Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias.
Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav.
Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január). Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily.
Predvianočné obdobie a Stridžie dni
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri. Opravovalo sa náradie. Gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve.
Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám. Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali tzv. Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.
Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie.
Advent a jeho symbolika
Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.
- 1. adventná nedeľa - Nádej: Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj: Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť: Sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska: Sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma. Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre.
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné.
Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky. Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných. V dedinách často bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom počas tohto sviatku, čím sa symbolicky napodobňovala štedrosť svätého Mikuláša. Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym.
Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
Prípravy na Vianoce
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok.
Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky.
Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter. Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý deň a večera
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti. Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny.
Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť. Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné.
Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to. Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6.
Vianočné zvyky a tradície v múzeách a tvorivých dielňach
Vianoce ako za starých čias môžete zažiť v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Až do Troch kráľov trvajú sviatočné prehliadky v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Program je určený najmä pre rodiny s deťmi, polovicu tvorí náučno-zábavná prechádzka s lampášmi po vysvietenej dedine medzi rozžiarenými domčekmi, počas ktorej navštívime vianočnú oravskú izbu, práve pripravenú k štedrej večeri. Múzeum oravskej dediny je skanzenom starej architektúry a kultúry predkov a prehliadka spojená s vianočnými zvykmi je zážitkom.
Oravské Vianoce sú spojené s pastierskou tradíciou, čo sa odráža aj v rozličných betlehemských hrách. Na Orave chodili deti na Vianoce po spievaní - spievali koledy pod oknami a aj na Nový rok prišli s vinšami. A pre všetkých to bola zábava, kultúrne podujatie, na ktoré sa všetci tešili. V Múzeu oravskej dediny privítajú návštevníkov na Vianočný večer každý deň až do Troch kráľov o 16.30 hodine a o 19. hodine, s výnimkou Nového roka.
Návštevníci skanzenu pod Ľubovnianskym hradom v Starej Ľubovni si budú môcť počas víkendu pripomenúť ľudové tradície spojené s Vianocami. „Ľubovnianske múzeum pripravilo vianočné tvorivé dielne a prezentáciu predvianočných a vianočných zvykov a tradícií s možnosťou ochutnávky čerstvo upečených vianočných oblátok a výzdoby tradičného vianočného polazníka. Podujatie sa uskutoční v dňoch 10. a 11. „Príchod zimy tradične prinášal do života roľníckej rodiny výraznú zmenu, práce na poliach utíchli a gazdovia sa začali venovať iným činnostiam, na ktoré počas roka nemali dostatok času. Opravovali poľnohospodárske náradie, kontrolovali stavby na gazdovstve, aby odolali víchrici, chystali drevo na kúrenie a zhotovovali drobné pracovné náradie, hrable, kosiská a poriská. Gazdiné zase dbali o dôkladnú očistu domu, bielili, umývali, vymieňali slamu v posteliach, vymazali hlinenú dlážku a vydrhli podlahy,“ opísal život našich predkov Mikulík.
Ako však dodal, práve tento čas doprial aj spoločenskému životu. Častejšie sa stretávali susedia, rodina a priatelia. „Ženy sa schádzali na priadkach a páračkách, v kúdeľnej izbe, kde okrem dlhých zimných debát odznievali aj rozprávky, povesti a poverové príbehy,“ dodal. Neodmysliteľnou súčasťou príprav bola aj výzdoba vianočného stromčeka.
