Božské trojice boli známe už aj v predkresťanskej dobe. Napríklad v rímskej mytológii to boli Jupiter, Minerva a Juno, v gréckej Zeus, Poseidon a Hades, v Babylónii Anu, Ea a Bel, či v Egyptskej Osiris, Ísis a Hor. Dokonca aj slovania mali svojho trojediného boha Triboga (Rod, Lada, Svarog). Proste trojica hlavných božstiev bol riadne vžitý pojem a preto aj slepý vidí, odkiaľ to všetko vzišlo.
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva.
Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.
Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).
Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí).
V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.
Jupiter
Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku.
Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole.
S veľkou pravdopodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka.
Jeho manžekou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí.
Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku.
Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác.
Juno
Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera.
Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9.
Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne.
Minerva
Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma.
Rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel.
Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny. Zatiaľ čo grécka Athéna bola ochrankyňou stratégie, a teda aj víťaznej vojny a Arés bol bohom krvilačnosti, vojny vedenej pre samotné vraždenie a bez úžitku, Minerva bola síce významnou bohyňou, ale v role boha vojny sa angažovali skôr Mars a z Perzie pochádzajúci boh Mithras.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté základné informácie o trojici hlavných rímskych bohov:
| Boh | Grécky ekvivalent | Funkcia |
|---|---|---|
| Jupiter | Zeus | Vládca bohov, boh neba, hromu a blesku |
| Juno | Héra | Vládkyňa bohov, ochrankyňa žien a manželstva |
| Minerva | Aténa | Bohyňa múdrosti, remesiel a vojny |