Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku. Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Bol dostavaný ako stredoveký pútnický chrám, pretože tu uchovávali relikviu Svätej krvi, ktorá vznikla pri miestnom eucharistickom zázraku niekedy po roku 1350.
Chrám sa používal na bohoslužby už okolo roku 1430, hoci neskôr boli dostavané veže a až na začiatku 16. storočia aj svätyňa. Miesto bolo cieľom vychýrených pútí až do reformácie a okrem katolíkov sem putovali aj pravoslávni veriaci. Pápež Bonifác IX. v roku 1402 udelil pútnikom rozsiahle odpustky. Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Veľká časť stredovekého dedičstva sa v kostole zachovala dodnes: pútnická architektúra, fresky, oltáre.
História výstavby
Z histórie vieme, že výstavba kostola mala štyri etapy. Kostol mal tiež svojho predchodcu na tom istom mieste alebo že vo vnútri sa nachádza kovový oltár.
Predchodca Dómu
Vznik predchodcu tohto kostola je datovaný pravdepodobne do obdobia okolo polovice 11. storočia. Jednoloďový kostol postavený v románskom slohu zasvätený svätému Michalovi slúžil ako farský kostol s najstaršou písomnou zmienkou o meste z roku 1320. Keď sa patrónkou mesta stala svätá Alžbeta, nastala zmena patronícia na svätú Alžbetu. Okolo roku 1378 tento predchodca vyhorel. Základy tohto kostola boli nájdené počas veľkej rekonštrukcie Dómu v období rokov 1882 až 1884.
Výstavba Dómu sv. Alžbety
Výstavba nového gotického kostola mala štyri etapy:
- Prvá časť nastala po požiari prvého kostola - začala v rokoch cca 1380 s prvou písomnou zmienkou z roku 1402. Táto fáza bola ukončená v roku 1420, kedy mal kostol podobu päťloďovej baziliky. V tejto fáze sú dôležité mená - majster Mikuláš (existuje o ňom zmienka z roku 1411) a architekt Peter z Budína (rok 1420, Žigmundov dvorný architekt).
- Druhá etapa výstavby pokračovala v období rokov 1420 až 1440, počas ktorej vznikala sochárska výzdoba hlavnej a priečnej lode.
- Tretia časť stavby kostola pokračovala v rokoch 1440 až 1462.
- Od roku 1462 pokračovala štvrtá etapa výstavby kostola, ktorú úspešne ukončili v roku 1490.
Počas ukončenia výstavby v rokoch 1491 až 1508 bol kostol poškodený počas bojov o trón v Uhorsku. Obnovu a rekonštrukciu chrámu dostal na zodpovednosť Nikolaus Krompolz z Nisy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.
Po rozšírení reformácie chrám používali miestni evanjelici. Po zradikalizovaní spoločenských a náboženských pomerov v krajine v 17. storočí sa kostol stal symbolom bojov medzi reformáciou a rekatolizáciou a vtedy bola zničená miestna relikvia Svätej krvi.
V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby.
V 19. storočí katedrálu poškodili viaceré prírodné pohromy, bola vážne narušená statika stavby, rozhodovalo sa o zbúraní alebo reštaurovaní objektu. Regotizácia Dómu bola najväčšou puristickou reštauráciou svojho druhu v Uhorsku, zakončená bola konsekrovaním 6. septembra 1896.
V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.
Ďalšie rekonštrukcie kostola
Postupne bol Dóm rekonštruovaný. Medzi týmito rekonštrukciami boli Fábryho rekonštrukcia (1858 - 1863), Veľká rekonštrukcia (1877 - 1896) a Rekonštrukcia v období rokov 1978 až 2014. Tesne pred treťou rekonštrukciou bol v roku 1970 areál Dómu určený za národnú kultúrnu pamiatku.
Architektúra a rozmery
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
V rámci rozmerov má kostol pozdĺžne 60,5 metra a priečne 39,5 metra. Istou zaujímavosťou je Severná veža, ktorá je takmer rovnako vysoká, ako je kostol dlhý - meria 58,5 metra. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť, že hlavná loď má na dĺžku 24 metrov, pričom bočné lode majú len 12 metrov. Oproti tomu rozloha parcely ako takej má 1796 metrov štvorcových, zastavaná plocha má 1200 metrov štvorcových. Chrám má kapacitu niečo vyše 5000 ľudí.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Interiér a zaujímavosti
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Medzi isté zaujímavosti v kostole patria Kráľovské schody a Rákociho krypta. Ku Kráľovským schodom spomínajú na portáli domsvalzbety.sk: „Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.“ Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Rákociho krypta bola vybudovaná budapeštianskym profesorom Frigyesom Schulekom v roku 1906 pri severnej stene. Vybudovaná bola pre Františka II. Rákociho a jeho druhov. V kostole sa tiež nachádza biskupská krypta. V roku 1862 nastal koniec pochovávania v dómskych kryptách pre väčšinu s jednou výnimkou, ktorú tvorili košickí biskupi.
