História a súčasnosť Farnosti Božieho milosrdenstva Trnava - Prednádražie

Farnosť Božieho milosrdenstva v Trnave je mladá farnosť s bohatou históriou a silným posolstvom. Jej vznik je spojený s posolstvom o Božom milosrdenstve, ktoré Pán Boh odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva.

Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová: „Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo - tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.”

Pán Boh dokonale pozná situáciu dnešného človeka, a preto mu ponúka dar posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Jedného dňa jej povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den.

Aby sme mohli priblížiť svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva nestačí len intelektuálne poznať túto pravdu viery, ale treba ňou žiť každý deň. Preto Pán Ježiš učil Sestru Faustínu a veľakrát ju povzbudzoval k tomu, aby o nej premýšľala, ale predovšetkým aby napodobňovala jeho milosrdenstvo.

„Dcéra moja,” hovoril, „zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená” (Den. 1688). Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným.

Pán Ježiš potvrdzuje veľkú dôležitosť tejto úlohy prisľúbeniami, lebo k tejto úlohe - tak ako k Obrazu Božieho Milosrdenstva, Sviatku Milosrdenstva, Korunke alebo Hodine Milosrdenstva - pripojil prisľúbenie, ktoré sa týka všetkých ľudí.

„Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom” (Den.

O Božom milosrdenstve svedčíme svojím životom v duchu dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho Milosrdenstva, lebo každý, kto pozerá na takéto svedectvo vie, že Boh je dobrý, že sa mu oplatí dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske voči ľuďom.

Sestra Faustína nám vo svojich zápiskoch síce nezanechala systematicky vysvetlenú doktrínu vnútorného života, predsa však prináša do života Cirkvi novú školu duchovnosti, založenú na hlbokom prežívaní tajomstva Božieho milosrdenstva, z ktorého vyplýva postoj dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym.

Dve kľúčové črty spirituality Božieho milosrdenstva:

  • Dôvera - určuje náš postoj voči Bohu. Zahrňuje nielen čnosť nádeje, ale aj čnosť živej viery, pokory, vytrvalosti a ľútosti za spáchané hriechy. Je to jednoducho postoj dieťaťa, ktoré v každej situácii bezhranične dôveruje milosrdnej láske a všemohúcnosti Nebeského Otca.
  • Milosrdenstvo - určuje náš postoj vo vzťahu ku každému človeku. Pán Ježiš povedal Sestre Faustíne: „Žiadam... skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť."

Medzi základné prvky úcty k Božiemu milosrdenstvu patria:

  • Obraz Božieho milosrdenstva
  • Sviatok Božieho milosrdenstva
  • Korunka Božieho milosrdenstva
  • Hodina Božieho milosrdenstva

Apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva vzniklo z iniciatívy Pána Ježiša. Jeho úlohou je pripraviť svet na druhý Kristov príchod na zem obrodením náboženského života v duchu dôvery a milosrdenstva, hlásaním tajomstva Božieho milosrdenstva a vyprosovaním ho pre celý svet.

Výstavba nového kostola Božieho milosrdenstva

V máji 2021 prišlo po trinástich rokoch od založenia Rímskokatolíckej farnosti Trnava - Prednádražie k oživeniu prác na stavbe nového farského Kostola Božieho milosrdenstva. Od toho momentu sa veľmi rýchlo začali ťahať do výšky obvodové múry nového kostola.

Do konca roka 2021 stihli robotníci hrubú stavbu kostola prekryť strechou, aby novostavba cez zimu zbytočne neutrpela poškodenie vplyvom poveternostných podmienok.

V sobotu 5. marca navštívil tunajšiu Rímskokatolícku farnosť Božieho milosrdenstva trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch spolu so sekretárom vdp. Lukášom Blažom, aby zhodnotili po takmer roku od oživenia výstavby posun prác na «Stánku Boha medzi ľuďmi».

„Spolu so svojím sekretárom vdp. Lukášom Blažom som navštívil majstrov, ktorí stavajú farský Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave - Prednádraží. V priateľskom rozhovore som tejto skupine stavbárov z Brezovičky vyjadril svoju vďaku a obdiv, že dokázali pod vedením miestneho pána farára Katrinca urobiť veľký kus poctivej práce,“ vyjadril sa pre Tlačové oddelenie Arcibiskupského úradu trnavský arcibiskup Ján Orosch.

