V posledných rokoch sa aj na Slovensku stáva populárnou kontroverzná teória uzdravovania rodových koreňov. Niektoré spoločenstvá a kňazi propagujú túto teóriu, ktorej autorom je psychiater McAll. Podľa tejto teórie sa vieme pomocou modlitby a slávenia eucharistie oslobodzovať od zlých skutkov svojich predkov. Toto presvedčenie však nepochádza z katolíckej cirkvi.
Katolícky kňaz Imrich Degro, poverený košickým arcibiskupom na službu exorcizmu v Košickej arcidiecéze a zároveň pôsobiaci ako vysokoškolský pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku, radí ísť s opatrnosťou aj na takzvané modlitby oslobodenia. „Je to dosť rozšírené a považujem to trochu už za akýsi národný šport," hovorí.
Kenneth McAll - Uzdravenie rodových koreňov
Pôvod a kritika teórie uzdravovania rodových koreňov
Teória uzdravovania rodových koreňov sa objavila v minulom storočí. Psychiater McAll napísal spomínanú knihu v 80. rokoch a jeho teória sa začala vo veľkom šíriť. On aj jeho rodičia boli anglikánskymi misionármi v Číne a tam sa stretol s veľmi silným čínskym kultom predkov. Vyberal si pacientov, na ktorých nezaberala žiadna terapia. Keďže bol praktizujúcim anglikánom, tak sa začal s týmito ľuďmi modliť, ako terapiu teda zvolil modlitbu. V rozhovoroch totiž zistil, že títo pacienti mali nejaké nevyriešené pripútanie s mŕtvymi ľuďmi vo svojom rode. Nazval to syndrómom okultnej spútanosti.
On o svojich pacientoch publikoval aj štúdie, na ktorých je jasné, že sú podložené len príkladmi, ktoré zažil. Nepodložil to žiadnou teóriou či teológiou. Hoci to má nádych vedeckosti, Jungove teórie sú dnes už prekonané. Psychiater McAll však opisuje klinické prípady, keď sa po uzdravovaní rodových koreňov udiali zásadné zmeny v životoch pacientov. Teda že ľudia, na ktorých nezaberala žiadna psychiatrická liečba, sa zrazu cítili oveľa lepšie.
Exorcista Imrich Degro vysvetľuje: „Je to veľmi lákavé. V podstate nemusím vynaložiť žiadnu námahu na zmenu, nemusím zobrať zodpovednosť za svoje konanie. Teda nie som na vine za to, čo sa mi deje, lebo za to môžu moji predkovia a ich hriechy.“
Česká i francúzska biskupská konferencia vydali k téme uzdravovania rodových koreňov inštrukciu, ktorá odsudzuje túto prax. Prvú inštrukciu k tomu vydala ešte Vietnamská biskupská konferencia ešte pol roka pred Francúzmi, lebo tam prichádzali z Ameriky misionári, ktorí to hlásali. Pred pár rokmi sa k tomu vyjadrili aj poľskí biskupi.
Ani v Biblii ani v teológii nenájdeme nič o uzdravovaní rodových koreňov. Ak by v prvokresťanských časoch bol nejaký problém, svätý Pavol by v Novom zákone vo svojich listoch, ktoré písal pre mnohé židovské obce, určite niečo napísal. Vieme predsa, že Židia, ktorí prešli na kresťanstvo, si niesli veľké dedičstvo otcov.
V Jánovom evanjeliu (9. kapitola) máme príbeh o slepcovi, ktorý bol chorý od narodenia, Ježiš ho uzdravil a učeníci sa pýtajú Ježiša, prečo sa takýto narodil, či zhrešili jeho predkovia alebo či on sám zhrešil. Ježiš odpovedal, že nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale narodil sa preto, aby sa na ňom ukázala Božia moc, Božia sláva. Týmto Ježiš, naopak, ukazuje, že zdanlivo nešťastné osudy nie sú dedičstvom hriechov.
My dedíme dedičný hriech, nazývame ho Adamov hriech, ale tento hriech nie je naším osobným hriechom. Po duchovnej stránke sa nič takéto nededí. Ak sa niečo také v rodinách opakuje, väčšinou sa to tabuizuje, nerozpráva sa o tom, čo nie je správne.
Hriech a jeho vplyv
Prekliatie a pôsobenie zlých duchov
Prekliatie sa nám spája väčšinou s rozprávkami ako O zhavranených bratoch. Boh to dovoľuje len pre naše duchovné dobro, aby sme sa napríklad zmenili, obrátili, aby sme si napríklad v rodinách odpustili, zmierili sa. Ak Boh dovolí pôsobenie zlého ducha, nedovolí mu, aby si robil, čo chce. Dôležité je však povedať, že kliatba funguje len medzi živými, nie medzi mŕtvymi, neprenáša sa na tých, ktorí sa ešte nenarodili. Teda ak by ma povedzme môj starý otec preklial rodovou kliatbou, tak to platí len na žijúcich potomkov, nededí sa to na ďalšie generácie.
