Turíce (Zoslanie Ducha Svätého): História, význam a tradície

V nedeľu bude Katolícka cirkev sláviť sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste - 50). Turíce (lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) pentekosté (hémerá) 50. deň) sú jedným z najväčších sviatkov liturgického roka.

Sviatok Zoslania Ducha Svätého je známy aj pod názvom Turíce, Letnice, grécky Pentecoste. Tieto sviatky približujú udalosť, ktorou vrcholí spasiteľské dielo Ježiša Krista, počnúc jeho narodením, cez smrť a zmŕtvychvstanie až po jeho návrat do neba a zaujatie miesta po pravici Boha Otca.

Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce či Letnice. To sú len tie najznámejšie pomenovania pre sviatok slávený po siedmich týždňoch od slávenia Veľkej noci.Slávenie Turíc, ako sa ľudovo tento sviatok nazýva, je pritom vo svojej podstate oslavou udalostí Veľkej noci, je ich slávnostným ukončením.

V tento deň si kresťania pripomínajú príchod Ducha Svätého na apoštolov, ako je opísaný v Biblii. Deň Turíc dňom bol podľa biblického príbehu dňom, keď apoštoli začali hovoriť v rôznych jazykoch, čo im umožnilo šíriť posolstvo kresťanstva medzi rôznymi národmi.

Tento deň sa preto považuje za začiatok kresťanskej cirkvi. Oslavuje sa rôznymi spôsobmi v závislosti od tradícií jednotlivých kresťanských komunít. V niektorých cirkvách sa konajú špeciálne bohoslužby, počas ktorých sa spomína príchod Ducha Svätého a dôležitosť tohto dňa pre kresťanov.

Biblický základ Turíc

Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?

V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria.

V Skutkoch apoštolov (Sk 2, 1-13) sa samotné zoslanie Ducha svätého opisuje prostredníctvom prudkého vetra napĺňajúceho celý dom, v ktorom sa apoštoli združovali. Nad hlavou každého z nich následne spočinuli ohnivé jazyky.

Dôležitým momentom tejto udalosti je moment prijatia Ducha Svätého, po ktorom apoštoli začali rozprávať rozličnými jazykmi. Keďže v tom čase sa v Jeruzaleme nachádzalo mnoho rozličných národov, aby slávili Šavuot, prítomnosť Ducha Svätého sa rozšírila k všetkým národom sveta.

Práve na tento sviatok bolo v Jeruzaleme množstvo ľudu a v tento sviatok bol Apoštolom zoslaný tešiteľ v podobe Ducha Svätého. Vďaka Duchu Svätému sa srdcia Apoštolov naplnili odvahou a okrem iného začali hovoriť aj cudzími jazykmi. V Svätom Písme si túto udalosť môžeme pripomenúť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,1-12).

Duch Svätý sa zjavil s hukotom a v podobe ohnivých jazykov. To, že Apoštoli začali hovoriť cudzími jazykmi je symbolom univerzálnosti katolíckej Cirkvi. Prvá homília sv. Petra viedla k obráteniu asi 3000 židov, ktorí sa stali kresťanmi.

Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy. Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde. Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi.

Deň Turíc dňom bol podľa biblického príbehu dňom, keď apoštoli začali hovoriť v rôznych jazykoch, čo im umožnilo šíriť posolstvo kresťanstva medzi rôznymi národmi.

Turíce existovali i pred zostúpením Ducha Svätého na Kristových učeníkov. Pôvodne to bol židovský sviatok, pri ktorom sa ďakovalo za úrodu. V čase Pána Ježiša sa význam tohto sviatku rozšíril a stal sa aj vďakyvzdaním za dar Božieho zákona, ktorý dostali Izraeliti päťdesiat dní po vyslobodení z Egypta.

Giotto, Zoslanie Ducha Svätého

Historický vývoj slávenia Turíc

Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku - Svätodušný pondelok.

Čo sa týka cirkevného slávenia sviatku Turíc, tento sviatok sa slávil už od apoštolskej doby. Prvé písomné správy pochádzajú z prelomu 2. a 3. stor., ide o jeden z najvýznamnejších katolíckych sviatkov. V 4. stor. sa začala v predvečer slávnosti Turíc sláviť vigília a oktáva Zoslania Ducha Svätého.

Ešte pred II. vatikánskym koncilom sa v sobotný predvečer pred turíčnou nedeľou ozývalo plieskanie bičov, strieľanie z pušiek a pištolí a takisto zvonenie kľúčmi. Hluk mal pripomínať hluk víchra s ohnivými jazykmi, ktorý sprevádzal príchod Ducha Svätého podľa už vyššie citovaného textu Skutkov apoštolov.

Kresťania oslavovali Turíce rôznymi spôsobmi, vrátane liturgických bohoslužieb a verejných procesií. Tradične sa v tento deň ozdobovali kostoly zelenými vetvami a kvetmi, symbolmi obnovy a života. Dôraz sa kladie na kázne a spievanie hymien o Duchu Svätom, ako aj na bohoslužby, pri ktorých sa slávi príchod Ducha Svätého.

Korene sviatku v židovstve

Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky.

Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.

Zatiaľ čo kresťania na päťdesiaty deň po Veľkej noci slávia Turíce, v judaizme na tento deň pripadá sviatok Šavuot, nazývaný aj Sviatok týždňov. Počas tohto sviatku Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj. Táto udalosť predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom.

