Citát z 1. Korintským 15/10 hovorí: „Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri mne daromná. Veď viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“
Aj mňa stretla úžasná milosť. Bol som stratený, teraz som nájdený. Bol som slepý, no teraz vidím. Milosť nás zachránila, premenila a premieňa. Milosťou získavame to čo sme si nezaslúžili. Nech aj naše srdce, je plné milosti voči iným.
Milosť nie je z tohto sveta a iba vtedy, keď nám Boh otvorí oči jej môžeme plne porozumieť, lebo je poskytovaná všetkým. Nás obklopuje ovzdušie milosti. Aj Pavol, to kajúcne priznal a slovo milosť sa stalo jeho najobľúbenejším slovom. Tak to zaznie v piesni Z milosti je všetko čo som a mám.
Ježiš je náš Priateľ, Spasiteľ, a Pán. Je plný milosti. Jeho milosť je istá, a rozsiahla.
Každý z nás sa stretol aj s prejavom ľudskej milosti, ktorá je odrazom tej Božej. Boh si praje, aby naša milosť prúdila ku všetkým, ktorí to potrebujú.
Aj keď sme niečo dobré urobili, uspokojme sa s milosťou, že nám to bolo umožnené a nečakajme odmenu. Prijímame bez zásluh, rozdávajme ....Veď všetky naše schopnosti dary sú len z Božej milosti. Boh nám ich len zveril.
Ak je Boh stredobodom nášho života a ak žijeme z Jeho milosti, všetko čo robíme, a o čo sa usilujeme, bude tým poznamenané.
Boh si želá, aby milosť premieňala všetky vzťahy a pôsobila v celom našom živote, predovšetkým v rodine. V takej rodine si jeden druhému musíme slúžiť. Milosť premieňa manželský vzťah. To čo sme dostali zdarma, zatúžime štedro rozdávať aj iným a predovšetkým svojmu životnému partnerovi.
Keď si uvedomíme, že nám boli odpustené všetky naše previnenia, sme schopní odpustiť všetko, čím sa nás náš partner dotkol. V novom živote milosti sme si rovní. Všetko vo vzťahoch je teda založené na milosti, ktorej prúd nepretržite tečie od Pána pánov a Kráľa kráľov. Treba nám len otvoriť srdce a tú milosť prijímať.
Ani autori piesní túto milosť neopomínajú, (Pieseň č. 628). Aj deti sme rýchlo trestali, ale pomaly sme im odpúšťali. Naše deti majú problém pochopiť podstatu spasenia aj preto, že nás veľmi dobre poznajú a nie sme pre ne vždy tým dobrým príkladom. Ony si chápanie Boha nevytvárajú podľa toho čo hovoríme, ale ako žijeme, čo robíme, ako s nimi zaobchádzame a aký máme postoj k životu a druhým ľuďom. Náš zlý príklad niekedy pokriví ich chápanie Boha a sťažuje prácu a pôsobenie Ducha svätého.
Deti môžeme najlepšie ovplyvniť vlastným príkladom. Ak sme dôveryhodní, ľahšie sa naučia dôverovať Bohu. Ak sme štedrí, ľahšie aj ony prijmú dar spasenia. Ak máme k nim dobrý a kladný vzťah, ľahšie uveria že majú pre Boha nekonečnú cenu. Ak im vieme odpustiť, ľahšie prijmú nekonečné Božie odpustenie. Milosť, nebola a nie je vo výchove základným princípom. Pokiaľ naše deti už vyrástli a majú svoje rodiny, použime častejšie voči nim aj slovo „prepáč“, dajme im najavo, že ich máme stáli radi.
Aj v školách sme vyučovali podľa mnohých metód, ale chýbala nám a chýba aj dnes metóda, ktorej základom by bola milosť. Boh miluje naše deti viac ako my a spoliehame sa, že On urobí aj v ich živote obrat. No my by sme nemali stáť bokom . Boh si želá, aby jeho nasledovníci rástli v milosti. Aby sme túto milosť prijímali, ale aj rozdávali, (Pieseň: Radostná záchrany zvesť.... Sú rôzne sú formy milosti, ktoré si ľudia môžu navzájom odovzdávať. Jednou z nich je aj milosrdenstvo. Napr. milosrdenstvo Samaritána.