Liptovské múzeum v Ružomberku už po 18-krát uskutočnilo kultúrno-výchovné podujatie Vianočné zvyky a tradície. Ani tento rok nemohli v hlavnom bode programu chýbať deti zo SZUŠ folklórneho súboru Liptov a DFS Liptáčik pod vedením vedúceho FS a riaditeľa SZUŠ FS Liptov Igora Littvu. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia je prezentácia práce a výrobkov ľudových výrobcov. Deti mohli vidieť prácu rezbára, drotárky, košikárky pri pletení košíkov a zvončekov z pedigu, medovnikárky, pri ktorej si mohli vlastnoručne ozdobiť medovník cukrovou polevou. Svojimi vianočnými výrobkami a suvenírmi sa prezentovali tiež žiaci a učiteľky zo Špeciálnej základnej školy v Ružomberku, klienti z CSS Trojlístok a Denného stacionára ÚVN v Ružomberku. Podujatie navštívili žiaci materských a základných škôl z Ružomberka, Liptovského Mikuláša a okolitých obcí, ako aj široká verejnosť. Spoločne sa tak programu zúčastnilo viac ako 500 návštevníkov.
Vo štvrtok 7.12. 2023 sa v Liptovskom múzeu v Ružomberku uskutočnil už 17. ročník tvorivých dielní. Tak ako po minulé roky, aj teraz v ňom účinkovali deti zo SZUŠ Folklórneho súboru Liptov a DFS Liptáčik pod vedením vedúceho a riaditeľa Mgr. Igora Littvu, ktorý porozprával o ľudových zvykoch v adventnom a predvianočnom období. V programe sa predstavili aj malý píšťalkár, dve heligonkárky, harmonikár pod vedením p. učiteľa Mgr. Vladimíra Struhára a členovia ľudovej hudby FS Liptov s primášom Radkom Milanom. Tanečnú a spevácku zložku viedla a tanec stríg nacvičila p. učitelka Mgr.
Po programe zameranom na predvianočné ľudové zvyky, ktorý sa v pravidelnom hodinovom cykle opakoval štyri krát, si všetci návštevníci z každej skupiny mohli ísť pozrieť prezentáciu, prácu a výrobky šikovných ľudových výrobcov - (rezbára, drotárky pri opletaní drôtených zvončekov, košikárky pri pletení košíkov a zvončekov z pedigu, včelára pri odlievaní horúceho vosku a pri výrobe drobných voskových figúrok a sviečok, medovnikárky, pri ktorých si mohli deti vlastnoručne ozdobiť medovník cukrovou polevou,…) Svojimi vianočnými výrobkami a suvenírmi sa prezentovali aj žiaci zo ZŠ sv. Vincenta so svojou pani učiteľkou Mgr. Katkou Milanovou, žiaci zo Spojenej školy-Špeciálnej ZŠ, aj klienti z CSS Trojlístok a Denného stacionára ÚVN v Ružomberku. No a svoju šikovnosť predviedli aj dámy, ktoré už 14 rokov každý pondelok navštevujú pravidelné pondelkové kreatívne stretnutia či tvorivé dielne v Liptovskom múzeu.
Počas celého podujatia sa po múzeu šírila príjemná vôňa čerstvo upečených sladučkých oblátok pripomínajúcich blížiace sa najkrajšie sviatky v roku, ktoré deti mohli hneď aj ochutnať. Podujatie navštívili žiaci materských a základných škôl z Ružomberka a okolitých dedín - (MŠ Bernoláka, MŠ Klačno, MŠ Hrabovská cesta, MŠ Riadok, SMŠ SLNIEČKO, Súkromná MŠ Nosko, MŠ Biely Potok, MŠ Ivachnová, MŠ Černová, MŠ Likavka, ZŠ Klačno, ZŠ Dončova, ZŠ sv. Vincenta, ZŠ Zarevúca, ZŠ Bystrická cesta, Cirkevná ZŠ Švošov, ZŠ Komjatná a študenti Spojenej školy S. Zúčastnilo sa ho 470 ľudí (z toho bolo 421 detí, 2 dospelí a 47 učiteľov).
