Tento článok sa venuje priebehu svätej omše v nemeckom jazyku, osobným skúsenostiam s jej porozumením a rôznym aspektom spojeným s účasťou na bohoslužbách v cudzom jazyku. Prináša svedectvá o prekonávaní jazykových bariér a hľadaní duchovného porozumenia.
Svätá omša vo Viedni pre nepočujúcich
Minulý rok pri spoločnom posedení v klube u milosrdných sme plánovali podujatia, ktoré uskutočníme počas roka a jednou z nich bol aj nápad navštíviť Viedeň, ktorý sa uskutočnil 24. mája 2009. A tak sa koncom mája uskutočnil výlet do Viedne. Ráno po príchode o 9:00 hod. bola omša v kapucínskom kostole, kde mávajú omšu nepočujúci. Omšu slúžil kňaz v nemeckom jazyku, ktorej priebeh do slovenčiny nám prekladala Miriam a do posunkového jazyka tlmočil brat Félix. Zúčastnilo sa dvadsaťšesť nepočujúcich z Bratislavy.
Po skončení omše nás rakúski priatelia pozvali do cukrárne na kávu a zákusok. Zároveň sme sa, aj keď neovládame nemecký jazyk, pomocou posunkového jazyka poznávali a zaujímali sme sa o ich život. Dohodli sme sa, že nás prídu o rok navštíviť. Po príjemnej besede sme navštívili hrobky panovníkov z čias Rakúsko - Uhorska pri kapucínskom kostole. Naša známa nám poukazovala miesta vo Viedni, prezreli sme si Hoffburg, prekrásne vysadený park so šípovými ružami. Pozreli sme si stred mesta, ako aj Stephansdom (najväčšia katedrála vo Viedni).
Bolo krásne slnečné počasie, aj keď jeden deň na návštevu Viedne nestačil, vrátili sme sa domov obohatení o nové zážitky. Zároveň touto cestou chceme poďakovať Františkovi Bartošovi za skvelú myšlienku a bratovi Félixovi a Miriam za uskutočnenie výletu.
Osobná skúsenosť so spoveďou v Nemecku
...keď po nemecky príliš nerozumiete? Prvý u koho som bola na spovedi tu v Nemecku bol poľský kňaz, ktorý tu každú nedeľu slúži svätú omšu. Nakoľko počas omše som zväčša rozumela, dúfala som, že ja on bude rozumieť mne po slovensky... Ale veru nie.
Druhý pokus. Hriechy som si napísala na lístok spolu s prekladom do angličtiny a tiež do polštiny. Do angličtiny preto, lebo som aj ja zistila, že vlastne si nie som úplne istá, čo mi posledne povedal. Do spovedelnice vstupujem preto s otazkou: Do you speak English? Pani se sče spoviedžadž? Toto je polskia spowiedž. Ach...aspon, ze som si tie hriechy napisala aj po polsky, aspon on rozumel, čo som mu hovorila, keď už som ja len matne tušila (to číslo, čo povedal pred Otčenášom a Zdravasom bolo päť?) Uf.
Áno, toto už by mohlo byť považované, že som bola na spovedi a dokonca mi bolo nejako poradené, ale predsa len, asi by to chcelo trochu toho porozumenia...A tak, tretí pokus. Tento raz miestny nemecký farár (resp. zrejme dekan). Pôvodne som myslela, že pôjdem na spoveď ku kaplánovi, ktorý je mladší, a tým pádom je aj väčšia šanca, že bude hovoriť po anglicky, avšak v ten deň spovedal iba farár. Stálo ma to dosť odvahy, pretože nemecky zatiaľ rozumiem ešte menej ako poľsky.