Ak človek zotrváva stále v ťažkom hriechu, ak skúšal okultizmus, mohol sa otvoriť pre pôsobenie zlých duchov a vpustiť ich do svojej rodiny, teda otvoriť im akoby dvere. Zvyčajne ich nazývame menom podľa hriechu, na ktorý nás navádzajú, napríklad ako duch samovraždy, a tento môže pokúšať aj potomkov v rodine, ale len pokúšať. Tu už prechádzame do čisto teologickej debaty. Rozlíšiť, či pôsobí v rodine zlý duch, je zložitý proces, musí sa to dobre preskúmať s kňazom exorcistom. Tu sa dá pomôcť ľuďom modlitbou za oslobodenie alebo exorcizmom, ak je tam skutočná prítomnosť zlých duchov.
Odprosovanie a odpustenie
Poznáme prax, keď sa celé dediny alebo mestá modlia za odpustenie hriechov svojich predkov. Či už za hriechy z obdobia nacizmu, ktorý ovládol v niektorých oblastiach takmer celú generáciu. Odprosovanie za hriechy má význam. K niečomu podobnému nás vyzýval aj Ján Pavol II., on sám sa modlil za cirkev a odprosoval za hriechy cirkvi, ktoré urobili cirkevní predstavitelia v minulosti.
Ak prechovávame hnev voči svojim predkom, je potrebné im odpustiť a toto odpustenie musí byť konkrétne. Musíme jasne pomenovať, komu odpúšťam a čo odpúšťam. Moja modlitba by mohla vyzerať asi takto: „Pane Ježišu, v tejto chvíli odpúšťam svojmu otcovi, že ma opustil, že spáchal samovraždu.“
o.Vella - modlitba za uzdravenie rodových koreňov
Svätá omša a uzdravovanie rodových koreňov
V dejinách katolicizmu nepoznáme, že by cirkev slúžila omše za uzdravovanie rodových koreňov. Máme sa modliť za svojich zosnulých bez ohľadu na to, že nevieme, či sú v pekle, očistci alebo v nebi. Ale modlíme sa za nich. Ak sú náhodou v pekle, tak Boh si tieto modlitby použije pre niekoho iného.
Áno, táto mylná prax hovorí o blúdiacich dušiach, ktoré potrebujú naše oslobodenie. Ale to nie je pravda, cirkev nás učí, že hneď po smrti sa duša postaví pred Boha a tam nastáva odmena alebo trest. Starý rituál exorcizmu upozorňuje exorcistov v jednom bode, že nesmú uveriť diablovi, ak sa predstavuje ako duša zosnulého. Aj Tomáš Akvinský, najväčší učiteľ cirkvi, hovorí veľmi jasne vo svojej teologickej sume, že duša nemôže pôsobiť na iné telo, len na vlastné telo. Teda po smrti, ak je duša oddelená od vlastného tela, nemôže pôsobiť na iného človeka.
Rímsky exorcista Matteo La Grua tvrdil, že je možné, že niektoré duše si odpykávajú svoj očistec na mieste, kde žili, aby videli pôsobenie svojho konania na svoju rodinu.
Exorcizmus a modlitba za oslobodenie
V Katolíckej cirkvi rozlišujeme exorcizmus a modlitbu za oslobodenie. Podstatou exorcizmu je priamy príkaz v Ježišovom mene diablovi, aby odišiel z danej osoby, miesta alebo veci. V rámci exorcizmov poznáme menšie exorcizmy, veľký exorcizmus a predkrstné exorcizmy. Ten veľký sa modlí za posadnuté osoby a môže sa ho modliť len exorcista. Tie menšie sú modlitbami za oslobodenie a používajú sa počas prípravy dospelých na prijatie do cirkvi. Tieto modlitby za oslobodenie sa môžu modliť aj pri evanjelizačných stretnutiach.
Dnes je veľmi moderné používať dosť masovo tieto modlitby za oslobodenie. Ľudia sa totiž potom viac sústreďujú na diabla ako na Boha a toto nie je Božou vôľou. Naša životná úloha nie je bojovať proti diablovi, ale žiť s Bohom. Keď príde diabol do môjho života, mám sa mu vzoprieť, to môžem modlitbou, dobrým skutkom, čítaním Písma.
Riziká a alternatívy
Môže nám hroziť zjednodušovanie celej reality, hodenie zodpovednosti za seba na predkov a potom už nehľadáme ďalšie riešenia. Často si náročné situácie v živote spôsobíme sami hriešnym životným štýlom a nerobíme nápravu. Ďalej sa vďaka tejto teórii môže v nás „rodiť“ istá zloba voči našim predkom, nenávisť, že oni sú zodpovední za niečo, čo aktuálne ja prežívam. Takýto postoj je proti štvrtému Božiemu prikázaniu. Vpúšťame si tak do života zbytočný negativizmus a hriech.
Opakované hriechy v rodinách vedú zrejme mnohých k tomu, že vyhľadávajú sporné rituály uzdravovania rodových koreňov. Nie je potrebné to nejako pretínať. Ja to nededím, nie je tam čo duchovne pretínať. Dôležité je rozprávať, vychovávať, ukazovať správne riešenia problémov.
Záver
Je dôležité uvedomiť si, že hriech má vždy vplyv aj na naše okolie a že zložitá história rodiny si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa modlitbu, odpustenie a aktívne hľadanie správnych riešení problémov. Namiesto hľadania rýchleho návodu na „uzdravenie rodových koreňov“ sa preto snažme upriamiť svoj pohľad na zodpovednosť za vlastné hriechy a spásu a neprenášajme ju na svojich predkov. Neočakávajme taktiež konanie Boha v „zrýchlenom konaní“, pretože on nepracuje podľa času, aký poznáme tu na zemi.