Publikované: 13 októbra 2024 Autor: Ing. Bc. Michala Aydin Černá 5 min.
Poloha Turecka na mape
História Hagie Sofie
Hagia Sofia je jednou z najväčších architektonických a historických pamiatok sveta, a preto je poznávací zájazd do Istanbulu tak lákavý. Postavená pred takmer 1500 rokmi, táto známa turecká stavba si prešla viacerými veľkými zmenami významnými tak pre turecký ľud, ako aj pre kresťanov a moslimov vo svete.Začiatok stavby (pôvodná stavba) sa spája s obdobím krátko po založení nového hlavného mesta Východorímskej ríše - Konštantínopola. V pláne bolo vybudovať stavbu, ktorá zaujme už na prvý pohľad. Uvádza sa, že prvé zmienky sa spájajú s obdobím krátko po založení Konštantínopola.
Významné Udalosti v Histórii Hagie Sofie
Hagia Sofia slúžila po dlhé stáročia ako útočište pre kriminálnikov, utečencov a postihnutých epidémiami - aj po dobytí mesta Osmanmi 29. mája 1453. Budova fungovala ako miesto konštantínopolských cirkevných koncilov a miesto korunovania byzantských imperátorov.
V istom období išlo o najväčší kresťanský chrám na svete. Dnes to už neplatí.
Možno vás to prekvapí, ale Hagia Sofia vyrástla v rekordnom čase. Jej výstavba sa odohrávala v 6. storočí. Napriek odlišným a možno čiastočne zaostalým stavebným postupom bol pôvodný chrám postavený za úctyhodných 30 rokov. Neskôr sa na ňom pracovalo opäť, keďže stavba vyhorela. Pozostatky boli zbúrané a začiatok novej výstavby s dnešnou podobou sa datuje od roku 532.
Ako sme už spomínali vyššie, plány zahŕňali výstavbu chrámu. Ten mal byť kresťanský - pravoslávny. Zároveň tento priestor slúžil ako korunovačný chrám pre cisárov.
V roku 1453, po dobytí Konštantínopolu osmanskými Turkmi pod vedením Mehmeda II., sa Hagia Sofia stala mešitou. Tento moment bol pre mesto zásadný - Konštantínopol sa stal hlavným mestom Osmanskej ríše, ktorú dodnes poznáme ako Istanbul.
Po páde Osmanskej ríše a vzniku moderného Turecka pod vedením Mustafu Kemala Atatürka sa Hagia Sofia v roku 1935 zmenila na múzeum. Tento krok bol považovaný za symbol snahy o sekularizáciu nového tureckého štátu.
Paradoxne, opäť sa na mešitu zmenila iba nedávno. V roku 2020 však turecké úrady rozhodli, že Hagia Sofia bude opäť premenená na mešitu, čo vyvolalo globálnu diskusiu o jej symbolike a význame pre svetové dedičstvo. Môže za to turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorý v roku 2020 podpísal dekrét. Toto rozhodnutie sa nestretlo s nadšením.
Hagia Sophia: Through the ages
Napriek tomu zostáva prístupná pre návštevníkov z celého sveta, ktorí ju môžu obdivovať ako miesto spájajúce rôzne kultúry a náboženstvá.
Časová Os Významných Udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 360 | Vysvätenie prvej Hagie Sofie za vlády Konštantína II. |
| 404 | Požiar a zničenie prvej Hagie Sofie. |
| 532 | Poškodenie Theodosiovej katedrály počas nepokojov Nika. |
| 537 | Slávnostné otvorenie Justiniánovej Hagie Sofie. |
| 1453 | Dobytie Konštantínopolu osmanskými Turkmi a premena Hagie Sofie na mešitu. |
| 1935 | Premena Hagie Sofie na múzeum. |
| 2020 | Opätovná premena Hagie Sofie na mešitu. |
Architektúra a Interiér
Hagia Sofia je známa mešita s búrlivou minulosťou a skvost byzantskej architektúry, ktorý bol kedysi kresťanským chrámom, mešitou aj múzeom. Hagia Sofia sa môže pochváliť tým, že je postavená z ohňovzdorného materiálu. Na jej stavbu sa využili najmä tehly a vápenná malta.Považuje sa za vrchol byzantskej architektúry, najmä v konštrukcii kupoly. Touto stavbou sa inšpirovali mnohí moslimskí architekti. Interiér Hagia Sofia je symfóniou architektonických prvkov a dekoratívneho umenia. Obrovská centrálna loď je lemovaná bočnými uličkami a galériami, ktoré ešte podtrhujú jej rozsiahle rozmery.
