V slovenskej histórii zohrávali učitelia a farári kľúčovú úlohu v živote dedinských komunít. Boli nielen nositeľmi vzdelania a duchovnej podpory, ale aj významnými osobnosťami, ktoré formovali kultúru a spoločenský život v obciach. Príkladom toho sú aj historické udalosti a osobnosti spojené s obcami Trnkov, Dojč, Štrba a Východná.
Trnkov: Príbeh obce a jej obyvateľov
Prvá nepriama písomná správa o obci Trnkov je z roku 1320. Vzhľadom na existenciu dediny pred rokom 1320, tunajší kostol a vývoj osídlenia najbližšieho okolia sa predpokladá, že Trnkov osídlili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia.
Prvá oficiálna písomná zmienka o obci je z roku 1330, keď sa spomína v písomnostiach uhorského pôvodu pod maďarským názvom Cohita resp. Cocia. Ďalšie priame správy o dedine sú rokov 1332 a 1333, ktoré sú v registroch pápežského desiatku. V tunajšom kostole vtedy pôsobil farár Kosmas.
Postupne počet obyvateľov Trnkova sa znižoval, čo malo za následok, že kostol v priebehu 16. storočia spustol, prípadne už nejestvoval. Roku 1715 sa zo súpisu dozvedáme o Kokyni, ktorá sa v tomto roku sa zaľudnila troma poddanskými rodinami. Títo novoprichádzajúci kolonisti prišli aj do Kokyne a sú to pravdepodobne predkovia dnešných trnkovských gréckokatolíkov.
V histórii tejto obce sú dôležité roky 1850 a 1873, kedy Trnkov postihli veľké vlny cholery. Ďalšie katastrofy postihli Trnkov začiatkom druhej svetovej vojny. Tak ako Prešov a okolité obce, aj Trnkov bol 19. 1. 1945 oslobodený sovietskymi vojakmi spod fašistickej okupácie.
Roku 1947 Názvoslovná komisia pri Povereníctve vnútra sa rozhodla miestne názvy obcí maďarského pôvodu v Prešovskej kotline zmeniť na čisto slovenské. Medzi ne patrila aj Kokyňa, ktorá sa od roku 1948 nazýva Trnkov. Pravidelná autobusová doprava na linke Prešov - Okružná cez Trnkov začala premávať od 7. decembra 1953.
Elektrifikáciou obce sa život občanov revolučne zmenil. Ľudia začali zmodernizovávať svoje domácnosti kúpou pračiek, žehličiek, chladničiek a iných elektrospotrebičov. V roku 1958 si občania Trnkova svojpomocne postavili budovu MNV a taktiež 29.novembra tohto roku tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. Napomohlo tomu aj vznik prvej školy v dejinách Trnkova (5. 1. 1959), keďže občania Trnkova si za vstup do družstva kládli podmienku vlastnej školy priamo v obci.
Napredovanie a rozvoj obce sa zastavil v roku 1971, keď rozhodnutím ONV v Prešove začal platiť zákon o stavebnej úvere v Trnkove. Ďalším negatívnym vplyvom pre obec bolo zrušenie základnej školy v Trnkove 31. augusta 1980 v dôsledku zakázanej výstavby domov. Po nástupe demokracie v Česko-slovenskej resp. Slovenskej republike pre obec boli významné tieto udalosti: posvätenie gréckokatolíckeho kostola Ochrany Presvätej Bohorodičky biskupom Milanom Chauturom 21. augusta 1994, plynofikácia Trnkova v roku 1997 a inštalácia aj posvätenie ikonostasu v miestnom kostole v roku 2005.
Administratívny vývoj sídla
Územie Trnkova počas celého historického vývoja prešlo rôznymi zmenami v územnosprávnom členení. V roku 1330 sa obec Trnkov (Cohita, Cocia) spomína ako majetok panstva Kapušany, kde sídlil jeden z obvodov. V rokoch 1848-1910 v rámci Šarišskej župy Trnkov patril k okresu Giraltovce a neskôr Hanušovce. Od roku 1910 patrí natrvalo do okresu Prešov. V roku 1996 sa opäť zaviedol systém krajov, ktorý trvá až dodnes, aj keď sa postupne transformuje na VÚC. Odvtedy Trnkov ako obec nachádzajúca sa relatívne blízko Prešova (14 km), je stále pod jeho územnou správou.
