Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline: História, Architektúra a Význam

Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v historickom centre Žiliny. Je významnou pamiatkou, ktorá sa nachádza nad Námestím Andreja Hlinku, na ulici Horný val. Práve preto, že sa tu prepletá minulosť so súčasnosťou, je zaujímavou turistickou destináciou, ktorá púta pozornosť početných návštevníkov. Tento rímskokatolícky kostol, ľudovo nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v historickom centre mesta.

História Kostola

Je veľmi pravdepodobné, že v blízkosti a čiastočne aj na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia Žilinský hrad. Kostol zasvätený Panne Márii sa spomínal v roku 1423. Keď koncom 16. storočia bola vykonaná prestavba, pôvodne gotický kostol nadobudol renesančný charakter.

Architektúra a Charakteristika

Kostol je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z konca 17. storočia. V prvej polovici 20. storočia kostol dostal nový organ. Pred kostolom sú dve zamurované studne, šesť krýpt a súsošie sv. Cyrila a Metoda.

Burianova Veža

Dominantou Žiliny, ktorá zároveň patrí medzi najkrajšie pamiatky v meste, je Burianova veža, samostatne stojaca zvonica blízkeho rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice, vysoká 46 metrov, stojaca tesne vedľa veže farského kostola na ulici Horný Val, ktorú dal postaviť Burian Svetlovský z Vlčnova. V rokoch 1526 - 1529 menovaný bol majiteľom Strečnianskeho hradu a dedičným richtárom Žiliny, a do tohto obdobia patrí aj vybudovanie tejto veže. Veža kedysi slúžila ako zvonica a pozorovateľňa (ochrana pred požiarmi a príchodom nepriateľov). Jej osud súvisel s osudom kostola, viaceré požiare kostola postihli aj samotnú vežu. Jej pôvodný názov bol Nová veža a od konca 19. storočia je známa ako Burianova veža. Posledná prestavba bola v roku 1941, kedy veža dostala vyhliadkovú terasu. Súčasťou veže je 6 zvonov, ktoré sú pomenované podľa svojich patrónov.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostola Najsvätejšej Trojice a Burianovej veže

Mariánske Námestie

Historicky najvzácnejším celkom a srdcom Žiliny je Mariánske námestie s typickými meštianskymi domami, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. V minulosti bolo známe pod inými názvami: Rínok, Kruhové námestie, Námestie Františka Jozefa, Námestie slobody a Námestie Dukla. Iba niektoré z domov stojacich na námestí boli murované, spočiatku tu stáli domy drevené. V roku 1521 námestie zasiahol veľký požiar, po ktorom námestie bolo obnovené v renesančnom štýle. Kedysi na námestí stálo 40 domov, dnes ich je o niečo menej, niektoré z nich majú goticko-renesančné pivnice. Od roku 1357 sa v meste mohli pravidelne organizovať jarmoky vďaka privilégiu kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Na charakter námestia vplývali nielen časté požiare (napr. Od roku 1738 uprostred námestia stojí baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie - Immaculaty na podstavci s reliéfom sv. Floriána, ktorú postavili na počesť dokončenia rekatolizácie v meste. Posledná veľká stavebná úprava námestia bola v druhej polovici 90. rokov 20. storočia, kedy boli obnovené aj dve pôvodné studne - pri Panskom dome studňa s hĺbkou 12,7 metra, na opačnej strane námestia druhá studňa s hĺbkou 10,4 metra. Na námestí sa nachádza niekoľko pozoruhodných historických stavieb, ktoré vám odporúčame navštíviť. Niektoré z nich v tomto článku spomenieme. Dnes je námestie živým centrom Žiliny, keďže sa na ňom pravidelne koná množstvo kultúrnych podujatí. Pre starobylé žilinské námestie sú charakteristické otvorené arkádové chodby, t. j. podlubia, miestne nazývané „laubne“, ktoré zasahujú aj do priľahlej Hodžovej a Radničnej ulice. Architektonické prieskumy zistili, že domy na žilinskom námestí pôvodne neboli zoradené do jedného radu. Priečelia domov boli vyrovnané až pri výstavbe „laubní“ po požiari, ktorý zničil veľkú časť Žiliny v roku 1521. Pod renesančnými „laubňami“ predávali tovar majitelia domov, najbohatší kupci a remeselníci v meste. Pri prestavbách námestia realizovaných v 18. až 20. storočí sa postupne odstránili renesančné prístavby a námestie získalo dnešný vzhľad.

