Gotický kostol v Gelnici: História a Architektúra

Okresné mesto Gelnica sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v Hnileckej doline v Košickom samosprávnom kraji. Do Gelnice vedie cesta č. 546 v smere Jaklovce - Hnličík, na ktorú sa dostane odbočením z medzinárodnej cesty 547 z Košíc odbočením z Jakloviec.

Prvú písomnú zmienku o Gelnici poznáme z roku 1249. Vznikla ako osada bavorských prisťahovalcov, ktorí osídlili vyľudnené územie po tatárskych vpádoch. Prišli sem na pozvanie kráľa Belu IV. V Rudohorí ťažili najmä zlato, striebro a meď.

V roku 1264 Gelnica získala mestské práva. O starobylosti mesta svedčí aj jeho erb, ktorý vznikol už koncom 13. storočia. Ešte v 13. storočí tu začala stavba hradu a v roku 1288 tu založili Dominikáni kláštor. Na veľmi dlhé obdobie - 1465 až 1838 - sa Gelnica stala mestom Spišského hradného panstva.

Gelnica sa musela zo závislosti na Spišskom hradnom panstve vykúpiť. Stalo sa tak v uvedenom roku 1838, ale v roku 1844 sa opätovne stala kráľovským banským mestom. Pre 18. a 19. storočie je v tamojšej banskej ťažbe typické najmä dolovanie medi a ortuti.

Nachádza sa tu viacero národných kultúrnych pamiatok. Mnohé z nich sú historické domy baníkov, najväčšiu pozornosť pútajú gotický katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z polovice 14. storočia, evanjelický kostol z druhej polovice 18. storočia, bývalá radnica - dnes múzejná budova, a ruiny hradu nazývaného aj Turzov hrad alebo Zámčisko.

Gelnica je súčasťou turistickej trasy Gotická cesta.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Terajší rímskokatolícky kostol pochádza z konca 14. storočia a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Kostol je jasnou dominantou mesta, a to svojou veľkosťou, tvarom, farbou a výrazom. Stavba a hlavne veža je viditeľná z každej cesty vedúcej do mesta. Stavba je opevnená múrom. Je to gotický kostol. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí k najstarším staviteľským pamiatkam mesta. historickom jadre mesta Gelnica.

Táto veľkolepá pamiatka gotickej architektúry Spiša, na rozdiel od sakrálnych stavieb v ostatných centrách, napríklad v Spišskej Kapitule, či Levoči, ešte nevydala odborníkom informácie, ktoré jednoznačne vypovedajú o jej pôvode, ako aj zatiaľ skrytých hodnotách.

V Gelnici ako významnom banskom stredisku nepochybne stál kostol najneskôr po roku 1250. Vieme, že bol zasvätený sv. Kataríne, patrónke baníkov. Tento kostol bol zrejme na mieste súčasného, pretože o zaniknutom na inom mieste neexistujú žiadne zmienky ani tradície, ktoré inak nezvyknú chýbať.

Staršie jadro tohto farského kostola je možno v murivách stien súvisiacich so sakristiou, v ktorej sú tri polia krížovej rebrovej klenby, svedčiace o svojom pôvode okolo roku 1300. Rebrá dosahujú na kružbové konzoly a na svorníku a na svorníku stredného poľa je reliéf Víťazného Baránka. Prekvapujúco veľká je svätyňa, zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby a poľa klenby v polygonálnom závere.

V nej sa stretneme príkladom dvoch rozdielnych umeleckých, a možno aj cirkevno-rehoľných, koncepcií. Je to koncept gotickej architektúry okolo roku 1300. Vo výške vybudovaných stien asi 3 m, so spomenutými zväzkovými príporami, došlo k zmene. Na prípory /ktorých profily možno vtedy zaplnili omietkou, aby boli polvalcové / nasadili hladké, subtílnejšie polvalcové prípory. Z nich vyrastajú rebrá klenby, tak ako je to obvyklé v stavbách švábskej a podunajskej oblasti okolo roku 1360. Vo výške prechodu, z pôvodných prípor na ich vyššie pokračovanie, doplniliaj na plochách stien bankálové rímsy, čo je typické pre stavby mendikantov.

Na južnej stene doplnili jedinečné trojité sedílie, ktorých architektúru vytvárajú štíhle piliere s hlavicami, na ktoré sú nasadené oblúky s vimperkami.

Dvíha baroková klenba z 18. storočia gotické skopenie. sanktuáriu. Je zaujímavé, že stredná loď kostola je užšia ako sanktuárium.

Menšiu šírku strednej lode voči šírke svätyne a veľmi úzke bočné lode. Takýto priestorový rozvrh je obvyklý najmä v kostoloch mendikantských reholí. Typickým príkladom je pôvodný kostol minoritov v Levoči. Mnohí návštevníci kostola upozorňujú na menšiu šírku strednej lode voči šírke svätyne a veľmi úzke bočné lode.

Loď kostola bola postavená neskôr, asi koncom 15. storočia. Nachádzajú sa v nich menšie oltáre s gotickými prvkami. Veža kostola bola stavaná v rokoch 1743 - 1746.

Str. Veža farského kostola v Gelnici obsahuje v súčasnosti súbor štyroch zvonov. Podľa súpisu spišských zvonov od Prof. Juraja Spiritzu je gelnický Veľký zvon najstarší zachovaný zvon v Hnileckej doline. Je tiež potrebné spomenúť, že prvé dve tretiny veže boli vybudované práve v štyridsiatych rokoch 18. storočia. Chrám prechádza rekonštrukciou v druhej polovici 19. storočia a tiež aj veža.

Zariadenie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici je neogotické, pochádzajúce z konca 18. storočia. Hlavný oltár má výšku 17 metrov. Alžbetu, svätého Mikuláša, pápeža a svätého Klementa. Poschodí rytmicky členené okna a dva výklenky, v ktorých sú barokové plastiky baníkov.

Gelnický farský chrám je povestný aj nádherným kamenným vežovým pastofóriom. Po levočskom, druhým najväčším v regióne Spiša. Je tu aj pozoruhodná bronzová krstiteľnica, ktorú okolo roku 1370 odliali v povestnej dielni majstra Konráda v Spišskej Novej Vsi. Ostatné zariadenie je neogotické.

Pastofórium je druhé najväčšie na Spiši a dôstojne zastupuje spišskú gotiku 15. storočia. Datuje sa do 15. storočia.

Architektonické detaily

• Sanktuárium: Zachovalé gotické polostĺpy, ktoré sa dvíhajú do trojmetrovej výšky.
• Sedílie: Trojsedadlové štalum (sedile, sedadlo) na južnej strane.
• Okná: V sanktuáriu sa nachádzajú 3 okná.

Gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici

V Gelnici sa nachádza Banícke múzeum a Turistická informačná kancelária Gelnica. Hneď za mestom sa nachádzajú niekdajšie Turzove kúpele, v súčasnosti známe ako Turzov s krásnym jazerom a viacerými historickými objektmi. Je to stredisko turistického ruchu s viacerými možnosťami horskej turistiky.

tags: #goticky #kostol #ghelnica