Ak sledujeme históriu obce, zistíme, že obyvateľstvo sa vždy hlásilo ku katolíckemu vierovyznaniu. Katolícky kostol bol v obci postavený v roku 1397.
História a Vývoj Kostola
Počas povstania Františka II. Rákóciho bolo Nové Zámky centrom Kurucov, takže sa okolie mesta stalo bojiskom a okolité obce generál Heister vyplienil a spálil a v tom čase prvý kostol v dedine vyhorel. Katolícky farský kostol bol prestavaný v roku 1728 na pozemku grófa Imricha Esterháziho ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa, ktorý bol veľkým pomocníkom pri stavbe kostola a rovnako aj pri budovaní oltára. Svedčí o tom aj drevená tabuľa pripevnená na stenu kostola a výpis z knihy, v ktorej kostol venuje Panne Márie a sv. Anne. Výstavbu kostola viedol farár Martin Hajdinovics.
K farskému úradu v tomto období patrili ešte dve fary, Kamočský evanjelický kostol a kaplnka sv. Vendelína na Hornom Gúgu. V roku 1693 podľa darovacej listiny arcibiskupa Széchenyiho Horný Gúg už patril k obci Szemő. Kostol postavený v neskorom barokovom štýle v roku 1797 takmer úplne vyhorel a vo veľkom požiari sa roztavil aj zvon.
Počas rekonštrukcie v roku 1878 boli pristavané k hlavnej lodi kostola dva postranné lode a tak získal dnešný vzhľad. Rekonštrukciu a rozšírenie podporoval ostrihomský arcibiskup Ján Šimor, avšak oltár vybudovali rodiny Jedlik a Sauer. Požiare v rokoch 1882 a 1887 tiež značne poškodili kostol a tak v roku 1898 zásluhou ostrihomského arcibiskupa Klaudiusa Vasaryho sa kostol opäť zrekonštruoval.
V roku 1927 bol postavený oltár lemovaný so sviečkami, v strede s obrázkom Sv. Martina - patrónom obce. Na pravej strane oltára bola socha Panny Márie a na ľavej strane socha svätého Jozefa. 1933 bola rekonštrukcia veže kostola a neskôr v štyridsiatych rokoch umiestnili na vežu hodiny.
Počas druhej svetovej vojny sa kostolné zvony odstránili a roztavil sa na vojenské účely, a iba v roku 1950 dostal kostol nové zvony. V roku 1953 na počesť Panny Lourdes, z iniciatívy farára Pavla Czuczora vyrobil Herman Nagy kamennú jaskyňu, ktorá dodnes zdobí prednú časť kostola. V roku 1970 postavili nový oltár, podobný ako bol prvý, v strede s maľovaným obrazom svätého Martina. V tomto roku sa uskutočnila aj maľba celého kostola. Strop a steny zdobia maľby Juraja Pšenčíka zo Žiliny. Nad oltárom sa nachádzajú maľby- jednorodeného Syna Božieho Ježiša, anjela Gabriela s Máriou, narodenie Ježiša a Nanebovstúpenie Pána. Na stenách bočných lodí je zobrazené utrpenie Ježiša na Kalvárii.
V kostole sa nachádzajú aj sochy z ktorých by sa dali vyzdvihnúť - socha Panny Márie s Ježiškom, svätého Jozefa, Panny Márie v náručí s mŕtvym Ježišom, Svätej Terézie z Avily, sv. Antonína Paduánskeho, biskupa sv. Martina ako žobrákovi ponúka polovicu svojho plášťa, socha sv. Floriána. V roku 1971 kostol dostal nový zvon, ktorý už vtedy vysvätili. Posledná rekonštrukcia a opravy boli vykonané v rokoch 1990-1993, keď zrekonštruovali kostolnú vežu a na oboch stranách lode opravili strechu. V roku 2000 sa začala výstavba nového oltára, ktorý bol dokončený v roku 2006. Tvorcom bol Ľudovít Chmelár pochádzajúci z Piešťan. Oltár dňa 03.12.2006 vysvätil Mons.Ján Orosch trnavský pomocný biskup. V roku 2010 vedľa kostola bola postavená nová fara za efektívnej finančnej podpory obce Zemné.