Interiér Hagie Sofie
Mozaiky v Hagii Sofii
Jednou z najzaujímavejších stránok Hagie Sofie sú kresťanské mozaiky, ktoré sú dôkazom bohatstva byzantského umenia. Hagia Sofia je bohatá na fresky, ktoré sa nachádzajú na stenách, oblúkoch a kupolách historického chrámu. Napriek tomu, že mnohé boli poškodené alebo zakryté, niektoré z najdôležitejších mozaík prežili do dnešného dňa. Mozaiky v Hagii Sofii sú výnimočné svojou zložitosťou a detailnosťou. Umelci, ktorí ich vytvorili, používali zlaté plátky a farebné kamene, aby zachytili sväté postavy a biblické scény.* Mozaika nad cisárskymi dverami: Táto mozaika sa nachádza nad cisárskymi dverami vedúcimi do predsiene. Tieto dvere používali iba cisári a bol to najkrajší vstup do kostola. Mozaiky pochádzajú z 9. alebo 10. storočia. Cisár Lev VI. so svätožiarou nad hlavou vzdáva úctu Kristovi, ktorý sedí na tróne zdobenom drahokamami. Kristus pravou rukou žehná cisárovi a ľavou rukou drží knihu s nápisom: „Pokoj vám. Ja som svetlo sveta“. Po oboch stranách Krista sú postavy. Jedným z nich je Jeho Matka Mária a druhým archanjel Gabriel.* Mozaika Bohorodičky s dieťaťom: Najznámejšou freskou v Hagia Sofia je mozaika zobrazujúca Bohorodičku s dieťaťom, ktorá sa nachádza v apside nad hlavným oltárom. Táto krásna freska zdôrazňuje dôležitosť a úctu k Panne Márii v byzantskej kresťanskej tradícii.* Mozaika v hornom poschodí: Terajší východ z Hagia Sofia je zdobený ďalšou krásnou mozaikou. Mozaika je nad dverami a pochádza z roku 944. Panna Mária sedí na tróne bez chrbta zdobenom drahokamami. Dieťa Krista sedí na jej kolenách a drží zvitok. Obe lemuje zľava Justinián I. Obaja cisári sú v byzantskom slávnostnom odeve. Cisár Justinián ponúka model Hagia Sofia Panne Márii a cisár Konštantín ponúka model mesta, mesta, ktoré urobil hlavným mestom svojho cisárstva, pričom podľa neho pomenoval.* Mozaika s Jánom II. Komnénom a Irenou: Táto mozaika sa tiež nachádza v hornej galérii na v blízkosti mozaiky cisárovnej Zoe. Vznikla pravdepodobne za vlády Jána II. Komnéna (vládol v rokoch 1118 - 1143). Panna Mária stojí medzi cisárom Jánom II. Komnénom a jeho manželkou Irenou. Dieťa Kristus dáva svoje požehnanie pravou rukou, zatiaľ čo ľavou drží zvitok.* Mozaika cisárovnej Zoe: Mozaika sa nachádza v hornej galérii na východnej stene a pochádza z 11. storočia. Ježiš Kristus sedí na tróne ozdobenom drahokamami. Má oblečené tmavomodré rúcho, žehná pravou rukou a ľavou rukou drží bibliu. Po jeho ľavici stojí cisárovná Zoe a ponúka zvitok, ktorý symbolizuje dary, ktoré dala cirkvi. Na pravo od Ježiša Krista sedí jej manžel. Predpokladá sa, že mozaiky tvárí jej manželov boli podľa jej dvoch predchádzajúcich manželstiev zmené trikrát. Obaja sú vo svojich spoločenských šatách. Cisár Konštantín IX. ponúka mešec, symbol za jeho darov cirkvi.* Mozaika Deesis: V byzantskom umení je Deesis tradičným zobrazením Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa, ktorí prosia Krista o spásu človeka. Táto mozaika v Hagia Sofia sa nachádza v hornej galérii a pochádza z roku 1261. Je považovaná za priekopníka byzantského umenia v období renesancie s jemnými tónmi, intenzívnou ľudskosťou a emocionálnym realizmom na tvárach postáv.