Podobne ako Turíce, Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po slávení Pesachu, čiže po siedmych týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená týždne, čiže toto časové obdobie je obsiahnuté v samotnom názve.

V starom zákone sa nachádza niekoľko rozličných názvov pre tento sviatok. V knihe Exodus (Ex 23, 16) sa tento deň nazýva Sviatkom žatvy (hebr. chaghakacir), v knihe Numeri (Nm 28, 26) zas ako Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim). Tieto dva názvy poukazujú na fakt, že týchto 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice.

Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov v sebe obnášala prinášanie konkrétnej obety. Spôsob slávenia je opísaný v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), v ktorej je tento sviatok označený ako Letnice, Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). V tomto čase mali Židia obetovať potravinovú obetu. V nej nesmel chýbať kvasený chlieb, ktorý bol obetou prvotín.

Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, čiže Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb, čiže maces, po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb. Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenia novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta.

Symbolika Ducha Svätého

Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.

Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.

Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia. Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.

Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu...

Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.

Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov. Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20).

Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).

Dary Ducha Svätého

Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila.

V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.

Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.

Ľudové zvyky a tradície

Tak významný sviatok, akým Turíce bezpochyby sú, sa odzrkadlil aj v špecifickom slávení a zaužívaní istých ľudových zvykov. Aj keď pôvodne turíčne sviatky trvali tri dni, postupom času sa redukovali. Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc.

Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu. Riskovala však tak možné nepríjemnosti.

Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot.

Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť. Otváraním studničiek si ľudia v období Turíc pripomínajú začiatok letnej sezóny. K obdobiu nástupu jari sa viaže mnoho prastarých zvyklostí. Patrí k nim aj otváranie studničiek.

Stavanie mája je tradičný zvyk spojený s Turícami

Turíce, známe aj ako Zelené sviatky, v nadväznosti na prebúdzanie sa prírody a oslavu novéhoživota. Turíce, alebo aj Letnice, sú oslavou prebúdzajúcej sa prírody a nového života.

V ľudových zvykoch majú Turíce aj zaujímavé prejavy. Na Slovensku sa nosili do domov ratolesti liesky, lipy, brezy alebo buku posvätené v kostole. Najmocnejšie ochranné vlastnosti ľudia pripisovali lieske. Na Turíce podobne ako počas mnohých iných sviatkov majú podľa povier veľkú moc duchovné sily. Zelené ratolesti mali priťahovať dobré sily a zároveň chrániť pred zlými.

Turíce, oslava vstupu do letného obdobia (český názov Letnice) v niečom pripomínajú keltský Beltain či germánsku Valpurginu noc.

Turíce patrili medzi jeden z najvýznamnejších sviatkov východných Slovanov. Na východnom Slovensku v noci zo soboty na turičnú nedeľu dávali mládenci svojím vyvoleným na dom alebo do plota ozdobné stromčeky. Hoci sa mnohým máje evokujú oslavu 1. mája, práve na východnom Slovensku sa viažu k sviatku Turíc. Dnes túto tradíciu poznáme ako stavanie májov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Mládenci kedysi chodili stavať mám pred dom dievky, ktorá im padla do oka, dnes si predovšetkým na vidieku uctievajú ľudia túto tradíciu postavením jedného centrálneho mája v dedine. Stavanie májov je zvyčajne sprevádzané s veselicou- ľudovým spevom a tancom. Medzi tradíciie patrí aj voľba «hlavného mládenca» - kráľa.

Turíčna oktáva

V tradičnom rímskom obrade bolo počas cirkevného roka osemnásť rôznych oktáv, kým ich reforma Pia XII. z roku 1955 radikálne nezjednodušila na tri: Vianoce, Veľká noc a Turíce.

Pokoncilová liturgická reforma išla ešte o krok ďalej, keď v novom kalendári z roku 1969 zrušila oktávu Turíc. Na rozdiel od kroku Pia XII, ktorý mohol byť ospravedlnený ako návrat k jednoduchšiemu starovekému kalendáru, bol tento nový krok úplne absurdný, pretože znevážil starovek, ako aj jednomyseľné chápanie významu Turíc, ktoré boli považované za nadradené dokonca aj Vianociam.

Turičná oktáva (lat. Octava pentecostes)bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie.

Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete. Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi.

Z teologického i duchovného aspektu išlo o nádherné zavŕšenie veľkonočného cyklu - veľkonočné obdobie trvalo 50 dní a Turíčna oktáva bola jeho vyvrcholením.Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev. Turíčna oktáva sa dotýkala aj tajomstva „mystického tela Cirkvi“, počas oktávy sa rozjímalo nad katolíckou Cirkvou a vplyve Ducha Svätého na ňu.

V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turičná nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka.

Zhrnutie významu Turíc

Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce, Letnice, Zelené sviatky. Všetky tieto názvy pomenúvajú deň, ktorý je významný tak pre kresťanov, ako aj pre Židov. Pre obe náboženstvá je to sviatok, ktorým sa slávi uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a človekom. Zároveň však tieto sviatky mali svoje miesto aj v rámci ľudovej kultúry. Turíce sú tak nielen dňom radosti z nového začiatku, ale aj dňom radosti zo života ako takého.

Tabuľka: Prehľad Turíc

tags: #turice #zoslanie #ducha #svateho