História Založenia Katolíckej Farnosti v Rastislaviciach
Starý a Nový Degeš boli v minulosti súčasťou katolíckej farnosti v Komjaticiach (spolu s Ondrochovom a Černíkom). Keďže Komjatice boli od osady vzdialené až na 1 aj ¾ hodiny cesty, jej obyvatelia častejšie navštevovali katolícke kostoly v Mojmírovciach alebo Dolnom Jatove. V osade sa nachádzala iba malá drevená zvonica vybudovaná panstvom.
Územnosprávna reorganizácia katolíckej cirkevnej správy v dôsledku Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa Degeš stal pohraničnou obcou, zasiahla aj do života tunajších katolíkov. Apoštolská administratíva v Trnave sa rozhodla už 1 . apríla 1939 poveriť Jakuba Feketeho, kaplána v Mojmírovciach, výkonom duchovnej správy obcí Starý a Nový Degeš aj s ich majermi a obcou Poľný Kesov. Zároveň bol poverený skúmať možnosti zriadenia farnosti v Degeši a výstavbou kostola. Pretože obyvateľstvo obce prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania nebolo obzvlášť majetné, bohoslužby sa začali spočiatku konať v budove štátnej ľudovej školy.
Fekete navrhol použiť pre rímskokatolícky kostol budovu sýpky, ktorá patrila Roľníckemu družstevnému liehovaru. S prestavbou sýpky na kostol sa začalo už na jar roku 1941 pod vedením architekta Smita z Nitry. Celý projekt bol financovaný z peňazí miestnych farníkov, darov, príspevkov štátu i prezidenta republiky. Dňa 19. marca 1942 bola v Degeši zriadená samostaná katolícka farnosť. Jej prvým správcom sa stal Jakub Fekete, rodák z Rače.
Farský kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie vznikol v rokoch 1939-1941 prerobením a adaptáciou sýpky, kde bol zriadený aj farský úrad a byt pre farára a kultúrna miestnosť. Organistom sa stal miestny učiteľ Podešva a po ňom Ján Arpáš.
Adresa: 31, 941 08 Rastislavice GPS súradnice: 48.136054° S 18.072498° V Správca farnosti: Mgr. Ing. Eduard Pecha, farár
História Založenia Evanjelickej Cirkvi a.v. v Rastislaviciach
Kolonizácia a založenie štátnej kolónie v Starom a Novom Degeši v roku 1928 výrazne zasiahla aj do náboženského života Rastislavíc. Medzi kolonistami bolo viacero rodín evanjelického a. v. vyznania, ktorí postupne v obci založili evanjelický cirkevný zbor. Už v Pamätnom spise kolonistov z Degeša z 3. marca 1941 sa o pôvodnom zámere hovorilo: „Pri počiatočnom prevádzaní pozemkovej reformy boli robené kolónie nábožensky zmiešané. To sa však neosvedčilo, pretože ani jedna cirkev sa nemohla náležite starať o svojich veriacich. Preto bola snaha tvoriť kolónie nábožensky jednotné - katolícke zvlášť a evanjelické zvlášť. Degeš mala byť kolónia s evanjelickými kolonistami a tak sa aj stalo, že veľká väčšina kolonistov v Degeši sú evanjelici. Kým zase susedné kolónie Poľný kesov a Veľká Dolina sú čisto katolícke. Rímsko-katolíci, bývajúci v Degeši, boli pridružení ku Komjaticiam, evanjelici ku Novým Zámkom.“
Pôvodne sa služby Božie odbavovali v jednotlivých domácnostiach, neskôr v priestoroch štátnej jubilejnej školy (zriadenej v roku 1928) a v lete často na jej dvore. V ústrety im vyšli farári z cirkevného zboru Nové Zámky Juraj Holčík a od roku 1934 Matej Tásler, ktorí duchovne zaopatrovali degešských evanjelikov. Po pripojení Nových Zámkov k Maďarsku v dôsledku viedenskej arbitráže v roku 1938 sa Degeš začlenil do Cirkevného zboru v Svätoplukove, ktorý vtedy spravoval evanjelický farár Michal Cibulka. V tom čase sa však čoraz intenzívnejšie začalo medzi degešskými evanjelikmi uvažovať o stavbe vlastného kostola a vytvorení vlastného cirkevného zboru. Definitívne sa o tom rozhodlo 21. decembra 1934 a následne sa vypracoval projekt kostola, ktorý vypracoval zdarma architekt Václav Ložek z Prahy (mimochodom syn degešského kolonistu rímskokatolíckej viery). K položeniu a posväteniu základného kameňa evanjelického kostola v Starom Degeši došlo 27. júna 1937.