Život v obci v minulosti
Bývalý učiteľ miestnej školy p. Jozef Zalka zaznamenal v obecnej kronike obrábanie pôdy v minulosti, ako aj spracovanie ľanu:
Obrábanie pôdy sa za posledné stáročia len málo zmenilo. Najdôležitejší nástroj tvoril pluh, ktorý sa nachádzal ako celoželezný alebo s drevenou konštrukciou. Obilie sa sialo ručne. Kosenie obilia bolo tiež ručné. Vymlátené obilie sa mlelo medzi kameňmi na ručný pohon a volali ich „hurkače“. Až neskoršie vozili obilie do mlyna v Kapušanoch. V každej domácnosti bola pec zvaná „pekárnik“ a chlieb sa v nej piekol len raz týždenne - v sobotu.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje spracovanie ľanu, ktorý sa tu pestoval, pokiaľ ho nevytlačil rozvinutý textilný priemysel. Všetky práce spojené s výrobou plátna sa museli ukončiť počas zimného obdobia, lebo v jari bola práca na poli. Takto upravené bolo súce na všestranné použitie v domácnosti a na oblečenie.
Dojč: Od farnosti po modernú obec
Obec Dojč, rozľahlá obec s bohatou minulosťou, leží pri starej ceste, ktorá viedla z Moravy cez Šaštín - Stráže, Senicu, Jablonicu a Malé Karpaty do Trnavy. V historickej dobe sa spomína farnosť v Dojči roku 1397, keď farár z Dojča podliehal šaštínskemu archidiakonovi.
Dojč obývali poddaní roľníci, usadilo sa tu však aj niekoľko zemianskych rodín. Poľnohospodárski obyvatelia obrábali aj vinice a chovali ovce. Ku konca 19. storočia blahodarne pôsobil v Dojči na fare, kde bola bohatá knižnica, založená ešte v 30. rokoch učeným farárom Štefanom Nemečkayom, sedemnásť rokov Pavol Blaho, ktorý prispel k hospodárskemu rozkvetu obce. V spolupráci s českým nájomcom dvora v Dojči Františkom Nouzákom pestoval nové kŕmne rastliny, reformoval dobytkárstvo, zavádzal nové stroje, združoval roľníkov na nákup roľníckych potrieb a na odkúpenie panských strojov. Pavol Blaho udržoval čulý styk s národovcami v okolitých obciach, za ním do Dojča prichádzali študenti, ktorí sa tu zaúčali do osvetovej práce.
Smutno zasiahla do života obce I. svetová vojna. K vojnovým útrapám sa potom pridala aj následná rekvirácia potravín pre vojsko, ktorú po domoch vykonávalo predstavenstvo obce.
Po oslobodení bol v obci vytvorený 13. apríla 1945 národný výbor na čele s učiteľom Andrejom Švoňavom. V roku 1945 sa v Dojči konal aj ľudový súd.
Rozhodujúcim hospodárskym subjektom po kolektivizácii pôdy a likvidácii živností zostalo JRD. Pre poľnohospodársku výrobu v chotári Dojča je najdôležitejší stav vôd, preto JRD už v roku 1961 iniciovalo vybudovanie meliorácií v okolí toku Bištavského potoka, v roku 1966 reguláciu koryta rieky Myjava a v roku 1968 výstavbu priehrady na Koválovskom potoku. Od 1.7.1970 začala v obci pracovať pobočka odevného družstva Ava, zameraná na šitie konfekcie a pracovných odevov. Prácu tu našlo 40 žien.
JRD sa po transformácii zmenilo na Roľnícke družstvo Dojč, pridružené družstvá z okolitých obcí sa okrem Šajdíkových Humeniec osamostatnili. V obci však vznikla firma s podobným zameraním Ariete, ktorá sa zaoberá šitím značkových odevov a plesových šiat. Obec má v súčasnosti 1246 obyvateľov a 480 domov.