Koľko je medzi nami úbohých.... chorých, starých, biednych, smútiacich, nezmierených... Aj tu je priestor na milosrdenstvo v rôznych formách. Veľká je škála milosrdenstva.
Skutky sú tiež odvodené od milosti -od Ježiša. Len nezabudnime: a skutky nepreceňujme. Milosť je ako slnko a viera a skutky sú len ako malé planéty okolo slnka. To je Božia slnečná sústava.
Jeho milosť je naozaj ako slnko - životodarná, nezaslúžená, nevyberá si, na koho bude svietiť a na koho nie, preniká všade, odháňa tmu beznádeje zo života ľudí, zohrieva chladné srdce, prebúdza nás ako slnečné lúče, ktoré na jar budia kvietky, aby vyrástli zo zeme a šírili naokolo vôňu a krásu.
Amazing Grace: Príbeh Hymnu
Amazing Grace je najčastejšie spievaný, nahrávaný a najobľúbenejší hymnus vo svete. Pieseň dosiahla neuveriteľný počet nahrávok, len v Spojených štátoch amerických je to viac než 3000 nahrávok od rôznych interpretov a vysoké číslo hudobných predvedení (okolo 10 mil. ročne). Svojou jednoduchou melódiou a výrazným textom prenikla do mnohých oblastí nielen hudobného diania.
Autorom pôvodného textu je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807). Bola to modlitba, osobné vyznanie napísané tesne po jeho obrátení. Vyznáva sa z chýb, ktoré v živote urobil a túži po novom lepšom živote v Božej prítomnosti. John bol známy ako obchodník s otrokmi. Prežil silnú búrku na lodi a v ohrození života pocítil Božiu milosť, ktorá mu zachránila život. Svoj zážitok zhrnul do textu piesne Amazing Grace: „Úžasná milosť, aký sladký to zvuk, čo zachránil úbožiaka, akým som bol. Bol som stratený, ale našli ma, bol som slepý, ale teraz vidím.“ Vzdal sa obchodu s otrokmi, stal sa ich zástancom a dal sa na štúdium teológie. Pochopiteľne, ako Angličan sa stal anglikánskym kňazom.
John Newton spolupracoval s britským politikom Williamom Wilberforceom na zrušení otroctva vo Veľkej Británii, čo sa definitívne podarilo v roku 1807. Príbeh Johna Newtona neostáva nepovšimnutý ani v súčasnosti.
Amazing Grace bola po prvýkrát predvedená Johnom Newtonom v anglickom meste Olney v decembri roku 1772 ako súčasť jeho novoročnej kázne. Publikovaná bola o sedem rokov neskôr v zbierke Olney Hymns. Časť tejto zbierky tvorilo aj 67 hymnov Newtonovho priateľa a básnika Wiliama Cowpera (1731-1800), zvyšných 348 napísal sám Newton. Hymny boli písané ako časť kázní a boli prednášané ako výklad posolstva z biblie. Časom sa tieto hymny zhudobňovali a spievali počas liturgie.
Hymny spievané v Olneyskom kostole sa stávali veľmi populárnymi a dostávali sa do širokého povedomia predovšetkým vďaka svojej priezračnosti a jednoduchosti, na ktorých si Newton dal veľmi záležať. To môžeme povedať aj o Amazing Grace, ktorého základom je čistý rým, jednoduchý rytmus a nenáročný výber slov. Melódiu Newton prevzal z jednej starej americkej ľudovej piesne, ktorá vznikla na amerických plantážach a pôvodne sa nazývala Loving Lambs, čo by sme voľne preložili ako Milé jahniatka.
