Turnianska Nová Ves je starou obcou, ale mladšou ako okolité dediny, čo vyplýva aj z jej názvu. Písomne je prvýkrát doložená r. 1340 pri delení majetku potomkov comesa Tekusa ako posessoine Uifalu. Obec tak pripadla Jánosovi, synovi Lászlóa, ktorý bol synom Tekusa, bývajúceho na hrade Turňa. László bol zakladateľom rodu Tornayovcov.
Dôležitým pre obec bol vznik Turnianskej župy a župného hradu Turňa.
Ale prví osadlíci v chotári obce sa usadili už po odchode Tatárov r. 1242, ktorí zanechali spustošenú krajinu. Tak boli opustené časti krajiny osídlené cudzími majstrami a kolonistami, ktorí sa stali servientmi turnianského hradného panstva.
Už v 16. stor. bol v obci významný chov oviec.
V r. 1617 turnianske hradné panstvo kúpil Buzinkai Keglevich Miksa a táto rodina sa stala na dlhý čas zemepánom aj Novej Vsi.
Celé 17. stor. zúrili vojny, rôzne epidémie a násilnosti hlavne na pospolitom ľude a tak niet divu, že na prelome 17. a 18. stor. sa obec takmer úplne vyľudnila.
V okoli viackrát operovali oddiely Rákcziho kurucov, proti ktorým postupovali cisárski labanci. Na ich ukrutnosti sa sťažovalo celé okolie. Dokonca v r. 1710 v župe vypukla morová epidémia.
Po r. 1720 sa sem prisťahovali noví obyvatelia prevažne nemeckej národnosti.
Podľa lexikónu z r. V r. 1815 bolo meno obce zmenené na Turnianska Nová Ves na odlíšenie dedín s podobným menom.
Obyvatelia obce sa okrem poľnohospodárstva zaoberali aj pestovaním konope a chovom oviec.
V r. 1831 aj v Turnianskej Novej Vsi vypukla cholerová nákaza. Cholerová nákaza postihla obec aj v rokoch 1862, 1863, 1866 a 1873.
V r. 1891 bol v dedine založený Hasičský zbor.
V r. 1903 vypukol v obci veľký požiar a zhoreli obe strany Felvégu, hornej časti Turnianskej Novej Vsi. V r. 1904 vyhorel zasa Alvég, dolná čast obce. Z tejto pohromy sa obec len ťažko pozviehala.
Vypuknutie I. sv. vojny prinieslo pospolitrému ľudu len utrpenie a biedu. V r. 1918 sa Turnianska Nová Ves stala súčastou novovzniknutej ČSR. Život miestného obyvateľstva sa vôbec nezmenil, zaoberá sa poľnohospodárstvom.
V r. 1925 bolo reorganizované tunajšie hasičstvo a založený Dobrovoľný hasičský zbor. V r. 1932 pre zlepšenie cestnej premávky bol postavený most cez rieku Nagy Bódva a v Újásási.
Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sa Turnianska Nová Ves znova stala súčasťou Maďarska. Výbuch II. sv. vojny opäť priniesol obyvateľstvu biedu i súženie a vyžiadala sa 25 obetí na životoch tunajších občanov. Viacerí obyvatelia boli odvlečení do sovietských pracovných táborov, z ktorých nie všetci sa vrátili domov.
Ale po roku 1945 nenastal vytúžený pokoj. Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práv, boli zatvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom. V roku 1948 sa začalo vyučovať aj v maďarskom jazyku, r. 1952 bolo založené tunajšie JRD a MO CSEMADOKu, významnej kulturnej ustanovizne obce.
R. 1953 sa začalo s reguláciou koryta rieky Bodva, bola zavedená priama autobusová doprava. R. 1958 bola zahájená stavba kulturného domu. R. 1964 bola Turnianska Nová Ves zlúčila s Hosťovcami a Chorvátmi v spoločnú obec Nová Bodva, ktorej sídlo bolo v našej obci. Podobne v tom roku boli zlúčené družstvá spomenutých obcí v spoločné JRD.