Štrba a Východná: Spomienka na Pavla Tomku
Pri príležitosti 120. výročia narodenia evanjelického farára Pavla Tomku sa v dňoch 28. - 29. augusta 2021 konali v Štrbe a vo Východnej spomienkové podujatia. Pavel Tomko sa narodil 26. augusta 1901 v podtatranskej obci Štrba. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Liptovskom Mikuláši, vo Východnej a v Švábovciach.
Patril k popredným predstaviteľom verejného života prvej polovice 20. storočia, ako publicista, politik a organizátor evanjelickej a. v. mládeže na Slovensku. Bol členom Matice slovenskej a tiež organizátorom a účastníkom občianskeho protifašistického odboja vo Východnej počas 2. svetovej vojny. plk. Viktor Sabo, generálny duchovný OS a OZ SR pripomenul pri pietnej spomienke nad hrobom Pavla Tomku v Štrbe všetkým prítomným, že by sme mali na svojich vodcov spomínať a pripomínať si ich dedičstvo viery a odkaz lásky k Ježišovi Kristovi.
Identitu Pavla Tomku tvorilo množstvo životných úloh. Všetky tieto svoje identity zložil aby zostalo to jediné, podstatné a základné- v Bohu a pre Boha naplnený život. Záverečné modlitbu predniesol brat farár Stanislav Baloc zo Štrby, ktorý prosil o rozvoj duchovného odkazu brata farára. Po príhovoroch nasledovalo kladenie vencov a zapaľovanie sviec na hrobe brata Pavla Tomku predstaviteľmi cirkvi aj samosprávy.
Spomienka vyvrcholila v nedeľu dopoludnia, slávnostnými Službami Božími v evanjelickom kostole vo Východnej. Medzi pozvanými duchovnými bol aj senior Liptovsko-oravského seniorátu brat Stanislav Grega a tiež brat Martin Zaťko, zborový farár v CZ ECAV Švábovce. Najdôležitejší odkaz, v ktorom sa zrkadlí aj život a dielo Pavla Tomku, je uistenie, že na Boha sa môžeme spoľahnúť v každom čase. Brat Tomko ľuďom zdôrazňoval, že v každom čase môžeme Bohu dôverovať a nikdy nebudeme sklamaní.
Emotívne posolstvo odovzdal aj Pavel Tomko, najstarší syn brata farára, ktorý si zaspomínal na detské roky a krásny život vo Východnej. Upozornil aj na fakt, že v nedele v roku 1947 prichádzalo do kostola vo Východnej 550 až 650 ľudí. V popoludňajších hodinách si pri pomníku padlých v centre obce pripomenuli aj 77. výročie SNP.
| Obec | Významné udalosti |
|---|---|
| Trnkov | Prvá písomná zmienka (1320), Cholera (1850, 1873), Oslobodenie (1945), Zmena názvu (1948), Elektrifikácia (1954), Založenie JRD (1958), Zrušenie školy (1980), Posvätenie kostola (1994), Plynofikácia (1997) |
| Dojč | Farnosť (1397), Pôsobenie Pavla Blahu, I. a II. svetová vojna, Kolektivizácia, Integrácia JRD, Výstavba meliorácií a priehrady |
| Štrba | Narodenie Pavla Tomku (1901), Spomienkové podujatia (2021) |
| Východná | Pôsobenie Pavla Tomku, SNP, Spomienkové podujatia (2021) |
5 Vecí Ktoré Celá Európa ZÁVIDÍ Slovensku... Číslo 1 Ťa ÚPLNE ŠOKUJE!
Tieto príklady ukazujú, aký hlboký vplyv mali učitelia a farári na život v slovenských obciach. Ich práca presahovala rámec školy a kostola, a formovala celú spoločnosť. Ich odkaz je dodnes živý a pripomína nám dôležitosť vzdelania, duchovnej podpory a komunitného života.