V roku 1835 bola v Spojených štátoch publikovaná veľká notová zbierka The Southern Harmony, ktorú pripravil americký skladateľ William Walker (1809-1875). Walker zapísla do nôt 335 známych aj menej známych piesní a hymnov, používaných v Amerike. Do roku 1867 bolo vytlačených a predaných približne 600 tisíc výtlačkov. V zbierke nachádzame aj spirituál Amazing Grace pod názvom New Britain. Je to prvý zverejnený notový zápis tohto spirituálu. Prostredníctvom tejto notovej zbierky sa Amazing Grace veľmi rýchlo stala populárnou v celej Amerike.
V roku 1900 americký skladateľ Edwin Othello Excell (1851-1921) vytvoril ďalšiu zbierku piesní For the Sunday School and Church (Pre nedeľné školy a kostoly), kam zaradil aj Amazing Grace. Excell výrazne upravil melódiu spirituálu. Pôvodná melódia starej ľudovej piesne bola ťažkopádna, interpretácia bola náročná, a jednotlivé prechody vyznievali komplikovane. Nová melódia sa stala omnoho príjemnejšou, jednoduchšou a prijateľnejšou. Vďaka Excellovmu spevníku sa veľmi rýchlo ujala a používa sa až do súčasnosti. Do spevníka zaradil len prvé tri pôvodné strofy z Newtonovho originálu a doplnil štvrtú novú strofu. K hlavnej melódii pripísal ďalšie tri hlasy, ktorými dotvoril príjemnú harmóniu spirituálu.
Hudobná forma je jednoduchá, jednodielna, symetricky rozdelená do štyroch menších úsekov - a a´ b a´´. Harmónia je postavená na štyroch základných akordických funkciách G D D7 C / I, V, V7 a IV stupni. Z nenáročnej harmonickej štruktúry /a: I-V7- IV→I; a´: I-V7→I; b: I-IV→I; a´´: I-V7→I/ je zreteľné stále ukotvenie v tonike. zároveň zdôraznené aj najväčšími rytmickými hodnotami). Najvýraznejší moment nastáva v 7. takte, kde dosiahne melódia svoj vrcholný, najvyšší tón d2 (ten sa potom ešte dvakrát zopakuje). Pôvodné ¾metrum je zachované. Rytmus je riešený veľmi podobne, miestami repetitívne, používa dva základné rytmické patterny.
Aj v 21. storočí sa stretávame s častými interpretáciami tohto spirituálu. Novou hudobnou formou duchovnej piesne sú praise and worship, ktoré sa v 70. rokoch odčlenili od profánnej populárnej hudby a súčasne od „afro-americkej“ gospel music, pretože nadväzujú na pop music alebo pop rock. Pri tomto novom prejave duchovných piesní však môžeme sledovať predchádzajúcu príslušnosť k afro-americkým spirituálom. Dôkazom toho je worship/chválová verzia spirituálu Amazing Grace od popredného predstaviteľa a interpreta súčasnej gospelovej hudby Chrisa Tomlina. V jeho spracovaní získava spirituál nový názov Amazing Grace (My Chains Are Gone)/ Úžasná milosť (Moje reťaze sú preč). Hodnotíme ju ako jednu z najdôveryhodnejších premien, pretože vyjadruje a zároveň napĺňa pôvodné posolstvo hymny. Toto prevedenie sa javí ako novodobý spirituál prenesený do 21. storočia. Hĺbka slov, ľahkosť prednesu, jednoduchá priezračná harmónia, upokojujúci prejav, častá repetícia a rozvíjanie dôležitých úsekov - tým všetkým oslovuje mladých ľudí v novom miléniu. Táto verzia bola zverejnená v roku 2006 na albume See the Morning.
