Sitno patrí do trojice najznámejších andezitových lezeckých oblastí na Slovensku - spolu s Kaľamárkou pri Detve a Hrádkom pri Prievidzi. Cesta autom z Bratislavy pod ikonickú dominantu Štiavnických vrchov trvá dve hodiny aj s kávičkou. Z Košíc je to autom niečo cez tri hodiny. Pre cestu autobusom je východiskovým bodom Banská Štiavnica.
Sitno a Štiavnické vrchy sú považované za kolísku európskej turistiky. Prvý turistický krúžok tu vznikol v roku 1860. Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho, bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, a stále sa budovali nové chodníky a horské studničky.
Vrchol Sitno patrí k najpríťažlivejším a najznámejším tisícovkám na Slovensku. Presnejšie má výšku 1009 m n. m.. Kopec sa nachádza v samo osebe peknom pohorí Štiavnických vrchov. Okrem toho, že Sitno je celkom jednoducho dostupná hora s veľmi pekným výhľadom, na jeho vrchole láka turistov i bufet a Chata A. Kmeťa. Jeho skaliská sú cieľom lezcov. A pozrieť si tu môžete i zvyšky spomínaného hradu. Ideálna destinácia na víkendový výlet.
Sitno sa nachádza nad Banskou Štiavnicou - mestom, ktoré je známe svojou historickou architektúrou a starými baňami. Tá leží uprostred lesnatých hôr prekypujúcich osobitým čarom. Sitno nájdete na strednom Slovensku, kam sa ľahko dostanete po diaľnici. Nedostanete sa však pod samý vrchol a časť cesty si budete musieť odkrútiť po lokálnych cestách. Práve posledný úsek cesty z oblasti Žiaru nad Hronom na severe, prípadne Levíc na juhu, do srdca Štiavnických vrchov je pomerne pomalý.
V prípade že sem idete po diaľnici, smerom z Nitry, môžete vyskúšať trasu cez Hodrušu Hámre, pri Žarnovici. Alternatívne je tu však viacero možnosti. Napríklad cez Vyhne, prípade, chuťovka z Novej Bane - Brehy smerom na Pukanec - Majere. V zime však treba počítať s tým, že tieto trasy bývajú často zasnežené, prípadne zľadovatelé.
Pomerne dobre sa na Sitno dostanete z Banskej Štiavnice, cez obec Ilija. Časovo trvala túra z Banskej Štiavnice na Sitno približne 3-4 hodiny aj s prestávkami. Výstup nebol fyzicky náročný. Jediným nepriateľom boli zľadovatelé cesty, po ktorých sa slušne šmýkalo.
Ako vhodný tip na výlet sa javí ísť na Sitno zo Sv. Antona, kde je pekný kaštieľ s múzeom. Môžete sa tu zúčastniť prehliadky objektu. Svätý Anton je neďaleko Banskej Štiavnice, takže ak začínate túru z mesta, nemusíte ísť priamo smerom na obec Ilija, ako to bolo spomenuté vyššie, ale vybrať sa cez Sv. Anton. Je to možno menšia zachádzka, no výlet si tak spestríte návštevou historickej budovy kaštieľa. Zo Sv.
Zo svojho vrcholu poskytuje široký kruhový výhľad. Ide o výraznú krajinnú dominantu opradenú mnohými bájami a povesťami. Najznámejšia je o Sitnianskych rytieroch žijúcich v masíve hory, pripravených pomôcť národu, keď mu bude najhoršie.
Sitnianske veže rozložené na južnej, západnej a severnej strane vrcholu poskytujú vzdušné a vytrvalostné lezenie v krásnej prírode. Výška stien dosahuje až 50 m, nájdeš tu teda aj dvojdĺžkové cesty. Skalné útvary dávajú možnosti aj na zimné lezenie.
Prístup
- Najkratší prístup od Počúvadlianského jazera po zelenej turistickej značke.
- V letnej sezóne nad cestou, na lúčke pod chatkami, funguje platené parkovisko (GPS poloha).
Cesta je do kopca, trvá asi 45 minút. Asi v polovici cesty sa nachádza studnička, ktorá však v lete nemusí byť veľmi výdatná. Na Tatárskej lúke prejdeš na modrú turistickú značku, ktorá vedie na vrchol Sitna medzi južnými a severnými stenami.