Potrebujem už ísť na spoveď. Chcem ísť na spoveď. Duchu Svätý daj, aby sme si porozumeli. Na papieri napísaný ďalší zoznam - slovenčina, angličtina, nemčina. Chvíľka napätia. Vchádzam do spovedelnice a zdravím sa Hallo. Privíta ma odpoveď v nemčine a úsmev. Kľakám si a s malou dušičkou sa pýtam: Do you speak English? "Just a little." Aaa, gut, gut - radujem sa. A čítam vetu, ktorú som si napísala už doma, keby náhodou vôbec po anglicky nevedel. Vetu o tom, že som si svoje hriechy preložila aj do nemčiny a tak ich teraz čítam. A on mi odpovedá, že rozumel a hovorí ku mne po anglicky. Bože, vďaka ti, že sa o mňa takto nesmierne staráš. Nuž a tak sme sa našli - ja a môj spovedník.
P.S. Ešte k môjmu predchádzajúcemu blogu z Nemecka - zmenila som farnosť, je síce ďalej, ale liturgia vyzerá byť v poriadku, aspoň na pohľad, slovám zatiaľ nerozumiem :)
Pápež Benedikt XVI. a nemecký jazyk
Rím 24. apríla (TASR) - Pápež Benedikt XVI. dnes pri inaugurácii nevyužil možnosť, ktorú by jeho predchodca určite neprepásol. Aj napriek hojnej účasti nemeckých pútnikov sa totiž svojim krajanom neprihovoril ani jedným nemeckým slovíčkom, prípadne typickým pozdravom: Grüss Gott!
"Priebeh omše sme sledovali celkom v pohode. Ale vôbec sme nerozumeli homílii a tlieskali sme vtedy, keď Taliani," povedal jeden z nemeckých pútnikov. Joseph Ratzigner sa totiž počas celej ceremónie striktne pridŕžal protokolu.
Niekoľkých Nemcov, hlavne z jeho rodnej spolkovej krajiny Bavorsko, to trošku zarmútilo, iní ale nepociťovali sklamanie. "Myslela som si, že niečo povie aj po nemecky, ale nie som sklamaná, že sa nám neprihovoril," povedala Annerose Maierová z Konstanze.
Zainteresovaní pozorovatelia sa domnievajú, že predchodca Benedikta XVI. - jazykovo veľmi nadaný a zdatný Ján Pavol II. by si takúto príležitosť iste nenechal ujsť. Mnohí Taliani si tiež všimli, že hoci dnes na inauguráciu "svojho" pápeža prišlo veľa Nemcov, niektorí dokonca poobliekaní v národných krojoch, atmosféra bola iná, ako keď sa na audienciách a nedeľňajších požehnaniach za čias Jána Pavla II. tlačili davy Poliakov.
"Je to celkom iné - nie je tu teraz veľa Poliakov. Je tu veľa Nemcov, ale nepôsobia tak, ako kedysi Poliaci," podelila sa o svoje dojmy talianska mníška sestra Donata.
Na prijatí politických predstaviteľov jednotlivých štátov si bavorský premiér Edmund Stoiber nenechal ujsť príležitosť a pozval pápeža na návštevu do jeho rodnej krajiny.
Vianoce a vianočný príbeh
Je tu mesiac december a s ním čas vianočný, čas radostný. Predovšetkým však oslávime Ježišove narodenie a darčeky pod vianočným stromčekom nám pripomenú dary, ktoré dostal malý Ježiš pri svojom narodení od pastierov a troch mudrcov. Všetci si úprimne zaželáme Veselé Vianoce a šťastný nový rok.
Mnohí slávni maliari namaľovali vianočný príbeh tak, ako si ho predstavovali. Ľudia navštevujú rôzne galérie, aby ich mohli vidieť a pripomenúť si nimi Ježišovo narodenie.
Padajú prvé vločky a mestá už zdobia stovky maličkých žiaroviek, aby podvedome navodili čarovnú atmosféru Vianoc. Pred niekoľkými dňami som si spomenula na výrok kresťanských rodičov, ktorí pripravovali svoje deti počas adventu na Vianoce vetou: „Prepáčte, ale tento rok budeme mať skromné Vianoce.“ A ja sa pýtam: Skromné? Skromné na lásku? Na pokoj? Na Božiu milosť? Nie! Ospravedlňujú, že nemôžu všetky reklamou ospevované veci položiť po svoj vianočný stromček. Ale rada by som pripomenula, že reklama je minimálne dvojnásobná lož. Najprv Vás oklamú, že to, čo hovoria je pravda a presvedčia Vás, že to, čo ponúkajú, potrebujete.