Kostol Obrátenia Sv. Pavla Apoštola (Sirotársky kostol)

Okolo roku 1654 do mesta ako misionári prišli jezuiti, ktorí začali s výstavbou kostola a kláštora. Výstavba dvojvežového jednoloďového rímskokatolíckeho kostola v barokovom štýle, ktorý je dominantou Mariánskeho námestia, trvala do roku 1754. Pôdorys kostola nedodržal zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ - východ, orientovaný je v smere východ - západ. Budova kláštora je trojpodlažná. Od roku 1773, v ktorom jezuiti opustili mesto, objekt striedal majiteľov a v roku 1832 stal vlastníctvom Nitrianskeho biskupstva. Po vykonanej rekonštrukcii, od roku 1833, v budove bol sirotinec Nitrianskeho biskupstva (práve preto názov Sirotársky kostol, Sirotár). Nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi, ktorý sirotinec založil, je venovaná pamätná tabuľa na objekte. Od roku 1881 sirotinec bol v správe Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). Po druhej svetovej vojne budova kláštora bola používaná na rôzne účely, po reštitúcii (1993) sa stala sídlom Rádu menších bratov kapucínov. Fasáda kostola bola obnovená reštaurovaním, vrátená jej bola pôvodná tmavosivá farba kombinovaná s bielou.

Radnica

Táto budova sa prvýkrát spomína v písomnostiach mesta v roku 1479 ako dom žilinského richtára Petra Polláka. Mesto sa stalo jej vlastníkom v roku 1509. Budova radnice bola viackrát stavebne upravovaná. Po asanácii horných častí domu v roku 1890 radnica bola prestavaná z pôvodného meštianskeho domu do dnešnej podoby. Opravami vykonanými koncom 20. storočia bol reštaurovaný renesančný portál. V budove sa nachádza reprezentatívne sídlo primátora a reprezentačné miestnosti mesta, na prízemí radnice je sobášna sieň, na poschodí zasadacia miestnosť. Zo strany Radničnej ulice je na fasáde budovy umiestnený reliéf erbu Žiliny, ktorý bol používaný v roku 1683, a pamätná tabuľa umiestnená na počesť 600. výročia vydania Privilegia pro Slavis Solnensis. Od roku 1994 je na radnici nainštalovaná zvonkohra, je jednou z atrakcií mesta, ktorá zaujme každého okoloidúceho.

Nová Synagóga

Prvú synagógu židovská obec v Žiline postavila v roku 1860. Keďže počet židovských rodín v druhej polovici 19. storočia vzrástol, začali uvažovať o výstavbe novej synagógy. Z hľadiska konštrukcie ide o železobetónovú stavbu, ktorá bola výrazne zhodnotená a vizualizovaná v stvárnení stropov a empor. Dominantným prvkom exteriéru je masívny blok ústrednej časti, ktorý vystupuje z horizontálnej podnože. Základným tvarom bloku je kubus, jeho steny sú členené jedenástimi vertikálnymi okennými otvormi, zakončenými atikou so stúpajúcim obrysom smerom k nárožiam. Základné časti stavby sa líšia materiálovým riešením povrchu. Ústredná časť je omietnutá hladko, horizontálna podnož je obložená nepravidelným kvadrikovým kameňom. Na budove sú v prevahe horizontálne línie (terasy, markízy, ploché strechy, podnože, obrysy atík, ktoré podčiarkujú jej stabilitu a mohutnosť. Do popredia sa dostáva jej symetrickosť. Po druhej svetovej vojne židovská náboženská obec nebola viacej majiteľom budovy, vrátená jej bola v rámci reštitúcie v roku 1990. Rekonštrukčné práce boli ukončené v roku 2017.

Rosenfeldov Palác

Palác bol postavený v secesnom štýle v roku 1907 podľa projektu, ktorý vypracoval architekt Nicoletta Rauter. Na stavbe vidieť kombináciu starého reprezentatívneho eklekticizmu a hravej secesie, ktorá používa ohýbané línie, rastlinné motívy, figurálne diela. V roku 2009 budova bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Mesto Žilina Rosenfeldov palác zrekonštruovalo, zriadilo v ňom reprezentatívne a kultúrne priestory, vhodné na organizovanie kultúrnych podujatí, diskusií, výstav...