Krypta chrániaca Rákociovské relikvie je na mieste niekdajšieho dolného kostola. Tento dolný kostol bol predtým priestrannejší a patrila k nemu aj jedna kryptová chodba tiahnuca sa južným smerom, až k oltáru Navštívenia panny Márie. Do krypty pri severnej bráne možno zostúpiť po sedemnástich schodoch. V hrobke zastropenej gotickou klenbou sa nachádzajú štyri ohromné kamenné sarkofágy: spoločný sarkofág Františka II. Rákociho, Heleny Zrínskej a Jozefa Rákociho stojaci uprostred krypty, sarkofág Mikuláša Berčéniho, sarkofág Antona Esterháziho a sarkofág Mikuláša Šibrika.
Prvá polovica 19. storočia znamenala definitívny koniec pochovávania mešťanov v dómskych kryptách, nech už boli akokoľvek bohatí. Pohrebov ubúdalo a postupne sa množili roky, keď sa nepochovávalo vôbec. V roku 1862 sa s pochovávaním do dómskych krýpt definitívne prestalo.
V súčasnosti je krypta pod kaplnkou zasvätená Jánovi z Nepomuku, dnes je jej patrónkou Panna Mária Mettercie. Miestom pochovávania košických biskupov je táto krypta. Jej vchod uzatvára kamenná platňa v podlahe kaplnky. Do krypty môžeme zostúpiť po piatich strmých schodoch.
Latinský text náhrobného nápisu vytesaného do čiernej žuly „Kameň, na ktorý stúpiš, pobožný kresťan, prikrýva kosti prvého biskupa Košíc Ondreja Szabóa a druhého Štefana Cseha“.
Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákocziho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.
Oltáre v kostole
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža (ako najmladší zhotovený v roku 1931, autor Vojtech Buchner)
Istou zaujímavosťou je, že oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu.
Bohoslužby
Dóm sv. Alžbety je miestom pravidelných bohoslužieb. Tu je ich rozpis:
Sväté omše
Všedné dni:
- Dóm sv. Alžbety: Po - Pi - 6.00, 7.00, 15.00, 18.00 hod., So - 6.00, 7.00, 18.00 hod.
- Uršulínky: Po - Pi - 8.00, 15.45 hod., So - 8.00, 16.30 hod.
- Krista Kráľa: Po - So - 7.00 hod.
- Dominikáni: Po - So - 6.30, 12.15, 17.30 hod.
- Premonštráti: Po - So - 18.30 hod.
- Seminárny: Po - So - 12.00, 16.30 hod.
- Jezuiti: Po - Pi - 6.15 hod.
Nedele a prikázané sviatky:
- Dóm sv. Alžbety: 6:00, 7:30, 10:30, 15:00, 18:00, 12:00 (maďarská), 9:00 (latinská)
- Uršulínky: 8:30 (maďarská), 10:00 (detská), 11:30
- Krista Kráľa: Neuvedené
- Dominikáni: Neuvedené
- Premonštráti: 8:30, 10:00 (maďarská), 20:00
- Seminárny: 7:15 (maďarská), 9:30, 11:00, 16:30
- Jezuiti: 8:30, 10:30 (rodinná), 15:30 (gréckokatolícka), 18:30
Prikázané sviatky vo všedný deň:
- Dóm sv. Alžbety: 6:00, 7:00, 8:00, 11:30, 15:00, 18:00 (Ak je deň pracovného pokoja, omše sú ako v nedeľu.)
- Uršulínky: 8:00, 15:45
- Krista Kráľa: Neuvedené
- Dominikáni: Neuvedené
- Premonštráti: 18:30 (Ak je deň pracovného pokoja, omše sú ako v nedeľu.)
- Seminárny: 12:00, 16:30
- Jezuiti: 18:30, 19:30 (Ak je deň pracovného pokoja, omše sú ako v nedeľu.)
Spovedanie
- Dóm sv. Alžbety: Pondelok - sobota: 6.00 - 7.00 hod., Pondelok - sobota: 17.00 - 18.00 hod.
- Počas školského roka Pondelok - Piatok: 9.00 - 11.30 hod.
- Spovedanie v maďarskom jazyku Vždy 30 min. pred svätou omšou
Aktuálne podujatia a aktivity
V Dóme sv. Alžbety a jeho okolí sa pravidelne konajú rôzne podujatia a aktivity. Medzi ne patria:
- Príprava na prvé sv. prijímanie a sviatosť birmovania
- Večery milosrdenstva (vždy 22. v mesiaci)
- BIRMOštart pre birmovancov a mladých
- Hieronymova noc (čítanie Svätého písma)
- Večerné prehliadky Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala
Okrem toho prebiehajú projekty zamerané na opravu a údržbu strechy a podkrovia Dómu sv. Alžbety.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitým kultúrnym a historickým centrom. Jeho bohatá história, unikátna architektúra a duchovný význam ho robia jedným z najvýznamnejších symbolov mesta Košice a celého Slovenska.