K južným stenám sa dostaneš, ak z nej odbočíš doprava asi 10 metrov pod prvými skalami (Téryho veža), z miesta medzi dvomi drevenými schodmi. K severným stenám treba z turistického chodníka odbočiť skôr ako k južným - a to na opačnú stranu, teda doľava. Odbočka sa nachádza pri náučnej tabuli č. 2 (nie č. 3 ako uvádza lezecký sprievodca). V oboch prípadoch sa k prvým lezeckým sektorom dostaneš za 5 až 10 minút chôdze po zrušenom turistickom chodníku. Ak na stromoch vidíš žlté značky, si správne.
Druhý prístup je od dedinky Sv. Anton, smer osada Rovné a Ranč Divoký Zapadákov. Asfaltová cesta vedie až na Sitno. Pre normálnych smrtelníkov je na ceste závora, od závory po asfaltke to trvá asi 60 minút. Na bicykli len o trochu kratšie, pretože je to výdatný stupák. Pred vrcholom hľadaj odbočku vľavo ku skalám. Prídeš skoro na koniec južných skál. Takže ak plánuješ ísť liezť na severné steny, zvoľ radšej prvý prístup.
Po zelenej turistickej značke sa dá na Sitno vyjsť aj z dedinky Ilija, cesta trvá 1:45 h. Tento prístup som ešte nevyužil.
4K | Čarovná jeseň na Sitne
Lezecké sektory
Aktuálny sprievodca je z roku 2014 a dokumentuje cca 250 lezeckých línií od obťažnosti III až po X UIAA. Ako som už písal, skaly sa delia na južné a severné steny. Severné majú 24 sektorov/stienok. Južné skaly majú 21 sektorov. K Južným skalám patria aj tri západne orientované sektory Pod západnou vyhliadkou, ktoré sa nachádzajú rovno nad turistickým chodníkom.
Južný sektor má povolenie liezť od 1. 6. do 1. 3. Pred návštevou si treba overiť aktuálne obmedzenia na james.sk. Severné skaly majú povolenie na celý rok.
Väčšina ciest je aktuálne pomerne dobre odistená, samozrejme morálový charakter v niektorých cestách ostal zachovaný. Často lezené cesty majú zlaňáky. Naštuduj si dobre sprievodcu pred návštevou. Severné skaly sú vhodné aj na horúce letné dni. Na južné skaly páli slnko na konci ciest, istíš pod stromami, na relatívnej rovinke.
Odporúčané cesty v strednej obťažnosti
Južné skaly
- Sektor Zapadajúceho slnka:
- Hrana katapultu (6 UIAA) - cesta hranou a previsom po pekných chytoch
- Kakulianka (6 UIAA) - s dolezom cez cestu Čierna diera ťa čaká lahôdkový previs na záver
- Sektor S bivakom:
- Galenit (7- UIAA) - pekné lezenie so záverom v čiernom, horzivo vyzerajúcom previse, ale po pekných chytoch
- Sektor Hlavný:
- Bumerang (6 UIAA) - krásna stienka, určite ťažšie ako 6, prvé istenie som radšej cvakol z vedľajšej cesty, cesta má aj druhú dĺžku za 6- a je za odmenu
- Sektor Slnečný:
- Dámska päťka (5 UIAA) - krásna a ľahšia hrana
Vrchol Sitna s vysielačom.
Severné skaly
- Kaňon Konvalinkový komín, sektor Veža pod vyhliadkou:
- Pizza Quatro Stagione (5 UIAA) - ťažší začiatok do kopca, začínaš v jaskynnom chlade, doliezaš na slniečko; možnosť doliezť až na vrchol druhou dĺžkou
- Kaňon Konvalinkový komín, sektor IIijská veža:
- Cez okno (4- UIAA) - ľahučká dvojdĺžka na vrchol veže, ktorá poskytne panoramatický výhľad
- Traja jazdci, sektor Veža pána Sitna:
- Hotel Trieste (5+ UIAA) - aj do kopca, aj rajbas, ale stále veľké chyty.
