti pre kacírov a aj Tomáš Akvinský s trestom smrti zločincov súhlasil.
II. vatikánsky koncil v konštitúcii Radosť a nádej vyhlásil: „Vraždy každého druhu, genocídia, potraty, eutanázia ... sú naozaj nehanebné, poškvrňujú civilizáciu... a sú ťažkou urážkou Stvoriteľa.“ Mnohé biskupské konferencie, komisie a teológovia sa vyslovili proti trestu smrti. Silnie vedomie, že trest smrti nie je v zhode s Evanjeliom, s dôstojnosťou človeka a s posvätnosťou života, že trestom smrti sa nechráni život od počatia po prirodzenú smrť, že „nezabiješ“ platí aj pre justíciu.
Porovnanie postojov k trestu smrti v Katolíckej cirkvi:
| Obdobie/Dokument | Postoj k trestu smrti |
|---|---|
| Starý zákon | Ustanovený za mnohé previnenia |
| Cirkev prvých storočí | Proti smrteľnému násiliu |
| Lateránsky koncil (1215) | Trest smrti pre kacírov |
| Tomáš Akvinský | Súhlas s trestom smrti zločincov |
| II. vatikánsky koncil | Odsúdenie vrážd každého druhu |
| Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) | Uznáva trest smrti v prípade krajnej závažnosti |
| Encyklika Evangelium Vitae (1995) | Obmedzenie trestu smrti na prípady absolútnej nutnosti |
| Pápež Ján Pavol II. | Osobne za zákaz trestu smrti |
| Pápež František | Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností |
Záver
V kontexte vývoja náuky Cirkvi v otázke trestu smrti od r. 1992 až do dnešných dní teda možno povedať, že k žiadnej radikálnej zmene náuky Cirkvi nedochádza. Ona je jasná už minimálne od roku 1995, kedy bola publikovaná encyklika Evangelium vitae. Postoj Katolíckej cirkvi k otázke trestu smrti po vydaní encykliky Evangelium vitae teda možno vnímať tak, že na jednej strane je tu tradičný princíp oprávnenej obrany, ktorý patrí do oblasti prirodzeného zákona a preto bude platný vždy. Na druhej strane Cirkev veľmi jednoznačne zdôrazňuje v súčasnosti mnoho iných spôsobov „eliminovania“ škodlivej činnosti vinníka bez toho, aby bolo potrebné siahnuť na jeho život.
Postoj cirkvi k trestu smrti
Stáročná Tradícia Cirkvi umožňuje, aby sa na jej základoch vo svetle súčasnej náuky a vývoja spoločnosti rozvíjalo hlbšie poznanie pravdy o človeku. Jej výsledkom môže byť aj konštatovanie, že princíp, ktorý je síce v spoločnosti prítomný, dnes nie je potrebné uplatniť, pretože môže postupovať viac v súlade s dôstojnosťou človeka. Toto poznanie našlo vyjadrenie v druhom oficiálnom znení článku č. 2267 Katechizmu Katolíckej cirkvi v roku 1997 a explicitnejšie formulované bolo v tom istom článku minulý týždeň. Tento vývoj nám zároveň ukazuje, že Cirkev vie reagovať na vývoj, ktorým sa uberá spoločnosť a v ochrane človeka chce ísť ďalej, než niektoré často ekonomicky veľmi vyspelé štáty.