Jas pravdy sa skvie vo všetkých dielach Stvoriteľa, predovšetkým však v človeku stvorenom na obraz a podobu Boha (porov. Gn 1,26): pravda osvecuje rozum a formuje slobodu človeka, a tak ho privádza k tomu, aby Pána poznal a miloval. Nikto sa nemôže vyhnúť základným otázkam: Čo mám robiť? Ako možno rozoznať dobro od zla?
Svetlo Božej tváre žiari plnosťou svojej krásy na tvári Ježiša Krista, ktorý "je obraz neviditeľného Boha" (Kol 1,15), "odblesk jeho slávy" (Hebr 1,3), "plný milosti a pravdy" (Jn 1,14): On je "cesta, pravda a život" (Jn 14,6). Preto rozhodujúcu odpoveď na akúkoľvek otázku človeka, najmä na náboženské a mravné otázky, dáva Ježiš Kristus.
Pastieri Cirkvi, spojení s Petrovým nástupcom, sú veriacim v tomto úsilí nápomocní, sprevádzajú ich a vedú svojím učiteľským úradom, nachádzajúc vždy nové slová lásky a milosrdenstva, ktorými oslovujú nielen veriacich, ale všetkých ľudí dobrej vôle. Cirkev vskutku vie, že požiadavka mravnosti sa dotýka najhlšieho vnútra každého človeka, že zahŕňa všetkých, aj tých, čo ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium, ba nepoznajú ani Boha.
Svätodušné sviatky sú známe aj pod názvom Turíce a sú to po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku. V nedeľu sa slávi sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste - 50).
Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. V deň Turíc sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica.
Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku - Svätodušný pondelok. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu - Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom - teda „narodeninami“.
Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním krizmovým olejom a vkladaním ruky.
Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.
Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry. Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti.
Freska zobrazujúca zoslanie Ducha Svätého.
Nicejsko - carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východne cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský a Florentský koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna. Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom.
Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor. Sviatky zoslania Ducha Svätého sa v gréčtine nazývajú Pentecoste hemera, čo znamená päťdesiaty deň. Tým sa pripomína 50. deň po Veľkej Noci - po vzkriesení, keď bol na apoštolov v Jeruzaleme zoslaný Duch Svätý.
Je vlastne určitou oslavou narodenín kresťanskej cirkvi, ale aj sviatkom, v ktorom dostávame jeden z najvzácnejších darov od Boha - dar Ducha, ktorý obživuje naše srdcia, vedie nás k láske k Pánu Bohu aj blížnym, ku viere, v ktorej veriacich zhromažďuje v spoločenstve cirkvi. Práve Duch Svätý našu vieru a zbožnosť povzbudzuje, ale aj skvalitňuje a množí ju vo svete. Ako jedna osoba Svätej Trojice je určitým distribútorom viery vo svete a jej ochrancom.
Duch Svätý nám predkladá spôsob, ako Pán Boh myslí. Ide o to, aby sme zmýšľali o ľuďoch dobre a s láskou, keď o nich Pán Boh takto zmýšľa. - Aby sme aj my viedli iných k tomu, aby mali radi Pána Boha; veď Boh chce, aby Ho ľudia mali radi. - Aby sme - ako ľudia obdarení Duchom Božím, pozývali k viere v Pána Ježiša i ďalších. Duch Svätý nám umožňuje duchovný život.
Deje sa to, cez Božie slovo - cez to, čo nám hovorí Pán Ježiš Kristus (Jn 6,63). - Keď Duch oživí dávne texty Písma Svätého a stanú sa Božím slovom pre nás, v našom čase. Preto je dôležité čítať si Bibliu, prichádzať tam, kde sa jej texty vysvetľujú. Poradiť sa aj so svojim duchovným, keď to považujem za potrebné pre môj duchovný život, dať si vysvetliť potrebné state Písma svätého, vnímať Bibliu ako prameň svojho života, no predovšetkým je pre nás dôležité, radiť sa so samotným Bohom v modlitbe, prosiť o dar Ducha Svätého.. o všetky Jeho dary.