Bola postavená nová budova ZŠ, kde získala priestory aj materská škola a MNV. Bol vybudovaný obecný vodovod a postavená nová budova domu smútku. Obec Nová Bodva sa rozpadla r. 1991 a Turniaska Nová Ves opäť samostatne rozhoduje o svojich osudoch.
Obec leží 14 km juhozápadne od Moldavy nad Bodvou v západnej časti Košickej kotliny na nive rieky Bodva ( Nagy Bodva ). Chotár obce hraničí na južnej strane s Maďarskom.
Pekná príroda, zachovalá unikátna ľudová architektúra a kľudné prostredie môžu pretvoriť dodnes prevažne poľnohospodársku obec na vyhľadávané stredisko vidieckej turistiky, pravda pri poskytovaní služieb turistom na požadovanej úrovni. Rozloha obce je 643 ha.
Archeologické nálezy
Chotár obce bol osídlený už v praveku, čo dokazujú tu nájdené archeologické nálezy. V polohe Drozdová južne od viníc bola objavená kamenná industria neolotického rázu a niekoľko úlomkov hallštattskej keramiky, v polohe Kenderföld sa našli výrazné nálezy z doby laténskej, rímkej a včasnoslovanského obdobia.
V polohe Alsó - Hármasholdas sa našli zlomky bukovohorskej keramiky a včasnoslovanská keramika datovaná do 8.- 9. stor. Je to jedno z najstarších slovanských sídlisk na východnom Slovensku. Na vrchu Várhegy sa našli podobné archeologické nálezy, navyše tu bolo zemné hradisko, o ktorom sa ale nezachovala žiadna písomná zmienka a pravdepodobne ho vybudovali Slovania.
Podľa Anonymovej Gesta Hungarorum sa v tunajšom okolí po zápore vlasti usadila časť Maďarov pod vedením vojvodu Borsa.
Sakrálne pamiatky
V obci a jej chotári sa zachovalo viacero zaujímavých malých sakrálnych pamiatok KAPLNKA PRI BÝVALEJ CESTE NA ŽARNOV, KAPLNKA NAJSVäTEJŠEJ TROJICE NA RÁZCESTÍ.
Starou pamiatkou obce je BOŽIA MUKA postavená koncom 18. stor. Pri ceste do Chorvátov sa nachádza KAMENNÝ PRÍCESTNÝ KRÍŽ s liatinovým korpusom. Pri dome smútku stojí moderná MUROVANÁ ZVONICA z r. 1994. V kálvinskej časti cintorína sa nachádza KRYPTA RODINY PÉTEROVCOV, ktorí tu boli pochovaní v r.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne gotický postavený r. 1328 kráľovským úradníkom Dénesom Zabánom, pravdepodobne bez veže. Kostol bol viackrát poškodený a preto bol roku 1780 opravený, predstavená veža a upravený v barokovom slohu, neskôr boli použité klasicistické architektonické prvky. Ďalšia úprava kostola bola prevedená v 2. pol. 19. stor. Generálna oprava kostola bola prevedená v rokoch 1926, ďalšie úpravy boli vykonané v rokoch 1943, 1967, 1992 a 1998.
Neoklasicistický hlavný oltár z r. 1901 je darom Jánosa Fecskeho s manželkou. Klasicistický bočný oltár Bolestnej Panny Márie bol pôvodne v kaplnke kaštieľa v Drienovci a ako dar biskupa sem bol prenesený r. 1949. Klasicistický bočný oltár sv. Jána Nepomuckého s ústredným obrazom svätca pochádza z konca 18. stor. Bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol postavený r. 1930.
Kazateľnicu z r. 1901 kostolu daroval János Fecske s manželkou a na parapete má portréty 4 evanjelistov. Orgán z r. 1911 umiestnený na chóre je dielom továrne na organy syna Sándora Országha z Rákospaloty. Má peknú neoklasicistickú píšťalovú skriňu. z USA. Veriaci starší nástroj kúpili r.
Klasicistický kálvinský kostol
Klasicistický kálvinský kostol postavený r. 1792. Veža pred štítovú fasádu kostola bola pristavaná okolo pol. 19. stor. Úpravy kostola boli prevedené r. 1960 a 1998, interiér bol opravený v rokoch 1969 a 1998. Pôvodné zariadenie kostola z čias jeho výstavby - kazateľnicu, lavice, drevenú protestantskú emporu vyrobil stolár Pál Bede.