Unikátnu atmosféru na Nivách znásobí blížiaci sa advent a vianočné sviatky, ktorá sa bude odzrkadľovať nielen v téme súťaže, ale aj pri prezentácií tradícií z jednotlivých regiónov, pri zdobení vianočného stromčeka, či predstavení typických vianočných koláčov.Prídite sa pokochať krásnou prácou v Súťaži o najkrajšiu tortu „Pečieme so Slovenkou“. Súťažiť budú cukrárky, ktoré majú zastúpenie v jednotlivých regiónoch. Hodnotiť sa bude zvládnutie témy, chuť a estetická stránka.Okrem toho sa predstavia folklórne súbory a skupiny predstavia pre región typické tance a zimné tradície a zvyky: FS Hriňovčan, DFS Čečinka, Vajnorský okrášľovací spolok, FS Závodzan, DFS Lastovička, FSk Štrbän, FSk Lastovienka, Čičmany, Jozef Mak. Zástupcovia regiónov predstavia pre región aj typické vianočné koláče a pečivo.
Počas rôznych sviatkov si čoraz častejšie pripomíname krásne ľudové zvyky a obyčaje našich predkov, ktoré sa vplyvom dnešnej modernej doby vytrácajú z povedomia nášho života. Preto sa v rámci výchovno-vzdelávacieho programu múzea organizujú pre žiakov okolitých škôl rôzne spomienkové podujatia, ako sú prednášky a tvorivé dielne.
Viktoriánske vianočné DIY 🎄 Papierové reťaze, oranžová girlanda a šperky MSBlue
O vianočných zvykoch, ktoré sú zamerané na poznávanie ľudových zvykov našich pradedov a prababiek si rád pobesedoval so žiakmi počas vianočného obdobia aj Štefan Doskoč zo Zlatna.
Do tajov zdobenia medovníkov rada zasvätila mladé gazdinky pani Helena Tomajková z Chyzeroviec, ktorá sa venuje pečeniu medovníkov už dlhé roky, za spolupráce učiteliek zo ZŠ Mojmírova. Kuchárske remeslo prináša na Vianoce radosť z čerstvo upečených medovníkov, ktoré v minulosti bývali aj najkrajšou ozdobou na vianočnom stromčeku.
Vianoce v múzeu prinášali žiakom nielen krásne chvíle pri získavaní zručností v tvorivých dielňach a poznávaní ľudových zvykov a tradícií našich predkov, ale aj radosť z čarokrásnej atmosféry vianočných sviatkov, ktoré prežívame v šťastí, láske a rodinnej pohode.
Veríme, že celý program sa návštevníkom páčil, o čom svedčí aj pozitívna spätná väzba od detí, p.
Mrazivé rána v Detve naznačujú, že zima už vládne naplno a Vianoce sú tu. Prípravy vrcholia a v rodinách vládne radosť. Tradície sa u Detvanov snúbia s úprimnou vierou. Podpoľanie je jedným z mála regiónov, kde dodnes pretrvávajú autentické hry Vianoc, ale aj pôvodné sviatočné zvyky.
Detvania sa snažia pripraviť na narodenie Pána čo najlepšie. Toto neoceniteľné dedičstvo sa snažia kňazi vo farnosti zachovať.
Detviansky kostol v zimnom období, r. 2013 Osobitnú pozornosť si zasluhuje pochôdzkové chodenie s betlehemom, ktoré je v Detve, ale aj v Hriňovej a Detvianskej Hute dodnes súčasťou živej neprerušenej tradície. Betľehemci začínali na Štedrí deň po večeri a šeci sa zišli na pounočnej. Kubovia ostaľi pret kostolom... Chodievali Dolňickí, Horňickí, Laštekári, Skliarovčaňia, Kostolňaňia, Piešťanci.
Predvádzali ľudovú vianočnú hru s témou narodenia Ježiška. Hlavné postavy hry sú: Kresťan (anjel), bača a pastieri - valasi: Fedor, Stacho, Ivan, Bača - Kubo - Starý. Kubo chodil inkognito v maske z ovčej kožušiny. Dôležitou rekvizitou bol figurálny betľehemček a štrngalá (kyjaky).
Betlehemcov v rodinách netrpezlivo očakávali, za pochôdzku ich pohostili a odmenili peniazmi.