Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Z histórie je známe, že rímsky konzul Publius Rupilius dal po vyhratej bitke s otrokmi pribiť na kríže viac než 20-tisíc povstalcov.
Golgota - miesto ukrižovania
Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus.
Poloha Golgoty sa traduje od staroveku. Podľa starej kresťanskej tradície, ktorú spomína už v 3. storočí Origenes, odvolávajúc sa na staršiu tradíciu židovskú, Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho Hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.
Ako bolo už uvedené vyššie, podľa starodávnej kresťanskej tradície Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama. Pútnik, ktorý bol v Jeruzaleme v Bazilike Božieho Hrobu si asi všimol pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.
Zo známych katechéz cirkevného učiteľa sv. Cyrila Jeruzalemského (ok. 313 - 386) vieme, že obľúbeným miestom jeho príhovorov a poučení bola práve Golgota. Tu sv. „Nemalo by vás unavovať počúvanie tejto témy! „Vezmi zbrane a bojuj za víťazstvo Kristovho Kríža, proti každému, kto je jeho nepriateľom, potom ho vyzdvihni ako víťaznú trofej, nad všetkých, ktorí nepriateľsky napádali vieru v neho. Keď musíš diskutovať o Kristovom Kríži s neveriacimi, ešte prv ako ústami, zvestuj ho svojou rukou. Urob ňou znak Kristovho Kríža a privedieš tvojho protivníka k zmäknutiu. Považuj teda Kríž sa pevný základ všetkých ostatných článkov viery. Nezraď nikdy vieru v ukrižovanie: ak by si zradil, mnohí by ťa usvedčili o opaku (…) Ako svedkov Kríža, spolu s dvanástimi apoštolmi tu máš aj celú zem a celý svet, ktorý už verí v Ukrižovaného. Aj samotná tvoja prítomnosť ti vydáva svedectvo o sile Ukrižovaného. Kto ťa vlastne pohol k tomu, aby si dnes prišiel tu? Akí vojaci ťa prinútili prísť na toto zhromaždenie a akými reťazami ťa zviazali? Vari ťa tu priviedol súdny výrok?
Patológ Hans Bankl to posúdil takto: ,,Ako príčiny šoku prichádzajú do úvahy okrem ukrižovania aj muky spôsobené bičovaním a zvláštna senzibilita Ježišovej osobnosti. Počas zlyhávania cirkulácie krvi pri šoku sa objavuje pľúcny edém a často dochádza k nahromadeniu tekutiny.“
Hoci sa nezachovala správa o tom, na ktorej strane bolo telo prebodnuté kopijou, je vyprázdnenie krvi a vody vierohodné a pochopiteľné. „Pre skrátenie utrpenia a umierania na kríži sa používali rôzne spôsoby. Najrýchlejšiu smrť privodilo bodnutie kopijou do hrude, uškrtenie povrazom alebo udusenie odsúdenca dymom z ohňa rozloženého pod ukrižovaným.“
| Príčina smrti | Možné faktory |
|---|---|
| Šok | Muky spôsobené bičovaním, ukrižovanie, senzibilita Ježišovej osobnosti |
| Pľúcny edém | Zlyhávanie cirkulácie krvi pri šoku |
| Strata krvi a tekutín | Prebodnutie kopijou |
Bezprostredne pred ukrižovaním vypil Ježiš nápoj z myrhy a kyslého vína, ktorý ho jemne omámil. Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.
Možné alternatívne teórie
Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine. „Obete v polohe s hlavou hore mohli na kríži stráviť niekoľko dní, kým zomreli.“ Ježiš Nazaretský tak mohol byť sňatý skôr, kým naposledy vydýchol. Vedci zostavili niekoľko závažných príčin spôsobených smrť: od straty krvi po zástavu srdca - až po udusenie.
Táto hypotéza sa objavovala už aj v minulosti. Hovoril o nej aj básnik Johann Wolfgang Goethe či filozof a protestantský teológ Friedrich Schleiermacher. Podľa Frieda Jozef z Arimatie a Nikodém sňali Ježiša z kríža po niekoľkých hodinách. Obaja ho potom odniesli do hrobu, pretože boli presvedčení o tom, že je mŕtvy, tvrdí Fried. Vedec však predložil dva body, ktoré majú jeho tvrdenie dokazovať. “Po prvé, Ježiš visel na kríži iba okolo šesť hodín - čo je málo na to, aby napokon skonal,” hovorí historik. Za normálnych okolností totiž trvalo niekoľko dní, kým ukrižovaní ľudia naozaj zomreli. Toto utrpenie bolo aj cieľom takejto metódy popravy.