Pamätná tabuľa kalvinskym obetiam I. sv. vojny bola odhalená r. 1932. Na stene lode osadená pamätná tabuľa kálvinským obetiam II. sv. vojny. Harmónium zakúpené r.
Turňa nad Bodvou
Poloha Turňa nad Bodvou sa nachádza na rozhraní Košickej a Turnianskej kotliny západne od Košíc. Administratívne je súčasťou okresu Košice - okolie v Košickom samosprávnom kraji. Od krajského mesta Košice je Turňa nad Bodvou vzdialená 37 kilometrov. Z Košíc tu vedie cesta I. triedy č.50 (E 571) v smere Košice - Rožňava. Nadmorská výška v 2 321 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 173 do 821 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom južných svahov Národného parku Slovenský kras, s ktorým obec susedí. Uprostred obce je nadmorská výška 180 metrov.
História Turňe nad Bodvou
Históriu niekdajšieho župného mesta a v súčasnosti obce Turňa nad Bodvou nemožno oddeliť od histórie Turnianskeho panstva. V blízkosti železničnej stanice na vyvýšenine Veľká lúka tu archeológovia našli stopy rozsiahleho osídlenia z mladšej doby rímskej (180 až 375 nášho letopočtu). Územie obce je teda bolo osídlené už v časoch pred príchodom starých Slovanov. Títo tu podľa historika Branislava Varsíka prišli v 8. až 9. storočí. Ide pritom o dve náleziská, jedno priamo na území Turnianskej Novej Vsi a druhé v lokalite Kenderföld na vyvýšenine severného okraja pri màtvom ramene Bodvy.
Prvá písomná zmienka o kráľovskom majetku Turňa pochádza z roku 1198. Dňa 16. júla ju podpísal pápež Inocent III. a je to jeho prísľub antochinskej kňažnej Eliz. Podľa listiny kňažná Eliz dostala tento majetok od kráľa Imricha, ktorý vládol v rokoch 1196 až 1204. O pôvode kňažnej Eliz veľa nevieme, len toľko, že pred nebezpečenstvom islamu ušla zo svojej vlasti do Uhorska.
Podľa Ninivského katalógu z rokov 1235 až 1239 bolo v danom čase panstvo Turňa rozsiahlejšie a na jeho území sa nachádzal aj Premonštrátsky kláštor v Jasove. Územím viedla obchodná cesta na Spiš. Ïalšou písomnou zmienkou o panstve je listina z roku 1278, ktorú vydal kráľ Ladislav IV. Podľa nej daroval zem Pospech medzi Buzicou a Čečejovcami novému miestodržiteľovi. Z listiny sa dozvedáme, že toto územie pôvodne patrilo panstvu Turňa, ale ho z neho vyňal. Nasleduje listina kráľa Belu IV. z 5. júna 1243, podľa ktorej ešte pred týmto rokom patril k panstvu Turňa aj Plešivec.
Termín Turnianska stolica (významovo župa) je prvý krát známy z roku 1272. Vtedy kráľ Štefan V. vyňal z jej územia Terestene (Teresztenye), čo je lokalita v súčasnom Maďarsku. V roku 1274 sa v listine rovnakého kráľa spomína už aj župan, ktorý sa menoval Sebastián. Podľa historika Branislava Varsíka Turnianska župa vznikla v druhej polovici 13. storočia.
Prvú písomnú zmienku o Turni nad Bodvou ako o obci či rovno o župnom meste poznáme až z roku 1263. Je však nepochybné, že Turňa je oveľa staršia a ešte pred týmto rokom požívala výsady ostrihomského arcibiskupstva, pod ktoré patrila. V roku 1314 mesto patrilo do majetkov magistra Jána de Thurna (Jána z Turne), syna Ladislava a vnuka Tekuše (Tekhus). V roku 1406 však jeho rod vymrel a Turňa opäť patrila kráľovi.