V jarných mesiacoch by mali práce na kostole pokračovať pokladaním plechu na strechu. Zároveň sú vo výrobe okná, osadením ktorých sa vnútorný priestor kostola uzavrie.

Samozrejme, výstavba kostola pokračuje v súlade s finančnými možnosťami najmladšej farnosti v Trnave. Realizácia stavby si vyžaduje nielen mnoho spolupracovníkov, ale aj dobrodincov a tých, ktorí sú ochotní pomôcť finančne.

„Stavba nového kostola v Trnave je financovaná predovšetkým z milodarov veriacich a z veľkej časti za finančnej pomoci Trnavskej arcidiecézy, ktorá prispela sumou 400 000 €. Práve vďaka tomuto príspevku sa mohlo začať s realizáciou hrubej stavby kostola. Farnosť Trnava - Prednádražie naďalej prosí všetkých, ktorí majú možnosť, o pomoc pri tomto posvätnom diele, aby sa z tohto miesta šírilo posolstvo sv. sestry Faustíny o Božom milosrdenstve,“ povedal pre TO ABU ešte v lete minulého roka farár tejto mestskej časti, vdp. Patrik Katrinec.

„Teším sa, že slovenský Rím bude mať o jeden kostol viac, a to v tej časti, v ktorej žijú najmä mladé rodiny s deťmi. Trnava bude mať takto spolu s novým chrámom a evanjelickým kostolom vyše 30 kostolov a kaplniek,“ dodal pre Tlačové oddelenie Arcibiskupského úradu trnavský arcibiskup Ján Orosch.

Nový Kostol Božieho milosrdenstva vo štvrtok v Trnave posvätil za účasti stoviek veriacich trnavský arcibiskup Ján Orosch. Pri tejto príležitosti vydal dekrét v latinskom jazyku, ktorý má túto historickú udalosť pripomínať ďalším generáciám.

Založenie farnosti a pastoračné centrum

Prvotná myšlienka vybudovať na tomto modernom sídlisku kostol a faru s pastoračným centrom siaha až do roku 1996, kedy sa začalo s hľadaním pozemku a miesta, kde by sa mohli dočasne sláviť sväté omše. Neskôr, krátko po novom územnom členení rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, bola vtedajším trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom erigovaná (zriadená) na sídlisku Trnava - Prednádražie nová farnosť Božieho milosrdenstva. V historických písomných prameňoch svieti pri tejto udalosti dátum 29. júna 2008.

V čase založenia farnosti malo sídlisko vyše trinásťtisíc obyvateľov. V súčasnosti sa farnosť neustále rozrastá aj príchodom mladých rodín pochádzajúcich z rôznych kútov Slovenska, ktorí sem prichádzajú za prácou.

V prvej etape v rokoch 2010 - 2012 sa podarilo zrealizovať farský úrad s pastoračným centrom, ktoré požehnal vtedajší apoštolský administrátor „sede vacante“ a súčasný trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch.

Financovanie výstavby: Stavba je financovaná z milodarov veriacich a z veľkej časti za finančnej pomoci Trnavskej arcidiecézy, ktorá prispela sumou 400 000 €.

Kostoly a kaplnky v Trnave

Odjakživa je každému známe, že typickými znakmi mesta Trnava je práve množstvo kostolov a kostolíkov. Vďaka nim sa nazýva slovenským malým Rímom.

V podzemí trnavských kostolov

V Trnave sa nachádza niekoľko významných kostolov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii a náboženskom živote mesta:

  • Bazilika sv. Mikuláša (Hrubý kostol): Stojí na mieste románskeho kostolíka sv. Michala zo 14. storočia. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa.
  • Katedrála sv. Jána Krstiteľa: Prvá ranobaroková stavba väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov.
  • Kostol sv. Jakuba st.: Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Dnešná podoba je z barokovej fázy.
  • Kostol sv. Jána Nepomuckého: Kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka.
  • Kostol sv. Anny: Barokový kostol, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb.
  • Kostol sv. Jozefa: Ranobarokový jednoloďový kostol, typ protestantských sieňových kostolov bez veže.
  • Kostol sv. Heleny: Najstarší dodnes stojaci kostol Trnavy. Ide o pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí.
  • Kostol klarisiek: Jeho výstavba siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia.

tags: #trnava #farnost #prednadrazie