Výrazné zmeny, v porovnaní s bežne interpretovanými verziami, sa objavujú v novom frázovaní. Rytmické frázy sú kratšie, zrozumiteľnejšie a výraznejšie oddelené. Ďalším výrazným zásahom do pôvodnej verzie je zmena metra z ¾ na 4/4. Pôvodná melódia je hneď v úvode porušená, Chris Tomlin ostáva v ľahšej melodickej línii a na rozdiel od verzie E.O. Excella, používa len malé intervalové kroky, najčastejšie sekundové. Pôvodná tónina sa mení z Gdur na Fdur. V harmónii nedochádza k žiadnym výrazným zmenám. Základné harmonické postupy - I - IV/I - I - V/I - I/III - IV - I (F - B/F - F - C/F - F/A - B - F) navyše upevňuje v stále znejúcom centrálnom tóne f, drží sa hlavnej tóniny.
Zaujímavou dokomponovanou časťou je refrén a záverečná krátka kóda, ktorými sa celkovo mení charakter a forma piesne. Z jednodielnej formy sa tu stáva dvojdielna AB s pridanou kódou, pričom A diel je opäť zložený zo štyroch menších dielikov - a a´ b a´´. Pridaný diel B/refrén nesie v sebe stopy gradácie z prvého A dielu. Rozšírenie formy o refrén približuje pôvodný spirituál dnešnému vnímaniu poslucháča, zvyknutého na repetitívnosť refrénu a súčasne okruhu pop music alebo pop rocku. Nedochádza tu k výrazným harmonickým zmenám, čo môže na prvý pohľad pôsobiť opäť triviálne. častou repetíciou obracia pozornosť práve na túto časť. Prvýkrát zaznieva po dvoch strofách a potom po každej odspievanej strofe. V závere skladby sa k refrénu vracia aj po krátkej kóde, ktorej text a melódia je jednoduchá, ľahko zapamätateľná, smerujúca k adorácii. Táto črta je príznačná pre worship: „(But God) Will be forever mine, You are forever mine“/ (Ale Boh) Bude navždy môj Si navždy môj! Harmónia je tu opäť nasmerovaná na centrálny tonálny súzvuk. Jednoduchý prechod z dominanty do toniky V/I - I (C/F - F) , typický pre pokojné ukončenie.
Notový zápis Amazing Grace
Skladba, ktorú vám dnes predstavíme má viacero názvov. V latinčine ju nájdete pod menom Flos de radice Jesse (Kvet z kmeňa Jesseho), v angličine Lo, how a rose e’er blooming (Hľa ako kvitne ruža), no najznámejší je jej pôvodný nemecký názov Es ist ein Ros entsprungen (Vyrástla ruža). Autor tohto pôvodom nemeckého hymnu je neznámy, no história textu siaha až do 15. storočia. Hymnus odkazuje na proroctvo proroka Izaiáša zo Starého zákona.
V kresťanskej interpretácii je práve prorok Izaiáš spájaný s predzvesťou a predpovedaním príchodu Krista, preto sa hymnus spieval hlavne počas adventného alebo vianočného obdobia. Skladba bola prvýkrat publikovaná aj s melódiou v roku 1599 v hymnickej zbierke Speyer Hymnal. Najznámejšiu harmonizáciu, ktorú poznáme dodnes, zložil v roku 1609 nemecký skladateľ Michael Praetorius (1571 - 1621). V priebehu storočí hymnus upravovali alebo použili vo svojich dielach aj iní skladatelia.
V roku 1896 Johannes Brahms použil melódiu hymnu v jednom zo svojich organových prelúdií (Jedenásť choralových prelúdii, op. 122), neskôr toto prelúdium upravil do orchestrálnej podoby Erich Leinsdorf. Skladateľ Hugo Distler zas použil skladbu vo svojom oratóriu Vianočný príbeh (1933) a Arnold Schönberg hymnus vložil do diela Vianočná hudba (1921) v úprave pre pre dvoje huslí, violončelo, klavír a harmónium.
Zaujímavosťou tejto skladby je, že počas nacistického obdobia v Nemecku boli pôvodné slová tohto hymnu zmenené. Nacisti pretextovávali viaceré koledy, aby odstránili z textov narážku na židovský pôvod Krista. Hymnus má dva slovenské preklady - Radostne dnes spievajme a Proroci ohlášali.