V roku 1406 od kráľa Žignumda Luxemburského získal hrad Turňa a príslušné panstvo Pavol Bešeni (Besenyõ) z Egezdu. Po jeho smrti v roku 1436 získal hrad a jeho panstvo Štefan z Branča so synom Silvestrom. Nie je presne známe, ako sa hrad s panstvom dostali do rúk ostrihomského arcibiskupa Jána, ale ten ich v roku 1476 spolu s Henrichom Scopom a jeho manželkou Dorotou predal Imrichovi Zápoľskému. V tom istom roku sa Turňa nad Bodvou stala slobodným kráľovským mestom s vlastným súdnictvom.
V roku 1567 bolo v Turni nad Bodvou 16 port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi a vedie do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu hospodársku usadlosť s portou sa zvykne počítať minimálne sedem ľudí (rodina a paholkovia), takže v danom roku v Turni nad Bodvou žilo minimálne 112 ľudí. K tomu ešte možno prirátať 16 želiarov (bezzemkov) a 4 slobodníkov (oslobodených od dane), o ktorých sa sčítanie rovnako zmieňuje.
Bol to však stav krízy, pred daným rokom tu bolo port určite viac, keďže v roku 1567 sa na území Turne nachádzalo aj dvadsať vypálených domov. V roku 1562 totiž Turňu vypálili Turci. V druhej polovici 16. storočia tu stálo už 80 domov a ich obyvatelia mali maďarské mená, bola to teda maďarská obec či mesto.
Po ukončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho (Rákóczi) a následnej morovej rane žilo v roku 1715 v Turni nad Bodvou len desať rodín a v roku 1720 dokonca len sedem. Opätovné osídľovanie prinieslo do mesta aj Slovákov, čo vyplýva z Lexikónu osád z roku 1773, ktorý zaznamenáva, že v Turni nad Bodvou sa rozpráva maďarsky aj slovensky.
V časoch I. ČSR tu pôsobilo viacero výrobných podnikov. Najviac ľudí pracovalo v dielňach na spracovanie koží, v bryndziarni, v sódovkárni, v tlačiarni a v mlyne. Viacerí sa zaoberali aj vyrábaním košíkov, pálením vápna a dreveného uhlia.
V rokoch 1938 až 1944 patrila Turňa nad Bodvou pod Horthyho Maďarsko. Počas II. svetovej vojny bola viackrát oslobodená a opäť v područí Nemecka, po definitívnom oslobodení bola veľká časť domov zničená alebo aspoň značne poškodená. Štátne majetky tu založili už v roku 1945 a jednotné roľnícke družstvo v roku 1951.
Genéza názvu obce
- 1262 - Torna
- 1263 - villa Torna
- 1278 - Turnua, Turna
- 1279 - poss. Torna
- 1314 - Thurna
- 1332 -Torna, Terna
- 1340 - Torna
- 1357 - poss. Thorna, Torna
- 1476 - civitas Thorna
- 1773 - slovensky: Torna, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
- 1808 - slovensky: Turňa, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
Súčasnosť Turňe nad Bodvou
Turňa nad Bodvou má v súčasnosti cez 3 500 obyvateľov. Z pôvodného mestského rázu ostali historické domy z počiatku 20. storočia. Obec je turisticky navštevovaná pre blízkosť hradu a unikátny gotický kostol so stredovekými i barokovými freskami.
Z obce vychádza modrá turistická značka, ktorá vedie na Turniansky hrad a ďalej cez Zádielsku planinu do Zádielskej doliny s pokračovaním okolo Hačavy cez rekreačnú oblasť Šugov do Jasova. Južne od Turne sa v jej katastri zlievajú rieky Turňa a Bodva. Západne od obce sa nachádza Turniansky rybník, ktorý patrí pod chránené vtáčie územia. Cez Turňu nad Bodvou prechádza tematická turistická Turnianska vínna cesta.
V obci sa nachádzajú dva penzióny s reštaurácia. Sú to penzión Réva: www.penzionreva.sk a Reštaurácia pod hradom: www.slovensky-kras.eu/svk/ubytovanie/turna/clanek.php?ID=38.
tags: #turnianska #nova #vec #farnost