Veď Vianoce je čas, ktorý by mal byť sviatkom rodinnej jednoty, čas priateľstva a spomienok na rok, ktorý je za nami a čas naplnený túžbou po nových dňoch nového roka, aby sme mohli využiť šancu napredovať a stať sa lepšími. Čas, aby sme opäť prijali Ježiša do našich rodín ako dieťa.
Mystickými zážitkami Cataliny Rivas, bolívijskej stigmatizovanej mystičky, nás chce Pán Ježiš a jeho Matka naučiť užitočnejšej a plodnejšej účasti na veľkej udalosti našej spásy, ktorá sa sprítomňuje vo svätej omši.
„Keď som pri slávnosti Zvestovania vstúpila do kostola, arcibiskup a kňazi vychádzali zo zákrestie. Matka Božia mi povedala sladkým, ženským hlasom: „Dnes je deň, kedy sa ti dostane ponaučenia. Prvú vec, ktorú som si všimla, bol zbor krásnych hlasov, ktoré spievali z diaľky. Chvíľami sa hudba blížila a potom vzdiaľovala ako šum vetra. Arcibiskup začal svätú omšu a keď prišiel k úkonu kajúcnosti, Mária mi povedala: „Pros Pána z hĺbky duše, aby ti odpustil hriechy, ktorými si ho urazila. Tak sa budeš môcť dôstojne zúčastniť na veľkom privilégiu, akým je svätá omša.“
Pomyslela som si: Som predsa v stave milosti, včera som sa vyspovedala. Matka Božia odpovedala: „Myslíš si, že si od včerajška Pána v ničom neurazila? Dovoľ, aby som ti pripomenula niekoľko vecí. (…) A ty hovoríš, že si Boha nezranila? Prišla si v poslednej chvíli, keď už celebrujúci vychádzal a chceš sa zúčastniť svätej omše bez predchádzajúcej prípravy … Prečo všetci prichádzate až na poslednú chvíľu? Máte prísť skôr, modliť sa, aby vám Pán zoslal Ducha Svätého, aby vás obdaril pokojom a očistil vás od ducha tohto sveta, od vašich nepokojov, problémov a roztržitosti. On vám dá schopnosť, aby ste mohli prežívať tieto tak sväté okamihy. (…) To je predsa ten najväčší zázrak.
Začala liturgia slova a Mária mi rozkázala, aby som po nej opakovala: Pane, dnes chcem počúvať Tvoje slovo a prinášať hojné ovocie. Prosím, aby Tvoj Duch očistil moje srdce, aby v ňom Tvoje slovo vzrastalo a rozvíjalo sa. Potom Najsvätejšia Matka povedala: „Chcem, aby si rozjímala o čítaniach a o homílii. Pamätaj si, že to, čo hovorí Písmo, sa nevracia, pokiaľ nedá plody. Keď budeš poctivo počúvať, časť z toho, čo počuješ, v tebe zostane. Musíš sa snažiť, aby si si celý deň pripomínala tieto slová, ktoré na teba zapôsobili. Niekedy to môžu byť dva verše, inokedy celé evanjelium a niekedy iba jediné slovo. Vychutnávaj ich cez deň a stanú sa časťou teba. Život sa zmení, keď dovolíme, aby Božie slovo premieňalo našu osobnosť.“
Pri obetovaní Matka Božia povedala: „Modli sa takto: Pane, obetujem sa Ti taká, aká som, všetko čo mám a čo môžem. Všetko vkladám do Tvojich rúk. Všemohúci Bože, pre zásluhy Tvojho Syna, zmeň ma. Prosím Ťa za moju rodinu, za všetkých ľudí, ktorí bojujú proti nám, za tých, ktorí sa zverili do mojich modlitieb. Zrazu začali z lavíc vstávať postavy, ktoré som skôr nevidela. Vyzeralo to, akoby z najbližšieho susedstva, z každej osoby v katedrále vyšla iná osoba a chrám sa zaplnil mladými, krásnymi ľuďmi. Boli oblečení do belostných šiat. Všetci išli do hlavnej lode a potom smerom k hlavnému oltáru.
