Slovensko je krajina bohatá na historické pamiatky a architektonické skvosty. Medzi ne patria aj sakrálne stavby, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre našej krajiny. Jedným z významných sakrálnych miest je Farský kostol sv. Jozefa robotníka vo Svite.
História a výstavba kostola
Farský kostol sv. Jozefa robotníka sa nachádza v tichej lokalite za riekou Poprad, v blízkosti mestského cintorína a Evanjelického kostola. Rovnako ako celá farnosť, aj kostol je zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Bol postavený v rokoch 1990-1991 veriacimi svojpomocne.
V roku 1989 vrcholili udalosti, keď sa búrali totalitné systémy vládnutia v štátoch strednej a východnej Európy. Počas roka 1989 veriaci vo Svite zintenzívnili aktivity na získanie súhlasu na výstavbu kostola. Tieto požiadavky sa už mohli slobodne napĺňať po 17. novembri 1989.
1.7.1989 bol menovaný za správcu farnosti Svit - Lučivná, dp. Peter Fidermak. Dovtedajší správca, dp. Milan Hvizdoš bol preložený do farnosti v Spišskom Štvrtku. V osobe Petra Fidermaka sme dostali erudovaného človeka s vedomosťami a skúsenosťami s prácou v stavebníctve, s organizačnými schopnosťami, vytrvalého začať a dokončiť veľké dielo - stavbu kostola vo Svite. On sa stal hlavným organizátorom prípravy a rozbiehania práce počas výstavby.
Ešte v roku 1989 boli plnené viaceré úlohy. Bolo vybrané územie staveniska pre kostol, nezastavané - voľné pozemky pred cintorínom zo severnej strany. Bol získaný súhlas na stavbu kostola na pozemkoch vo vlastníctve Spišskej Teplice, neskôr s prevodom vlastníctva na budúceho vlastníka po výstavbe kostola.
Hlavným projektantom areálu stavby kostola bol Ing.arch. Marián Sitarčík. On pripravil dokumentáciu v stavebnej časti. Statiku riešili Ing. Ján Tkáč a Ing. Miroslav Uhrín. Ostatnú projektovú dokumentáciu urobili projektanti z Chemosvitu. Bol získaný súhlas z MsÚ Svit na situovanie stavby kostola na územie pred cintorínom.
Na území staveniska sa nachádzal drevený objekt, ktorý bol postavený na ubytovanie robotníkov pri výstavbe inej stavby v blízkosti. Po kúpe objektu bola jeho časť upravená na halový priestor. Ten sa dočasne využíval ako provizorný kostolík. Prvá svätá omša tu bola 3.12.1989. Neskôr kostolík využívali aj gréckokatolíci a evanjelici a.v.
Priblížil sa koniec marca 1990. Začali sa prvé výkopy a práce na stavenisku kostola vo Svite. Veriaci farského spoločenstva prichádzali pracovať na stavbu - dobrovoľne, bez odplaty, často po odpracovaní svojej vlastnej pracovnej smeny. Správy, že vo Svite sa začal stavať kostol, prvý po páde totalitnej moci na Slovensku, prenikali ďalej a našli ohlas nielen u nás, ale i v zahraničí. Odtiaľ stále prichádzala pomoc, osobná účasť na stavbe a najmä finančné dary. Tie veľkou mierou pomohli v stavbe pokračovať a dokončiť ju.
Architektúra a vybavenie kostola
Farský úrad, spojený s kláštorom, je situovaný oproti vchodu kostola. V južnej časti kostola sa nachádza gréckokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda. V severnej časti kostola je umiestnená nová kaplnka sv. Rodiny, určená pre malé pobožnosti a súkromnú modlitbu.
V kostolnej veži je umiestnených 5 veľkých zvonov a zvonkohra. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Márie Goretti, Sv. Pia X., sv. Jána Pavla II., bl. Zdenky Schelingovej a bl. Edmunda Bojanowského.
Náš farský kostol je tretí najväčší v Spišskej diecéze (prvá je katedrála v Spišskej Kapitule, druhá je konkatedrála v Poprade).
Významné udalosti a osobnosti
Počas výstavby kostola zohral významnú úlohu dp. Peter Fidermak, ktorý bol hlavným organizátorom prípravy a rozbiehania prác. Hlavným projektantom areálu stavby kostola bol Ing. arch. Marián Sitarčík.
Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší - disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.
Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov - do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti.
Tabuľka: Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov
| Poradie | Meno | Obdobie | Pôsobisko |
|---|---|---|---|
| 1 | Alexander Boharčík | do r. 1946 | Poprad-Veľká |
| 2 | Ján Hatiar | do r. 1944 | Batizovce |
| 3 | Jozef Hollý | r. 1944 - 1960 | Batizovce |
| 4 | Ladislav Hágovský | r. 1946-1950 | Svit |
| 5 | Ignác Žemba | r. 1960-1978 | Batizovce |
| 6 | Ján Bočkaj | r. 1968-1970, 1970-1972 | Svit, Svit-Lučivná |
| 7 | Ján Maga | r. 1978-1990 | Batizovce |
| 8 | Michal Mikula | r. 1972-1975 | Svit-Lučivná |
| 9 | Pavol Majzel | r.1976-1980 | Svit-Lučivná |
| 10 | Jozef Jarab | r. 1980-1984 | Svit-Lučivná |
| 11 | Milan Hvizdoš | r. 1984-1989 | Svit-Lučivná |
| 12 | Peter Fidermak | r.1989-1990, 1990- a neskôr | Svit-Lučivná, Svit |
| 13 | Ján Petruš | r. 1990- a neskôr | Svit (pomocný duchovný) |
Farský kostol sv. Jozefa robotníka vo Svite je dôležitým náboženským a kultúrnym centrom, ktoré svedčí o silnej viere a odhodlaní miestnych obyvateľov.
Pre lepšiu predstavu o histórii výstavby kostola si pozrite video:
