Nielen verejnosťou, ale aj veriacimi otriasol otrasný prípad o zneužívaní 12-ročného dievčatka, ktoré bolo zneužívané, dnes už bývalým kňazom. Peter Križian, bývalý kňaz zo Žiliny, pôjde na 10 rokov do väzenia za sexuálne zneužívanie iba 12-ročného dievčaťa na Orave. Prípad, ktorý sa odohral na Orave, sa ťahal roky.
Mala len 12 rokov, keď sa stala obeťou zneužívania človekom, ktorý ju mal viesť k tým najlepším hodnotám. Cirkev prípad riešila už pred rokmi, no len pred pár mesiacmi naň upozornil portál tvnoviny.sk. Dnes už bývalý 51-ročný kňaz, sa ku všetkému priznal a svoje činy odôvodnil šokujúcimi slovami.
Priebeh zneužívania a reakcie
V 16 rokoch sa u obete prejavili vážne psychické problémy, ktoré viedli k odhaleniu zneužívania. O šokujúcom prípade kňaza, ktorý mal zneužívať mladučkú tínedžerku, informuje spravodajský portál TV Markíza tvnoviny.sk, ktorý prišiel s rozhovorom s obeťou. Tá mala v čase zneužívania len 12 až 14 rokov. Začalo to na letnom tábore. S daným kňazom sa podľa svojich slov zoznámila na detskom farskom tábore.
V druhej polovici tábora mal začať vyhľadávať jej blízkosť, pričom obchytkávanie malo začať už v bazéne, kde s deťmi boli. Následne ju mal začať vyhľadávať aj po skončení tábora. Počas prechádzky ju mal chytiť za ruku a opýtať sa jej, či sa chce bozkávať. „Ja som mu povedala, že mne je to blbé s kňazom,“ tvrdí žena. K bozkávaniu napokon došlo u neho v aute. „Opýtal sa ma, či už chcem ísť domov. Povedala som, že áno. A jeho odpoveď bola, že tak mu mám dať pusu. Vtedy sa nahol a dal mi pusu,“ uviedla žena.
Tým to však neskončilo. Žena opisuje, že došlo ku všetkému okrem samotného pohlavného styku. „To znamená, že orálny sex, masturbácia, dotyky.“ Opísala situáciu, keď spala v spacáku u neho v izbe. Vtedy mal vojsť so stiahnutými nohavicami. „A viedlo to teda až k orálnemu sexu.
Čo hovorí Boh obetiam sexuálneho útoku? (21. mája 2023, nedeľa popoludní)
Kňaz svoje zvrátené praktiky argumentoval slovami, že išlo len o experiment a chcel vedieť aká bude jej reakcia, inak ho nezaujímala. Ako povedal na polícii: „Priznám sa, že tam boli nejaké bozky. Asi sme boli v aute. Bozky boli jazykové, došlo aj k dotykom. V jednom prípade došlo aj k dotyku v oblasti genitálií. Bolo to vtedy, keď sme boli raz s deckami na fare.“
Súdny proces a reakcie na rozsudok
Peter Križian vinu nepopieral, no žiadal pre seba len podmienečný trest s odvolaním sa na svoj usporiadaný život. Hoci si obhajca ponechal lehotu na odvolanie, neočakáva sa, že ju využije. "Som ochotný prijať trest, ktorý mi bol vymeraný.
Podobne sa vyjadrila aj prokurátorka Alexandra Mesiarkinová. "Určite by sme nemali tolerovať ako spoločnosť páchanie trestných činov predstaviteľmi cirkvi. Po vynesení rozsudku sa redakcii podarilo spojiť aj s obeťou. "Nechápem, nečakala som to absolútne vôbec. Fakt sa oplatí bojovať a je veľa ľudí, ktorí vás pri tom podržia.
Ďalšie prípady zneužívania
Magazín Reflex dlhodobo upozorňuje na prípad slovenského kňaza, ktorý sexuálne zneužíval len 13-ročné dievča. Išlo zároveň o jej učiteľa náboženstva. Novinárka Kristína Kövešová na sociálnej sieti dnes oznámila, že kňaz František Ondrek dostal na súde v Dolnom Kubíne za dlhodobé sexuálne zneužívanie trojročnú podmienku. Na treste sa dohodol s prokuratúrou Dolného Kubína, súd napokon súhlasil.
TV Noviny uvádzajú, že mal kňaz 13-ročné dievča po pohlavnom akte pravidelne posielať na spoveď. Obeť sexuálneho zneužívania oslovila portál Reflex sama. Tvrdila, že ju jej kňaz a učiteľ zneužíval od 13 do 16 rokov. Podľa jej slov sa pri stretnutiach bozkávali. Neskôr jej však začal vyzliekať tričko a ona cítila, „že chce niečo viac“. Tvrdí, že ho odmietala, pretože mala iba štrnásť rokov. V rovnakom veku však k ich prvému pohlavnému styku skutočne došlo. Stať sa tak malo na fare, kde kňaz býval.
V tom čase išlo o jej úplne prvý pohlavný styk, rovnaká situácia sa však s kňazom neskôr viackrát opakovala. Po súloži ju mal pravidelne posielať na spoveď k inému, konkrétnemu kňazovi, s tým, že jej napísal formulku, ktorú má pri spovedi povedať. „Previnila som sa proti šiestemu božiemu prikázaniu,“ znela.
Okrem toho jej posielal aj svoje nahé fotografie, ktoré mal vyžadovať aj od nej. O kauze ťa Startitup informoval vo februári tohto roka. „Veľmi ma to mrzí, že som ti tak veľmi ubližoval a ešte stále ubližujem svojou prítomnosťou. Ja sám si želám, aby som sa z toho zlého sna zobudil,“ písal kňaz.
„Mám pocit, že toto všetko je zlý sen, z ktorého sa nemôžem zobudiť. Veľmi si prajem vrátiť čas a neublížiť ti, nedotknúť sa ťa, neukradnúť ti to najvzácnejšie, čo si mala.
Kauza sa prevalila, keď sa obeť s pocitom, že pácha hriech, priznala inému kňazovi. Prípadu sa vtedy začala venovať cirkev. Kauza patrila pod Spišskú diecézu. Cirkev sa rozhodla prípad neposunúť na políciu. Prípadom sa začala zaoberať polícia na základe podnetu od otca obete z inej kauzy.
Iniciatíva "Někdo Ti uvěří" a pomoc obetiam
Jiří Kylar mal len dvanásť rokov, keď sa ho začal kňaz nevhodne dotýkať. Dotyky prerástli do zneužívania, ktoré trvalo celé dospievanie. Dnes Jiří otvára dialóg s cirkvou a v iniciatíve Někdo Ti uvěří pomáha obetiam, ktoré sa rozhodli prehovoriť. Cirkev však veľakrát nie je ochotná počúvať.
Už ste naznačili, že máte spolupracovníkov aj na Slovensku. Vediete totiž iniciatívu Někdo Ti uvěří, ktorá rieši predovšetkým prípady zneužívania v cirkvi. Kto sa na vás obracia najčastejšie? Najčastejšie sú to už dospelí ľudia. Keď zažijete traumu, mnohokrát trvá dlhší čas, kým to celé spracujete a dokážete o tom vôbec hovoriť. Veľakrát sme my tí prví, komu sa zveria. Obrátia sa na nás s dôverou a snažíme sa pomôcť a vypočuť ich.
Stáva sa, že orgány činné v trestnom konaní nepristupujú k obetiam najcitlivejšie. Mali sme taký prípad, keď chlapec, už dospelý, obchytkával malé dievčatko. Rodičia to nahlásili na obvodnom oddelení na Morave. Polícia rodičov presviedčala, aby oznámenie stiahli, veď nechcú mladému mužovi takto zničiť život. Veď sa jej „len dotýkal“. U nás v Čechách preto odporúčam obetiam, aby sa obracali na krajské oddelenia polície, kde majú na to školených policajtov.
Kontaktuje nás aj mnoho obetí zo Slovenska a pýtajú sa, čo majú robiť, ako postupovať.
Keď si obeť uvedomí, že je obeťou, čo sa deje ďalej? Vo väčšine prípadov to nefunguje tak, že pôjde rovno na políciu, alebo na biskupstvo. Hľadá niekoho, komu sa zdôverí a zistí, či tomu ostatní uveria. Hovorím tomu vypúšťanie balónika. Najprv sa vás obeť opýta, či sa vám s niečím môže zdôveriť. Povie vám časť svojho príbehu, alebo tvrdí, že sa to stalo kamarátovi.
Po čase, keď má vo vás dôveru, tak sa vám otvorí. Je to veľakrát dlhý proces uisťovania sa, že to, čo sa stalo, je skutočné. A ten, komu to hovorí, to nespochybňuje. V momente, keď sa to podarí, človek nájde silu a je schopný o zneužívaní hovoriť pred políciou či cirkvou.
Ešte kým náš spolok neexistoval, obrátil sa na mňa chlapec, mal sedemnásť rokov a hovoril o tom, ako ho zneužíval kňaz. Riešila to už aj polícia. Snažil som sa mu pomôcť a podporiť ho. Nie som však sám, mám tím ľudí. Sú v ňom cirkevní aj svetskí právnici, ponúkame pomoc s nájdením terapie, stretávame sa pravidelne s obeťami zneužívania a ak sú dostatočne silné, sprevádzame ich priamo aj do cirkvi, kde sa to stalo, aby to mohli nahlásiť.
Problémy v cirkvi a postoje biskupov
Kritici sú nepriateľmi cirkvi. Je cirkev ochotná počúvať? V prípade diecéznych biskupov sa to posúva príliš pomaly. Biskupi majú veľmi veľa času, neponáhľajú sa prípady zneužívania riešiť. Deklarujú, že majú záujem načúvať a stretávať sa, ale tie skutky proste nie sú. Na Slovensku je biskup Marek Forgáč, ktorý sa tejto téme venuje a veľmi sa snaží v týchto veciach posúvať. Je však jeden z mála.
Myslím si, že je to o mentálnom nastavení biskupov. Nazval by som to „obranárska mentalita“. Zažil som situácie, keď tvrdili, že obete to nahlasujú preto, aby ublížili cirkvi. Zvlášť staršia generácia biskupov sa bráni voči akejkoľvek kritike. Myslí si, že obete sexuálneho zneužívania sú ako komunisti, ktorí chcú cirkvi len škodiť.
Ktokoľvek si dovolí kritizovať biskupov alebo cirkev, je postavený do roly nepriateľa cirkvi. Pritom sú to ľudia, ktorí často kriticky premýšľajú o viere a to jediné, na čo sa pýtajú a upozorňujú, sú rozpory medzi skutkami a tým, čo sa hovorí.
Veľmi pozitívne vnímam prístup rehoľných rádov a kongregácií. Biskupi žijú veľmi oddelene od ľudí, majú úplne iný spôsob života, chýba im spätná väzba. V rádoch je to iné, sú späté s ľuďmi a tak sa aj správajú. V 90. rokoch, keď sa prevalili prípady zneužívania, dominikáni sa k nim postavili čelom. Rovnako aj saleziáni a františkáni takéto prípady riešili a ani dnes pred tým nezatvárajú oči. Je teda veľký rozdiel medzi diecézou a medzi rehoľnými komunitami.
Samozrejme, aj v rádoch boli prípady, kde sa potvrdilo zneužívanie a stále nie je vyriešené. Pribúdajú prípady, ktoré sa dostanú aj k nám do iniciatívy Niekto ti uverí, napríklad sexuálne zneužívanie mníšok v ženských kláštoroch. Myslel som si, že je to doména mužov. Duchovné a mocenské zneužívanie je téma, ktorá sa v katolíckej cirkvi objavuje čoraz viac.
Tabuizácia sexuality a psychické zdravie kňazov
Povedali ste mi, že ste veľmi citlivý a prekáža vám, že cirkev trpí posadnutosťou cudzou sexualitou. Ako ste to mysleli? Duchovní, ktorí nemajú vzťahy, a často im úplne nerozumejú, berú sex či sexualitu ako niečo hriešne. Na druhú stranu, keď sa potom niečo takéhoto dopustí kňaz, cirkev to nerieši. Niekde mi to pripadá, že keď vyjadria ľútosť, tak im je ľúto, že sa na to prišlo, nie to, že sa to obeti stalo.
Sám som si prechádzal dosť ťažkým obdobím. Cirkev nás učí, že je dôležité doniesť Bohu čistotu, panenstvo. Nikdy som vlastne nevedel, ako to má Boh so mnou. Nemohol som Mu doniesť to najcennejšie, čo odo mňa cirkev chce. To ma veľmi dlho trápilo. Pre mňa a pre ďalšie obete je to akási katolícka pasca, ktorá vás ešte viac devastuje. Navyše, keď sa dopúšťa zneužívania duchovný človek, ktorý je blízko Bohu, pristupujete k nemu s dôverou, tak to šialene zatrasie vašou dušou.
Tabuizácia sexuality v cirkvi a neznalosť duchovných a veriacich, čo je zneužívanie. To je kľúčový problém. Súvisí s tým to, že je nemožné sa o týchto témach rozprávať otvorene. Pretože tam, kde sa o zneužívaní hovorí, ľudia začnú premýšľať o tom, kto vedie ich deti, dospievajúcu mládež či krehkých a zraniteľných.
Nikto sa nepozerá napríklad na to, či kňaz nemá svojho „obľúbenca“. Napríklad pri spovedi, farár pozná celé rodiny, ich problémy, a to dokáže zneužiť. Stačilo by pritom, aby na spovede chodil farár z inej farnosti. Vedel, že si neverím, hovoril som mu na spovedi, čo ma trápi, a on to potom zneužil. Veď si predstavte, že kňaz pozná celé rodiny a určitým spôsobom je ich súčasťou.
Nie sú v seminári vychovávaní k tomu, že aj na nich môžu padnúť ťažkosti. Mám veľa priateľov kňazov a často sa rozprávame o vyhorení. Mnohí z nich mi povedali, že spadli do rôznych ambivalentných vzťahov. Mladí kapláni veľa pracujú, kašľú na seba, pretože celé srdce dávajú do farnosti. Sú niekde, kde to majú radi, a zrazu ich z ničoho nič presunú na inú farnosť.
Kňazi by mali mať možnosť pomoci a podpory cez rôzne terapie, supervízie, aby si dokázali nastaviť hranice, čo ešte unesú. Apeloval som, že kňazi by mali mať terapie alebo nejakú supervíziu. Dostal som odpoveď, že je to nezmysel, pretože to spochybňuje ich kňazský stav. Kňaz, ktorý nie je v duševnej pohode, však dokáže duchovne napáchať veľmi veľa zlých vecí.
Vzťah k cirkvi a budúcnosť
Zdravý a kritický. Uvedomujem si, že viera je osobný vzťah s Bohom. Katolicizmus je formou prežívania viery. V tej forme mi je dobre, preto do kostola stále chodím. Aj keď pre mnohých je celá cirkev a kresťanstvo nezrozumiteľné. Mojou vierou neotriaslo to, čo sa stalo, ale posledné roky som sklamaný, keď vidím, ako cirkev pristupuje k obetiam zneužívania alebo k LGBTI komunite. Správa sa k nim ako k ľuďom tretej kategórie alebo ako k nejakým zvieratám.
Sklamalo ma, že cirkev je plná predsudkov a strachu. DNA cirkvi je mlčanie a autocenzúra. Vďaka tomu som si uvedomil, čo pre mňa naozaj znamená Ježiš a stal som sa citlivejším voči druhým. Snažím sa na iných pozerať pohľadom, ako by to chcel Ježiš. Začal som si všímať, ako sa v cirkevnom prostredí zaobchádza s láskou, odpustením a nebojím sa už povedať duchovnému, keď vidím rozpor medzi slovom a činmi.
Zabudli sme, aká je rola kresťanstva, zatvorili sme sa do kostolov a namiesto toho, aby sme vydávali svedectvo o Ježišovi, že je to niečo radostné, tak si ubližujeme na všetky smery. Biskupi sa často sťažujú, že ľudia odchádzajú od cirkvi a kostoly sa vyprázdňujú. Myslím si, že je to tým, že stále nevieme o Ježišovi hovoriť. Z kázní sa ozýva hlasné moralizovanie, odsudzovanie, trestanie. Ja si cirkev predstavujem podľa Ježišovho príkladu. Radostnú, empatickú, citlivú, prijímajúcu.