Druhým a zásadným dôkazom je pre Frieda miesto, kde mu rímsky vojak zabodol kopiju do pravej strany hrudníka. Podľa evanjelia z rany začala tiecť krv a voda. “Toto je rozhodujúci bod,” hovorí historik. “Sekrét poukazuje na pleurálny výpotok - krvno-vodnú zmes, ktorá sa nahromadila v pleurálnej dutine, v úzkej medzere medzi rebrami a pľúcami. K takému výpotku dochádza, keď je poranená popľúcnica napríklad zlomeným rebrom,” vysvetlil Fried.
Dá sa predpokladať, že k týmto zraneniam došlo počas toho, ako Pilát Pontský Ježiša bičoval. Výsledkom je, že pľúca sú stlačené a človek nemôže dýchať, takže sa zadusí. Ale ešte predtým upadne do hlbokého bezvedomia. Expert hovorí, že vojak svojím bodnutím medzi rebrá záchránil nevedomky Ježišovi život. Tekutina tak totiž mohla vytekať a Ježiš mohol opäť začať dýchať. ,,Samozrejme, bezvedomie môže trvať aj dlho po tom a zranený môže vyzerať ako mŕtvy. Ale on nie je,” dodal. To dokazuje aj nasledujúce ráno a ďalšie týždne, keď sa Ježiš opäť objavil živý.
Podľa Friedovej teórie Nikodém a Jozef z Arimatey doniesli Krista do hrobu, ale on tam nezomrel. Znova sa prebudil zo svojej “narkózy” a Nikodém a Jozef z Arimatey mali dve možnosti: Ježiša znova vydať, alebo mu pomôcť zmiznúť. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Vzkriesenie teda vedec, ktorý sa špecializuje na stredovek, odmieta. ,,Pretože keď nie je mŕtvy, nemôže byť vzkriesený, tvrdí.
Dátum smrti Ježiša Krista
Z údajov v evanjeliách je úplne evidentný údaj, že Ježiš zomrel v piatok - teda presnejšie v "deň pred sobotou", lebo Židia nemali názvy pre jednotlivé dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu. Evanjeliá zhodne hovoria, že keď Ježiš zomrel, ponáhľali sa, aby ho stihli pochovať skôr, než začne sobota. (porov. Mk 15,42; Lk 23,54; Jn 19,31) Sobota totiž začínala pre Židov už západom slnka. Piatok je nazvaný "prípravným dňom". Je to preto, že v sobotu Židia nesmeli pracovať, a tak jedlo a všetko, čo v ten deň potrebovali, si pripravovali deň vopred.
Synoptické evanjeliá hovoria o Poslednej večeri ako o židovskej veľkonočnej večeri, keď sa jedol baránok: Keďže Ježiš bol v noci po večeri zajatý, hneď aj odsúdený, a na druhý deň ukrižovaný, tak z toho vyplýva, že zomrel 15. nisana, v deň Paschy.
Podľa Jánovho evanjelia to teda vyznieva tak, že Ježiš zomrel 14. nisana, keď sa Židia ešte len chystali jesť veľkonočného baránka, a že Pascha (15. nisan) pripadla na sobotu. Tak to vyznieva aj z ďalšieho textu: "Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok." (Jn 19,31)
Odborníci vytvárajú rôzne teórie, hľadajú rôzne vysvetlenia, ako zladiť rozpor medzi Jánom a synoptikmi. Jedna teória predpokladá, že Ježiš s učeníkmi jedol veľkonočného baránka už deň vopred, lebo vedel, že v riadnom čase ho už jesť nebude môcť. Ale to by sa učeníci divili, a o tom niet ani zmienky. Iné teórie sú ešte krkolomnejšie, a voči každej sa dajú položiť protiargumenty.