Mozaika Deesis v Hagii Sofii
Hagia Sofia v Súčasnosti
Rozhodnutie zmeniť Hagiu Sofiu späť na mešitu inicioval turecký prezident Erdoğan a jeho vláda. Toto rozhodnutie bolo potvrdené po verdikte tureckého súdu, ktorý zrušil nariadenie z roku 1934, ktoré ustanovilo Hagiu Sofiu ako múzeum. Súdy rozhodli, že Hagia Sofia má byť znovu využívaná ako mešita.Hagia Sofia je dnes znova mešitou, no svoje brány otvára pre všetkých bez rozdielu. Toto rozhodnutie sa stretlo s odporom.Svet túto zmenu neprijal, hoci predtým Hagia Sofia takmer 500 rokov mešitou bola. Treba podotknúť, že najmä pravoslávni kresťania majú k tejto sakrálnej stavbe podobný vzťah ako katolíci k Bazilike sv. Petra v Ríme.
Prvé moslimské modlitby v nej boli už 24. júla. Turci avizovali, že s výnimkou modlitieb bude otvorená zadarmo aj pre nemoslimov. Svetová rada cirkví však hovorí o tom, že zo symbolu otvorenosti Turecka sa stane symbol vylúčenia a rozdelenia.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Návšteva Istanbulu sa bez prehliadky Hagie Sofie nezaobíde. Pozrieť si ju môžete zvonku aj zvnútra - hoci je moslimskou mešitou, je otvorená pre každého návštevníka.* Vstup do istanbulskej mešity je zdarma.* Pre miestnych a veriacich je otvorená 24 hodín denne.* Ak si ju chcete prezrieť ako turista, odporúča sa návšteva medzi 9:00 a 19:00 (medzi 9:00 a 17:00 od októbra do apríla) mimo časov islamských modlitieb.* Na prehliadku Hagie Sofie sa odporúča vyhradiť si aspoň 30 minút a využiť môžete aj služby sprievodcu. Dajte si však pozor, aby ste si vybrali oficiálneho sprievodcu - každý z nich by mal mať odznak.Zásady Správania sa v Hagii Sofii
Keďže Hagia Sofia je islamský chrám, majte na pamäti niekoľko zásad:* Vyhnite sa prehliadke počas moslimských modlitieb, a to najmä počas modlitby v piatok na poludnie. Tá je pre moslimov najdôležitejšou modlitbou.* Pred vstupom na modlitebné koberce mešity si vyzujte topánky.* Primerane sa oblečte. Ženy by mali mať pokrývku hlavy a všetci by mali mať oblečené dlhé nohavice či sukne. Tričká bez rukávov nie sú povolené. Šatky na zakrytie hlavy a ramien sú k dispozícii aj pri vchode do mešity.* Fotografovať mešitu je povolené. Nefotografujte však modliacich sa veriacich.* Dodržiavajte ticho, nebežte a celkovo sa správajte úctivo.
Mihráb v Hagii Sofii
tags: #turecky #pravoslavny #chram