Matka Božia riekla: „Pozeraj, to sú anjeli strážni každej z týchto osôb, ktoré sú v kostole. Tvoj anjel strážny odnáša tvoje dary a tvoje prosby na Pánov oltár.“ Časť z nich niesla akoby misku s niečím, čo žiarilo čistým, zlatým svetlom. Najsvätejšia Panna povedala: „To sú anjeli tých, ktorí obetujú svätú omšu na veľa úmyslov a ktorí sú si vedomí, čo to znamená sláviť svätú omšu. Oni majú čo dať Pánovi. Obetuj v tomto okamihu Pánovi samu seba. (…) Daruj mu svoje bolesti, nádeje, smútky, radosti i prosby. Pamätaj, že svätá omša má nekonečnú cenu. Preto buď štedrá v obetovaní i v prosbách.“
Za prvými anjelmi išli tí, ktorí mali prázdne ruky. Matka Božia riekla: „To sú anjeli tých, ktorí sú tu prítomní, ale nikdy nič neobetujú. Nemajú záujem o prežívanie každého okamihu svätej omše a nemajú dar, ktorý by chceli priniesť k oltáru.“ Na konci sprievodu boli anjeli, ktorí boli veľmi smutní, mali ruky zopnuté k modlitbe, ale sklopený zrak. „To sú anjeli tých, ktorí prišli len z povinnosti, bez túžby zúčastniť sa svätej omše. Anjeli sú smutní, pretože nemajú, čo by zložili k oltáru okrem svojich modlitieb. (…) Nezarmucuj svojho anjela strážneho. Pros o mnoho, ale nielen pre seba, pre všetkých. Pamätaj, že obeta, ktorá sa Pánovi najviac páči, je celopal, keď obetuješ samu seba, aby ťa Pán mohol premeniť pre svoje zásluhy. Čo môžeš obetovať sama za seba? Ničotu a hriech.
Po skončení prefácie veriaci spievali: „Svätý, svätý …“ Všetko za celebrantom zmizlo a po jeho ľavej strane sa objavilo tisíce anjelov. Boli oblečení do tuník. Všetci pokľakli s rukami zloženými k modlitbe, klaňali sa, vzdávali Pánovi česť. Bolo počuť krásnu hudbu, akoby mnoho zborov spievalo: „Svätý, svätý …“ V okamihu premenenia, zázrak nad zázrakmi. Za arcibiskupom sa objavil veľký zástup. Boli oblečení ako anjeli. Ich tváre žiarili radosťou. Mohlo by sa zdať, že to boli ľudia rôzneho veku, ale tváre mali všetci šťastné. Všetci pokľakli. Matka Božia povedala: „To sú všetci svätí a blahoslavení. Sú medzi nimi duše tvojich príbuzných, ktorí sa už tešia z toho, že patria Bohu.“ Potom som uvidela Matku Božiu, ako kľačí napravo krok za celebrantom. Pozerala sa s rozpätými rukami s úctou na celebranta. Odtiaľ mi tíško riekla: „Udivuje ťa, že vidíš Máriu za arcibiskupom? Tak je to správne. So všetkou láskou, akú mi môj Syn dal, nikdy mi nedal dôstojnosť kňaza - dar kňazstva sprítomňovať denne eucharistický zázrak. Preto mám hlbokú úctu ku kňazom a k zázraku, aký Boh uskutočňuje ich službou.