Na Sitne je naozaj veľa pekných ciest, tento výber ber len ako tipy.
| Hodnotenie | Body |
|---|---|
| Množstvo a rozmanitosť ciest | 5 z 5 |
| Kvalita skaly | 4 z 5 |
| Istenie | 4 z 5 |
| Deti | 3 z 5 (kočík nie) |
| Prístup od parkoviska | 3 z 5 |
| Dostupnosť autom a parkovanie | 4 z 5 (viacero možností) |
| Prístup bez auta | 3 z 5 |
Praktické info
- Orientácia: Južné skaly - juhozápadná orientácia. Severné skaly - severná orientácia
- Slnko: podľa sektora, platí, že si tu dobre zalezieš aj v najväčšom slnku
- Materiál skaly: andezit
- Výška ciest: do 50 metrov, teda aj dvojdĺžkové cesty
- Voda: pitnú si treba doniesť so sebou
- Stanovanie pod skalami je zakázané
- Pri Počúvadlianskom jazere je veľa možností ubytovania
- Pri jazere je aj kemp, ktorý však funguje len v lete
- V lete a cez víkendy sa dá ubytovať aj v chate A. Kmeťa priamo na Sitne
Sprievodca je k dispozícii na stiahnutie zo stránok HK IAMES Levice.
Banská Štiavnica - historické mesto.
Tipy na doplnenie výletu
- Výstup priamo na vrchol Sitna, prípadne aj zrúcaninu hradu Sitno na južnej strane.
- A samozrejme letné kúpanie v Počúvadlianskom jazere.
- Návšteva Banskej Štiavnice vždy stojí za to. Silný genius loci tohto mesta ma vždy dostane.
- Komu by bolo málo, priamo na ceste od Sv. Antona je menšia andezitová lezecká oblasť Poghaus s ľahšími cestami do 15 metrov a bouldrami.
- V okolí sa nachádza aj známa bouldrová oblasť Pukanec.
- Za návštevu stojí starý vodný mlyn Bohunice.
- V Pukanci sa nachádza veľká vínna pivnica, ktorá vznikla prestavbou z banskej štôlne.
Z Počúvadlianskeho jazera je to na Sitno asi najobľúbenejšia a najkratšia varianta, ktorú sme už viackrát absolvovali. Podobne sa začal i náš nedávny výlet. Parkovanie pod Sitnom, pri jazere Počúvadlo. Toto parkovisko nájdete takmer pri brehu jazera a zdá sa, že je mimo sezónu bezplatné. Ak chcete vystúpiť na Sitno za krátky čas, odporúčame zaparkovať na južnom brehu Počúvadlianskeho jazera. Nachádza sa tu parkovisko, ktoré ale v čase hlavnej letnej sezóny môže byť preplnené. Parkovisko je navyše počas letnej sezóny platené, v zime či na jeseň tu od nás peniaze nikto nechcel.
Po prebehnutí čohosi ako hrádza, sa dostávame k platenému parkovisku. Odtiaľto už vedie zeleno značený chodník k vrcholu Sitna. Ukáže sa, že vedie zväčša lesom, pričom neustále stúpa, ale nie je to nijako závažné naberanie metrov. Chodník nie je príliš strmý a preto ho zvládnu i rodinky s deťmi. Odhadom 5 a viacročné deti by s prestávkami nemali mať problém vystúpať ním.
Prvé súvislé stúpanie lesom, kde stretávame viacero turistov, končí pri prameni. Tu sa cestička stáča doprava, smerom k Tatárskej lúke, kde si ihneď spomenieme na povesť o Sitne. Chodník k Tatárskej lúke vedie viacmenej po vrstevnici a je to relatívne príjemná a oddychová pasáž. Z lúky samotnej už sa ponúkajú prvé výhľady na vrchol a bralá Sitna. K výhodám trasy patrí práve fakt, že sa mení charakter okolia. Preto ak pôjdete s deťmi, stále ich má čo zaujať.
Na konci lúky sa nachádza smerovník, kde zmeníme značku na modrú a začíname výraznejšie stúpať po sústave schodísk, ktoré sa kľukatia pomedzi pozoruhodné andezitové steny. I znudené deti, tak znovu môže zaujať zmena charakteru trasy. Na skalách si všimneme nápis informujúci o podmienkach lezenia v tejto oblasti. Ide najmä o časové obmedzenia. Liezť na Sitne, na zaujímavo vlnkovitej, tmavej skale môže byť pekným zážitkom. Skaly sú okrem toho celkom rýchlo dostupné.