Dňa 4. septembra 1938 bol kostol vysvätený. Vysvätenie kostola bolo významnou udalosťou v dejinách obce, aj keď sa už konala na prahu smutných jesenných udalostí, ktoré vyvrcholili Viedenskou arbitrážou v októbri 1938, keď sa Degeš stal hraničnou obcou. Vysviacky sa zúčastnilo aj veľa ľudí z materských zborov kolonistov, ako aj zástupcovia rôznych úradov, spolkov a korporácií. Podľa záznamov v cirkevnej kronike sa vysviacka podobala na protiarbitrážnu manifestáciu nielen samotných evanjelikov, ale južných krajov vôbec. Zvlášť cennou bola prítomnosť biskupa evanjelickej cirkvi a. v. vyznania Dr. Samuela Štefana Osuského, ktorý vykonal posviacku kostola za asistencie seniorov a farárov z blízkeho a vzdialeného okolia.
K osamostatneniu evanjelického cirkevného zboru v Starom a Novom Degeši došlo krátko po vysviacke kostola v roku 1939. Jeho prvým farárom sa stal Štefan Havlík (pôsobiaci v rokoch 1939-1942). Jeho nástupcom bol Ján Gajdoš, s ktorým boli osudy cirkevného zboru späté až do roku 1972. Pracoval veľmi aktívne, okrem duchovnej práce sa za jeho pobytu postavila moderná fara a zborový dom. Celkový počet členov cirkevného zboru v Degeši sa pohyboval od 210 do 300 členov, čo nestačilo na komplexnú údržbu cirkevných budov aj plat farára z vlastných príspevkov. Pri výstavbe kostola a fary bolo nutné organizovať zbierky v iných cirkevných zboroch, najmä v materských zboroch kolonistov, ale využila sa aj pôžička z cirkevného ústredia a z nájomného za majetok odkúpený cirkevným zborom od pôvodných kolonistov.
Evanjelický Cirkevný Zbor a.v. RASTISLAVICE
O pôvodnej gotickej stavbe kostola (z 13.-14.storočia) nemáme archívne doklady. Z rokov 1332 - 1337 je doložená existencia miestnej fary, s ktorou je spojená i história františkánov. Povolaní sem boli v rokoch 1470 a 1484, kedy sa datuje založenie miestneho kláštora. Údaje o kláštore sú známe najskôr z roku 1513. V rímskom archíve sú zachované písomnosti k dejinám kláštora z rokov 1517 - 1544. V prvých desaťročiach 16. storočia bol postavený aj neskorogotický kostol. Novopostavený kláštor v roku 1615 vyhorel a o štyri roky neskôr ho františkáni opustili kvôli hrozbe vojsk Gabriela Betlena. Už v roku 1622 sa rozhodlo o opätovnom postavení kláštora, s ktorým sa začalo v roku 1626. V priebehu 17. Dnešná dvojpodlažná budova kláštora s troma krídlami a ústredným dvorom vznikla až z fundácie Štefana Koháryho medzi rokmi 1699 - 1727 a ku kostolu sa pripája zo severozápadnej strany.
Počiatky neskorogotického Kostola Korunovania Panny Márie sa kladú do roku 1514 (do prvej štvrtiny 16. Kostol zničený v roku 1544 Turkami, ktorého časti mali byť zamurované do bašty fiľakovského hradu, nahradila medzi rokmi 1694 - 1727 nová stavba jednolodia, na západe s predsieňou a na východe so svätyňou s polygonálnym záverom. Žiadne stredoveké architektonické prvky sa z kostola alebo kláštora nezachovali.