Nepochopiteľné sa stalo vtelením, strach sa zmenil v láskavosť, nekomunikovateľnosť v objatie. Vzdialené sa stalo blízkym, Boh sa stal synom. Teraz sa už nebojím. Ak je Boh to dieťa tam v jaskyni na slame, tak ma Boh už neľaká. A ak i ja môžem spolu s Máriou šepkať: „Boh môj, syn môj“, do môjho domu vstúpil raj a priniesol mi skutočne pokoj. Môžem sa obávať svojho otca, najmä, keď ho ešte nepoznám, ale svojho syna nie. Syna, ktorého beriem do náručia, ktorého si pritískam na telo, prahnúc po ňom, syna, ktorý žiada práve odo mňa ochranu a teplo, nie. Nebojím sa. Už sa viac nebojím. Pokoj, ktorý je neprítomnosťou strachu, je teraz so mnou. Jediné úsilie, ktoré mi zostáva, je veriť. A veriť, to je ako plodiť. Vo viere pokračujeme v rozmnožovaní Ježiša ako syna. Mária, verím, tak ako ty, že to dieťa je Boh a je tvojím synom a ja ho zvelebujem. Zvelebujem jeho prítomnosť v puzdre, ktoré nosím pod kabátom, v eucharistii, kde je ukrytý pod spôsobom chleba, krehkejším ako telo.
Po modlitbe ma anjel priviedol k videniu Predsiene neba, ktorá je vrcholom očistca. Javila sa mi ako akýsi priestor s veľmi bledým, nevýslovné silným a hlbokým ohňom, ponorený do svetla, ktoré naň dopadá z neba. Videl som tam tisíce a tisíce duší zabratých do modlitby, pokojných a pohrúžených do lásky a do neslýchaného utrpenia. Aj moja duša sa ocitla v tomto ohni, ktorý ju stravoval a akoby prúdil do mojich žíl. Celé telo ma pálilo, ale mojej duše sa zároveň zmocnil sladký pokoj a ja som sa ticho modlil.
Na sviatok Obetovania Panny Márie, keď som sa modlil pred svätostánkom, som zrazu pred sebou zbadal úchvatný obraz: Ježiša na kríži s prúdmi krvi, ktoré sa rinuli z jeho svätých rán, najmä z jeho zraneného Srdca. Všetka táto predrahá krv sa vlievala do bolestného a nepoškvrneného Srdca Panny Márie ako jediná mohutná rieka. Videl som, že ani jedna kvapka tejto predrahej krvi sa nestratila. Z toho materinského srdca sa rozlievala v dvoch širokých prúdoch: jeden sa vylieval na zem na celé ľudstvo a druhý tíško padal ako hojný dážď na očistec.
Celý deň som videl celé zástupy duší, ktoré prechádzali predo mnou a prosili o našu modlitbu. Večer mi môj anjel strážca vážne povedal: „Prichádzajú k vám ako žobráčky lásky, úpenlivo prosiace o modlitbu.“
14. Celá slávnosť sa začala večeradlom so sv. ružencom. Po ňom nastalo 15-minútové ticho. Boli to minúty rozjímania, ďakovania, prosieb, ale aj obdivovania veľkolepého diela. Príchodom otca arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa sv. omša začala. Otec arcibiskup vo svojom príhovore povedal, že „nielen náš kostol je Božím chrámom, ale citoval apoštola Pavla: „ Každý človek je chrám Boží, ale beda, kto zničí tento chrám …“. Tým chcel povedať, že dnes je vo svete veľa nástrah, lákadiel, všelijakých lacných ponúk, ktorých účelom je zviditeľniť sa, ukázať sa - v nahote, v rôznych pochybných vzťahoch, zúčastniť sa „reality šou“ a tak pošliapať ľudské telo a dušu.
Tak nastala očakávaná chvíľa pomazania oltára olejom - krizmou, na ktorom si budeme vo sv. omši stále pripomínať nekonečnú lásku Pána Ježiša, keď zomrel za nás na kríži. Zapálením sviec a pripomenutím, že Kristus je Svetlom sveta, zaznela našim novým chrámom pieseň: „ … lebo Pán je živý, …, žije v nás.“ Pán Ježiš skutočne žije v nás, v našich srdciach, len Ho musíme pustiť do vnútra svojej duše. Mnohým z nás bolo mäkko pri srdci, keď otec arcibiskup prvýkrát premenil na našom novom obetnom oltári chlieb na Ježišovo Telo a víno na Ježišovu Krv: „Hľa, Baránok Boží“.