Po prekonaní viacerých schodísk, ktorých jednotlivé schodíky sú odstupňované tak, že ich zvládnu prejsť i deti, sa konečne dostávame k prvému poriadnemu výhľadu. Ten sa nachádza napravo od výstupového chodníka, kúsok pod vrcholovou lúkou. Ide o plochý vrchol skalísk, ktoré sme práve prešli za pomoci sústavy spomínaných schodísk. Na skaly sa dá príjemne posadiť a užiť si ďaleké výhľady smerom k Banskej Štiavnici. Pohľad v smere k samotnému vrcholu Sitna je ale stadiaľto zarastený stromami. Výhľad je tak možný približne na tri štvrtiny okolitého horizontu. Aj to však stačí na bohaté dojmy z výstupu.
Na skalískách si ale počínajte opatrne, nie je to najvhodnejšie miesto, kde púšťať deti. Na jednej zo skál je upevnený jednoduchý zlaňovací bod, zrejme slúžiaci lezcom. Ten však tiež nie je metodicky ideálne vyhotovený. Neodporúčali by sme z neho zlaňovať. Po dostatočnom kochaní sa z vrcholkov prvých skál, zostáva už len preskúmať samotný vŕšok legendárneho Sitna.
Vrchol Sitna tvorí trávnatá lúka, ktorej dominuje drevená stavba štvorcového pôdorysu - v súčasnosti slúži ako bufet. Okrem toho sa na južnom okraji lúky nachádza Chata A. Kmeťa, o ktorej sme vopred netušili. Takisto sme si z dôvodu nedostatočnej prípravy neuvedomili, že na Sitne je možné navštíviť i zvyšky hradu. Tie sa však nachádzajú ďalej pod vrcholom na modrej značke.
Chata A. Kmeťa je stredne veľkou obdĺžnikovou stavbou so šikmou strechou. Poskytuje jednoduchšie ubytovanie a stravovacie služby, tie sme však nevyskúšali. Chata by mala mať v ponuke klasiku - pivo, guľáš a kapustnicu. V bufete bolo možné sa takisto občerstviť.
Priamo od jeho dverí sa ponúkal výhľad ďaleko do okolitej krajiny. V objekte bufetu sa nachádza čosi ako miniexpozícia ohľadne tunajšej prírody a podobne. Interiér pôsobil akoby nedávno zrekonštruovaný. Vcelku milé spomienky máme na správcov bufetu, keď nás v dávnejšom čase, keď sa blížil koniec roka, zviezli autom z Počúvadlianskeho Jazera do Banskej Štiavnice. Pôvodne sme chceli ísť na autobus, no bola dosť zima a tak sa nám ponúkli, že nás vezmú.
Okrem chaty a bufetu sa na vrcholovej lúčke Sitna nachádza výrazný vysielač, dobre viditeľný už z Tatárskej lúky. Dnes tu boli rozmiestnené i antény rádioamatérov. Na lúke je situovaný i väčší drevený kríž, priamo pod bufetom a nájdete tu i viacero možností, kde sa zložiť a v pohode si posedieť. Od vysielača sa otvárajú výhľady na kraj v okolí Levíc. Pri spomínanom kríži rastie výrazný osamotený strom. Na vrchole je teda situovaných mnoho zaujímavých objektov. Iste sa zabavíte, kým si ich všetky pozriete.
Ak chcete zažiť nejaké výhľady, choďte do bufetu, kde si výhľady užijete z vyhliadky. Tá je na druhom poschodí, kam sa dostanete po schodoch (za dobrovoľný príspevok). Vo výhľade ale čiastočne zavadzajú stromy. Nám sa však najviac páčila vyhliadka zo skaly, ktorá je pár minút pešo od vrchola. Ak ste sem išli od Počúvadlianskeho jazera, pravdepodobne ste šli okolo.
K legendám viažucim sa k Sitnu zaiste patrí povesť o dlhom obliehaní tunajšieho hradiska Tatármi, ktorí patrili k Tureckej armáde. V tých časoch čoraz zúfalejší obrancovia hradu prišli so šikovným nápadom, ako dobyvateľov zmiasť a zachrániť sa. Tí sa totiž pokúšali obrancov dlhodobým obkľúčením vyhladovať. Z posledných zásob potravín upiekli obrancovia obrovský koláč, ktorý zhodili z hradieb k nepriateľom. Spolu s koláčom poslali i správu, že takéto pokrmy budú jesť ešte mnoho ďalších rokov. Krátko na to Tatári pochopili, že nemá zmysel viac čakať, kým hrad padne.