Filip Neri je jedným z najznámejších a možno aj najsympatickejších svätcov v cirkvi. Jeho súčasníci na ňom milovali to, čo na ňom fascinuje i nás. Bol nekonvenčný, veselý a veľmi komunikatívny, predovšetkým ale dokázal veľmi príťažlivým spôsobom privádzať ľudí k viere.
V tejto pútavej životopisnej knihe Svätý Filip Neri pred nami znovu ožíva obraz temperamentného a vtipného človeka. Nazýva sa aj Božím šašom alebo mystikom v šate blázna. Boh aj svet pre neho boli radosťou, kolovalo o ňom veľa anekdot a tiež on sám mal veľký zmysel pre humor. Žil v búrlivej a prelomovej dobe nástupu protestantizmu, ale aj reformných prúdoch vo vnútri katolíckej cirkvi. Bol súčasníkom veľkých svätcov - Ignáca z Loyoly, Terézie z Avily, Jána z Kríža, Karola Boromejského.
Už za svojho života bol pokladaný za apoštola Ríma a dnes patrí k hlavným patrónom Talianska.
Práve pred 500 rokmi, 21. júla 1515, sa v talianskej Florencii narodil sv. Filip Neri, zakladateľ Kongregácie kňazov oratoriánov; svätec označovaný za „Apoštola Ríma“, veľmi obľúbený obyvateľmi Večného mesta, kde žil 60 rokov a kde ako 80-ročný 26. mája 1595 zomrel. Pochovaný je v rímskom kostole Santa Maria in Vallicella, známejšom ako Chiesa Nuova.
Príbeh svätého Filipa Neriho | Svätí a anjeli TV | EP 54 | #Svätíaanjeli#KatolíckiSvätí#Svätý
Detstvo a mladosť
Sv. Filip Neri sa narodil 21. júla 1515. Bolo to v čase vystúpenia reformátorov - Luthera, Zwingliho a Kalvína.
Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku.
Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho zbožná, jemnocitná nevlastná matka. Prvé vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii.
Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, zostal úplne chudobný. Filipa poslal do mestečka San Germano (dnes Cassino) na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu.
Frederico Zuccari: Portrét sv. Filipa Neri
Pôsobenie v Ríme
V roku 1534 odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov. Filip vo dne učil svojich zverencov a študoval, v noci sa okrem spánku aj modlieval. Žil veľmi chudobne.
Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Hriešnikov sa usiloval priviesť k pokániu. Bol známy svojou veselosťou.
V roku 1548 založil Bratstvo Najsvätejšej Trojice, ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov.
V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak prior kláštora cisterciánov, s ktorým sa o tom radil mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“.
Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal naozaj jeho misijným pôsobiskom. Usiloval sa viesť ľudí k čnosti. Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnoho hriešnikov podarilo priviesť k pokániu.
Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodil aj ošetrovať chorých.
V roku 1558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne - do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo (z lat. orare - modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa ani kláštor, nemali predpisy, prísť mohol, kto chcel. V tom čase prebiehal Tridentský koncil, ktorého závery sa zvlášť snažili oratoriáni uskutočňovať. S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci - sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis, sv. František Saleský a ďalší.
V roku 1564 sa stal správcom kostola sv. Jána na Via Giulia. Tam sa s ním premiestnili aj jeho spoločníci-kňazi.
Keď zostarel, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova.
Ochorel a 26. mája 1595 zomrel vo veku osemdesiat rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1622.
Duchovný odkaz
Svätý Otec František v posolstve z 26. mája tohto roku, k otvoreniu Jubilejného roku sv. Filipa Neriho okrem iného napísal:
„Otec ‚Filippo‛ vo svojej formačnej metóde vedel vyťažiť z plodnosti kontrastov: zamilovaný do intímnej modlitby na osamelom mieste, učil v oratóriu modlitbe v bratskom spoločenstve; silne asketický vo svojom aj telesnom pokání, odporúčal úsilie o vnútorné umŕtvovanie vyznačujúce sa radosťou a pokojnosťou v hre; vášnivý hlásateľ Božieho slova bol kazateľom veľmi šetrným na slová, ktorý sa obmedzil na pár viet, keď ho premohlo pohnutie. Toto bolo tajomstvo, ktoré z neho robilo skutočného otca a učiteľa duší. Jeho duchovné otcovstvo vyžaruje z celého jeho konania, charakterizovaného dôverou v ľudí, vyhýbaním sa ponurému a chladnému tónu, duchom oslavy a radosti, presvedčením, že milosť nepotláča prirodzenosť, ale ju uzdravuje, posilňuje a zdokonaľuje.“
Na dosiahnutie pokory sú podľa sv. Filipa Neriho potrebné štyri veci: pohŕdať svetom, nepohŕdať nikým, pohŕdať sebou samým a pohŕdať tým, že mnou iní pohŕdajú.
Významné Charizmy
Filipa považovali za veľkého duchovného. Videli ho, že sa ustavične modlí, najmä keď bol sám. Vždy mal v ruke ruženec. Okrem toho bolo známe, že Boh ho obdaril výnimočnými charizmami:
- Extázou
- Levitáciou (najmä počas slávenia svätej omše)
- Rozlišovaním ducha
- S istotou dokázal predpovedať budúce udalosti
- Dokázal vidieť tajomstvá ukryté v srdciach
- Zázračne uzdravoval chorých
Oratórium na Slovensku
Oratórium svätého Filipa Neriho je prvýkrát založené aj na Slovensku. Jej vznik iniciovali dvaja slovenskí kňazi Juraj Vittek a Andrej Šottník. Dňa 24. októbra 2010 bola dekrétom oficiálne ustanovená formačná Komunita Oratória svätého Filipa Neriho. Otec arcibiskup zveril formačnej Komunite Oratória svätého Filipa Neriho od 1. júla 2011 farnosť sv. Mikuláša v Senci, kde pôsobila štyri roky. Od 1. júla 2015 pôsobí vo Farnosti Svätej Rodiny v Bratislave - Petržalke.
Svätý Filip Neri v skratke
| Dátum narodenia | 21. júl 1515 |
|---|---|
| Miesto narodenia | Florencia, Taliansko |
| Dátum úmrtia | 26. máj 1595 |