Vzkriesený Pán Ježiš sa obracia aj na nás: "Prijmite Ducha Svätého" (Jn 20,22). K prijatiu Ducha Svätého je dôležitá túžba. Ide o to, aby sme Bohu dovolili byť Pánom nášho života, aby sme sa nechali ním viesť. Stále jestvujú pokusy žiť bez Boha. Prečo je toľko bolestí a málo radostí? Pretože nemáme trpezlivosť čakať, prosiť a prijať Ducha Svätého. Stojíme o Ježišovho Ducha? Náš život závisí od ducha, akým žijeme!
Apoštol Pavol nás v Božom slove pozýva nazrieť do seba, aký je v nás duch. Píše: Ovocím Ducha Svätého v nás je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. A naopak, smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, nepriateľstvo, čary, sváry, žiarlivosť, hnev, zvada, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo prezrádzajú, že často nie je v nás Duch Svätý.
Kresťanstvo bez Ducha nejestvuje. Existuje pokus o kresťanstvo. Avšak tam, kde nieto Ducha, tam nieto života, tam nieto lásky. Tam nie je nič. Tam je náboženstvo bez Boha, prázdny rituál, ktorý môže ľudí uspokojiť, ale nie naplniť. Nech nás teda prenikne a celý náš život naplní Duch Svätý! Prosme Ho o to, volajme k nemu o radu v každej situácii života. On nás nesklame.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého je jedným z najdôležitejších sviatkov cirkevného roka, ktorý završuje Veľkonočné obdobie a zároveň je oslavou narodenín Cirkvi. Sviatok sa vždy slávi na 50-ty deň po smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša; 10 dní po jeho Nanebovstúpení. Z tohto načasovania si katolíci odvodili aj modlitbu deväťdňovej novény - v 1. kapitole Skutkov apoštolov sa totiž píše, že po Nanebovstúpení Pána zotrvávala Panna Mária spolu s apoštolmi vo večeradle, kde sa 9 dní ustavične modlili, až do zoslania Ducha Svätého.
V kresťanskej tradícii je Pentecost sviatkom zoslania tretej Božskej Osoby, Ducha Svätého, na apoštolov, Pannu Máriu a prvých nasledovníkov Ježiša, ktorí boli spoločne zhromaždení vo Večeradle. "Prudký, silný" vietor naplnil dom, v ktorom boli, nad ich hlavami spočinuli ohnivé jazyky a začali hovoriť inými jazykmi, takže im všetci rozumeli. Bolo to také výnimočné a zvláštne, že si ľudia mysleli, že kresťania sú opití - Peter im však poukázal na to, že je iba ráno a že to všetko spôsobil Duch Svätý.
Duch Svätý naplnil apoštolov aj ďalšími svojimi darmi a ovocím, ktoré nevyhnutne potrebovali na splnenie svojho veľkého poslania - ísť a hlásať evanjelium všetkým národom. Petra Duch Svätý okamžite inšpiroval k prvej homílii, v ktorej sa prihovoril Židom a ostatným neveriacim, pričom im na písme Starého zákona dokazoval, ako prorok Joel tieto udalosti a príchod Ducha Svätého počas Pentecost predpovedal.
Petrove slová o Ježišovi, ktorého dali ukrižovať, ktorý je však ich Pánom a vstal z mŕtvych, "prenikli bolestne ich srdcia". Na otázku, čo majú robiť, ich Peter vyzýva, aby oľutovali svoje hriechy a dali sa pokrstiť. Podľa Skutkov sa po Petrovej reči dalo hneď pokrstiť okolo 3000 duší. Z tohto dôvodu sa sviatok Zoslania Ducha Svätého považuje za narodeniny Cirkvi - Peter, prvý pápež, káže po prvýkrát a obracia na vieru tisíce nových veriacich.
Kňazi majú mať oblečené červené rúcho ako symbol horiaceho ohňa Božej lásky a ohnivých jazykov, zostupujúcich na apoštolov. V niektorých častiach sveta sa Pentecost uvádza ako "WhitSunday" alebo Biela nedeľa, s ktorou súvisí aj biele rúcho, čo je typické najmä pre Britániu a Írsko. K talianskej pentekostálnej tradícii patrí rozsýpanie lupeňov ruží z horných priestorov kostola. Vo Francúzsku zvyknú počas sv. V Rusku si veriaci na sv.
Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.
V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.
Ak chceš žiť naplno život kresťana, potom potrebuješ Ducha Svätého. Ježiš prišiel preto, aby nám priniesol nový život. Ľudské srdce dokáže zmeniť iba Boh, preto je potrebná vnútorná obnova prostredníctvom Ducha Svätého. Evanjelium nespočíva v tom, že by nám Ježiš dal nový zákon, ale v tom, že nám dal svojho Ducha, aby žil v nás. Dal nám ho nato, aby sme ho nielen poznali, ale aj žili jeho životom, životom nie podľa tela, ale podľa Ducha.
Duch Svätý nás uschopňuje žiť život viery, lásky a služby podľa Božej vôle. Duch mení naše túžby, kritériá a hodnoty. Už nie sme otrokmi svojich telesných žiadostí. Duchovný človek, čiže človek premenený Duchom, túži po duchovných veciach, chce ich a koná ich. Duch Svätý prišiel, aby nás pretvoril na podobu samého Krista. Preto je jeho prítomnosť v našom živote úplne nevyhnutná.
Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci. Tento sviatok pripadá vždy na nedeľu a oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.
Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vlieva mu do srdca Božiu lásku a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.
Ako prijať Ducha Svätého
Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom. Nikdy nie je neskoro obrátiť sa k Bohu. Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou. Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.
Niekto pri prijatí Ducha zažije silný emocionálny zážitok, iný nemusí. Nie je to o emóciách, ale o viere, že Boh svoj sľub dodrží. Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných.
Telesný vs. Duchovný kresťan
Aký je rozdiel medzi telesným a duchovným kresťanom? Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha.
Ako sa napĺňať Duchom Svätým
Môžeš každú nedeľu chodiť do kostola, to však ešte neznamená, že ťa v živote napĺňa a zmocňuje Duch Svätý. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto:
„Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“
Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).
Závisí to od toho, čo máš na mysli pod „zápasom s hriechom“. Ak neustále vedome hrešíš, zjavne sa nepodriaďuješ vedeniu Ducha. Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad.
No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.
Ovocie Ducha Svätého
Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha:
- Láska
- Radosť
- Pokoj
- Zhovievavosť
- Láskavosť
- Dobrota
- Vernosť
- Miernosť
- Sebao ovládanie
Samozrejme aj bez Ducha Svätého vieme niekomu prejaviť lásku či nejaký čas prežívať radosť a pokoj.
Dary Ducha Svätého
Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi.
Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne.
Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery. Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať.
Symboly Ducha Svätého
Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia. Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého. Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého. Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20). Holubica: Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).
Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého
Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Je sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu. Dopĺňajú a privádzajú k dokonalosti čnosti tých, ktorí tieto dary prijímajú. Spôsobujú, že veriaci sú ochotní pohotovo poslúchať Božie vnuknutia.
Dôležité je uvedomiť si duchovné bohatstvo, ktoré pre prosiacich z nich plynie. Najväčším Božím darom, ktorý sme dostali a zároveň ho môžeme darovať iným je láska. Prejavy Ducha Svätého sa dajú prirovnať k stromu: dary Ducha Svätého sú ako korene - nimi sme zakorenení v Bohu a zabezpečujú to najpotrebnejšie pre zdravý vývin nášho duchovného organizmu. Prejavom duchovnej zrelosti je až ovocie Ducha.
Hoci svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia, tradícia ich pozná až dvanásť. K spomínaným deviatim pripočítava ešte ďalšie tri: „vľúdnosť, skromnosť a čistotu.“ Ovocie Ducha prinášame, keď sme napojení na Krista: „Ja som vinič, vy ste ratolesti.
Charizmy sú „na všeobecný úžitok“ (porov. 1 Kor 12, 7). Nik ich nedostáva pre seba, ale pre iných. „Znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie.
Tabuľka s ovocím Ducha Svätého.