Farizeji vynikali vernosťou Božiemu zákonu, striktným dodržiavaním náboženských predpisov. Naproti tomu saduceji, ktorí tvorili hornú vrstvu spoločnosti, boli značne ovplyvnení helenizmom - a to tak v spôsobe života, ako aj v niektorých náboženských postojoch. Je zrejmé, že farizeji svätili Paschu verne, bez ohľadu na to, na aký deň týždňa tento sviatok pripadol. To znamená, že v prípade, ak 15. nisan pripadol na piatok, riadne ho svätili a po ňom i nasledujúci deň svätili sobotu. Farizejov by ani nenapadlo hľadať si nejakú úľavu, a určite boli hrdí na svoju vernosť Bohu, že mu dokážu zasvätiť i dva dni po sebe.
V takomto prípade by synoptické evanjeliá opisovali situáciu, keď Ježiš s učeníkmi, rovnako ako farizeji a mnohí ďalší zbožní Židia, dodržali riadny termín slávenia Paschy, kým Jánovo evanjelium sleduje sviatky, ako ich svätili veľkňazi a saduceji. (Evanjelista a apoštol Ján sám potvrdzuje, že mal blízky vzťah k veľkňazovi - porov. Jn 18,15.)
V predošlých článkoch som uviedol, že nevieme presne určiť rok Ježišovho narodenia, iba že to bolo najpravdepodobnejšie niekedy v rokoch 7-5 pnl., ani koľko mal rokov, keď zomrel, len že bol približne 33 ročný. Na základe toho vieme len veľmi približne odhadnúť rok Ježišovej smrti: mohlo to byť okolo roku 27 nl. To súhlasí i s pôsobením Pontia Piláta v Judei, pretože jeho funkčné obdobie sa udáva na roky 26-36 nl. Ďalšie dve osobnosti, ktoré Ježiša súdili, svojou činnosťou tiež pokrývajú celé toto obdobie: Kajfáš bol veľkňazom do r.36 alebo 37 a Herodes Antipas tetrarchom až do r.39.
Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok? Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.
V knihe proroka Daniela čítame: "Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie. (Dan 9,24-27)
Mesiáš bude zabitý po 7+62 = 69 týždňoch, čiže po 69 x 7 = 483 rokoch. Odkedy však tieto roky počítať? Proroctvo hovorí o rozkaze znova postaviť Jeruzalem. Takýto dekrét vydal v r.538 pnl. perzský kráľ Kýros, keď dovolil vrátiť sa Židom z babylonského zajatia do Jeruzalema a obnoviť chrám.
Rok 445 pnl. (+483 / rok 0 neexistuje) nás vedie k roku 39 nl., čo už je zase veľmi neskoro. Ale prvý Artaxerxov dekrét z roku 458 pnl. (+483) nás vedie k roku 26 nl., čo je dátum, ktorý síce neznamená presný rok Ježišovej smrti, ale v symbolike proroctva naozaj poukazuje na obdobie Ježišovho verejného účinkovania.
Zmrtvýchvstanie
Zmrtvýchvstanie Ježiša Krista bola udalosť, v ktorej podľa kresťanskej viery Boh vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych tretí deň po Jeho ukrižovaní.
Ježiš vstal na 3. deň. Pochovaný už v Piatok. nemohli urobit. Pilát sa zadivil, ze uz zomrel. stotníka a opytal sa ho, ci je uz mrtvy. to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. do skaly. Pilátovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilát dovolil. sobota. tretej hodine po obede. den od 18:00 hodiny do 18:00 hodiny vecer dalsieho dna. pol noci, ale o 18. lebo v tú sobotu bol velky sviatok. ukrizovaní. Piláta, aby mu dovolil snat Jezisovo telo. Pilát dovolil. noci. pochovávat. novy hrob, v ktorom este nik nelezal. bol piatok. hodinou. narychlo. zachovali podla prikázania pokoj. nevedomky predom pomazala Jezisa na pohreb. bol pochovany v piatok. vstat z mrtvych. prípade v nedelu. a nedela tretí. Mária pozriet hrob. nebojte! ukrizovany. prázdny hrob. vstal z mrtvych. pociatku tretieho dna, teda krátko po 18. skoncila sobota a zacínal sa novy den. az o 24. hodine. sobotu po 18.
Veriaci si pripomínajú Ježišovu smrť a vzkriesenie počas Veľkej noci.