Potom sa ujal slova náš duchovný otec Miroslav Kyšeľa. V krátkosti a s patričnou hrdosťou vysvetlil symboliku oltára znázorňuj...
12. decembra si pripomíname zjavenia Panny Márie v Mexickom Guadalupe. Panna Mária sa zjavila jednoduchému Indiánovi Juanovi Diegovi, ktorý v tom čase patril k prvým kresťanom na území dnešného Mexika. Prvé zjavenie sa udialo 9. decembra 1531, keď Juan Diego išiel skoro ráno na sv. omšu. Bolo to na vŕšku Tepeyac, kde boli ruiny niekdajšieho pohanského chrámu aztéckej bohyne „Matke bohov“.
Dobre známy príbeh z knihy Genezis (Prvá kniha Mojžišova) nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy. Kvôli tomu museli odísť z raja.
Starší ľudia by si určite s nostalgickým povzdychom spomenuli na svoje detstvo a advent. Rorátna svätá omša v skorých ranných hodinách mala svoje čaro. A ako je to dnes? Na Vianoce sa dá pripravovať rôznymi spôsobmi. Upratovaním, pečením, návštevou vianočných trhov, vareným vínom, koláčmi,… alebo aj duchovne.
„Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. Spievajte mu novú pieseň.“ (Ž 33,2-3) Zoblečte starobu, poznáte novú pieseň. Nový človek, nový zákon, nová pieseň. Nová pieseň nepristane starým ľuďom. Naučia sa ju iba noví ľudia, ktorých milosť obnovila zo stariny a patria už do nového zákona, ktorým je nebeské kráľovstvo. Za ním vzdychá každá naša láska a spieva novú pieseň.
V Ríme, v parku Caffarella, pri Via Appia Antica je Svätý les. Tu žil aj budúci pápež Urban I., ktorého umučili za Marka Aurélia a pochovali ho na 4 km Via Appia Antica.
Lateránska bazilika patrí medzi štyri hlavné baziliky Cirkvi. Nachádza sa na Lateránskom námestí v Ríme vedľa Lateránskeho paláca. Pôvod mena Laterani siaha až do čias okolo narodenia Krista.
Počas roka máme niekoľko príležitostí, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky. Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bodoch 1471-1479. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest.
Žilinský biskup Mons. Tomáš Galis požehnal v piatok 2. júna obnovenú sochu svätého Jána Nepomuckého v obci Divina v Žilinskej diecéze. Projekt obnovy sochy, ktorá je zároveň Národnou kultúrnou pamiatkou, vznikol z iniciatívy architekta Mareka Sobolu a bol zrealizovaný pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.
Na slávnosti sa okrem biskupa, nemeckého veľvyslanca a kancelára žilinskej kúrie zúčastnili aj pozvaní partneri. Marek Sobola pripomenul, že všetkých, ktorí sa podieľali na obnove sochy svätého Jána Nepomuckého zahrnul do svojich modlitieb aj emeritný pápež Benedikt XVI.
Pri príležitosti požehnania a odhalenia sochy vznikla aj odborná publikácia Príbeh svätojánsky, Socha svätého Jána Nepomuckého v Divine, ktorú napísal Marek Sobola spolu s kolektívom ďalších autorov. Publikácia má resumé v nemeckom, anglickom, bulharskom a khmérskom jazyku a na vernisáži bola slávnostne uvedená do života posypaním divinskou zeminou.
Príbeh sochy svätého Jána Nepomuckého v Divine odhaľuje kanonická vizitácia divinskej farnosti z 1. septembra 1828, kde je uvedený rok vzniku sochy - 1796. Sochu v roku 1822 poškodila masívna povodeň.