Žilinská Reálna Škola

Ďalšou historickou budovou je Žilinská reálna škola. Projekt stavby vypracovali Emil Somló a Ambrus Orth v roku 1909. Na historickej budove A sú zachované mnohé pôvodné architektonické prvky, exteriér budovy nie je veľmi pozmenený, zachovaná je pôvodná tektonika a pôvodná farebnosť v ružových tónoch (podľa historických pohľadníc). Zaujímavý je vstupný portál a šambrány otvorov na 2.n.p. V interiéri sú zachované viaceré menšie plochy s pôvodnou dlažbou a liatym terazzom, tiež väčšina okenných výplní. V menšej miere sú zachované pôvodné dverné výplne od jednokrídlových po presklené steny osadené do lichobežníkových rámov. Stavba má zachovaný pôvodný manzardový krov, bez podstatného zásahu. Zaujímavé sú aj zachované fragmenty teplovzdušného vykurovania priestorov, pôvodné kachľové vykurovacie telesá v nikách chodieb nie sú zachované.

Dom Umenia Fatra

Ján Rufínus Stejskal, rodák z Moravy žijúci na Slovensku, v rokoch 1919 až 1921 v Žiline, na mieste kde pôvodne stáli dva domy zo 17. storočia, postavil budovu kina a divadla s názvom Grand Bio Universum. Táto secesná budova, ktorá vznikla podľa projektov inžiniera Székelyho, mala javisko a veľkú sálu s dvoma galériami. Stavba bola skolaudovaná koncom roka 1921, a 3. januára 1922 sa tu konala premiéra filmu Jánošík. V roku 1974 z pôvodného Symfonického orchestra mesta Žilina (1959 - 1974) vznikol Štátny komorný orchester, ktorý je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR. Ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku reprezentuje slovenské interpretačné umenie nielen doma, ale aj v zahraničí, účasť berie na početných medzinárodných festivaloch. V 80. rokoch 20. storočia k budove kina bola pristavená budova pre potreby orchestra a v sále bol v roku 1988 postavený koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova. Vo vestibule na prízemí je busta národného umelca Jána Cikkera (1911 - 1989), ktorý sa pričinil o vznik orchestra. Od roku 1997 sú na priečelí budovy dve pamätné tabule pripomínajúce premiéru filmu Jánošík a vznik Štátneho komorného orchestra. Dom umenia Fatra, nachádzajúci sa na Ulici Jozefa Vuruma, patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Poslednou rekonštrukciou budove Domu umenia Fatra bol vrátený originálny neskorosecesný stav z roku 1921. Zrekonštruovali aj nápis GRAND BIO UNIVERSUM.

Mestské Divadlo

V budove, ktorá vznikla v rokoch 1942 až 1945 ako Reprezentačný dom mesta aj ako Rímsko-katolícka ľudová škola, v súčasnosti sídli Mestské divadlo. Hoci budovu začali projektovať v štýle talianskeho neoklasicizmu, nakoniec ju postavili podľa zmien, ktoré navrhol architekt Otto Reichner. Stavba má prvky talianskeho neoklasicizmu. V interiéri a na fasáde bol použitý travertínový obklad. Majestátna divadelná budova, ktorá vznikla v období druhej svetovej vojny, patrí k najlepším architektonickým dielam svojho druhu na Slovensku. Okolo kostola, školy, starej fary a pôvodného cintorína vybudovali dvojpodlažnú balustrádu, ktorá získala dnešnú podobu v rokoch 1941 až 1944 podľa projektov architekta Otta Reichnera.

Budova Prima Banky

Budova dnešnej expozitúry Prima banky patrí k najpozoruhodnejším ukážkam secesnej architektúry Žiliny, ktorá vznikala v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Pôvodne to bol obytný nájomný dom s obchodmi na prízemí postavený pre obchodníka so železom Benö Mahrera. Ide o trojpodlažnú podpivničenú budovu, ktorá je situovaná na širokej parcele nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu. Osu objektu tvorí trojramenné schodisko, ktoré umožňuje vertikálnu komunikáciu. Architektonicko-výtvarný dôraz sa kládol predovšetkým na stvárnenie fasád v secesnom štýle s množstvom štukových prvkov. Budova si v priebehu rokov zachovala pôvodný vzhľad. Menšie úpravy vykonané na prízemí dosť negatívne zasiahli do stavebnej aj pamiatkovej podstaty objektu. Po druhej svetovej vojne budova zoštátnená a využívala sa na rôzne účely.

Sídlisko Hliny

Na nezastavanom pozemku medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha, kde predtým boli iba polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre tehelňu, sa v druhej polovici 20. storočia začalo budovať prvé žilinské sídlisko Hliny, pozostávajúce z 8 menších samostatných častí Hliny I - VIII. Projekt sídliska vypracoval žilinský architekt Ferdinand Čapka, ktorý je aj autorom víťazného návrhu na budovu Krajského odborového domu.

Dom Odborov

V súčasnosti je Dom odborov na Ulici Antona Bernoláka centrom kultúrneho a spoločenského života Žiliny a jej obyvateľov. V roku 2010 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia Domu odborov, počas ktorej budova získala nový šat a vzhľadovo zapadla medzi okolité budovy. Rekonštrukciou bola zahrnutá výmena okien, dverí, travertínu, fasády, sociálne zariadenia. Rekonštrukcia realizovaná v roku 2019 súvisela s modernizáciou technického vybavenia sál. V Dome odborov sa nachádza estrádna hala, veľká scéna, ktorá slúži aj ako kinosála, malá scéna, klubové miestnosti na organizovanie výstav, konferencií, prednášok a spoločenské účely. Táto budova patrí medzi novšie žilinské budovy.

Mestský Úrad

V žilinskom centre stojí od osemdesiatych rokov 20. storočia a využíva sa dodnes. Projekt vypracovala architektka Viera Mecková, ktorá za túto kolosálnu stavbu v roku 1988 získala cenu Zväzu slovenských architektov. Súčasťou budovy, ktorá je vo vnútri je zdobená s geometrickou presnosťou, je veľká aula a rozľahlé kancelárske priestory. V roku 2017 budova prešla prvou väčšou rekonštrukciou od jej skolaudovania v roku 1988, práce boli zamerané na zníženie energetickej náročnosti budovy - zlepšili sa tak tepelno-technické vlastnosti konštrukcií nielen zateplením obvodového plášťa, ale aj zateplením stropov nad suterénom a výmenou presklených otvorových konštrukcií. Prednedávnom sa Mestu Žilina podarilo dokončiť vegetačnú zelenú strechu na budove Mestského úradu, ktorá pomôže zadržať vlhkosť a regulovať teplotu (v lete bude príjemne chladiť a v zime udrží teplo). Zelená strecha prispeje k zlepšeniu klímy v meste, a samozrejme, skvalitní aj prácu zamestnancov mestského úradu. Vegetačné vrstvy na streche, ktorá predtým bola asfaltová, zabezpečia aj zvýšenú protipožiarnu ochranu budovy - takýto typ striech je zaradený do kategórie nehorľavých.

Mestská Štvrť Svojdomov

Mestská štvrť Svojdomov je unikátnou architektonicko-urbanistickou pamiatkou, ktorá sa zaraďuje do modernej architektúry na území Slovenska. Myšlienka tejto mestskej štvrti je porovnateľná s programom „Nové bývanie“ (zameraným na moderné bývanie v Európe), ktorý bol v roku 1927 prezentovaný na svetovej výstave v Štuttgarte a realizovaný v jeho štvrti Weissenhof.

Sídlisko Hliny I a II

Sídliská Hliny I a II sú oddelené širokou Ulicou Antona Bernoláka, ktorú Žilinčania nazvali Bulvár. Po oboch stranách tejto ulice sú päťpodlažné, zrkadlovo rovnaké budovy, na začiatku a konci mierne nadstavané. Architekti pri vypracovaní tohto projektu nadviazali na arkády nachádzajúce sa v historickom jadre mesta a zakombinovali ich na začiatku, v strede a na konci obytných blokov sídliska, tiež do prechodov z ulice dovnútra blokov.

Budova Žilinskej Elektrárne

Začiatkom 20. storočia Žilinský elektrický závod účastinná spoločnosť postavil parnú elektráreň na mestskom pozemku, nachádzajúcom sa medzi dnešnou Ulicou republiky a Ulicou M. R. V rokoch 1941 až 1943 bola vystavaná hlavná administratívna budova na dnešnej Ulici republiky podľa projektu, ktorý vypracovali arch. František Bednárik a akad. arch. Ferdinand Čapka. Táto funkcionalistická budova v tvare písmena „V“, so sklobetónovou mierne zaoblenou nárožnou časťou, dodnes patrí k najpozoruhodnejším budovám mesta. Na prvom podlaží je travertín, ktorý bol v čase výstavby budovy veľmi používaný. Pôvodne sa tu nachádzali obchodné reprezentatívne miestnosti. Od roku 2011 je tento komplex opustený.

tags: #trojlodovy #kostol #podoryss