Na Slovensku sa nachádza množstvo zaujímavých historických artefaktov a nejeden môžete nájsť v našich kostoloch. Môžete v nich objaviť kvalitné umenie, ale aj insitné výtvory a veci, ktoré by ste vo svätostánkoch nečakali. V našich svätostánkoch môžete nájsť nečakané zaujímavosti, kuriozity aj skutočné umelecké skvosty.
Umelecké a historické dedičstvo pred časom mapoval pri výrobe svojej objemnej knihy Slovensko kunsthistorik Peter Kresánek. Narazil na mnohé kuriozity. Predstavujeme vám niekoľko z nich.
Kostol svätého Víta v Rusovciach: Kaviareň s históriou
V spustnutom Kostolíku svätého Víta v Rusovciach vznikla kaviareň. Niektorých poteší, iných poburuje. Stojí pri ceste neďaleko zrúcaniny kaštieľa jednej z najväčších bratislavských miestnych častí. Na kaštieľ v Rusovciach štát už roky kašle, ale zub času sa podpísal aj na susednom Kostolíku svätého Víta. Sakrálna pamiatka však našla svojho záchrancu.
Je ním neúnavný farár Július Marián Prachár, ktorý je aj predsedom občianskej združenia Vitus. Ošarpanej stavbe vdýchol nový život, ktorý poteší aj neveriacich. Veď dať si kávičku či vínko v kostole sa len tak nevidí!
Aj keď počiatky kostola siahajú do rímskych čias, ten súčasný bol vybudovaný v roku 1613 na mieste románskeho kostola z roku 1208. Pri vchode na pravom pilieri je nápis približne z roku 146 n. l., ktorý pochádza z náhrobku rímskeho veliteľa a prefekta Mária Firmia.
Kostol viackrát prestavovali, ale od 50. rokov 20. storočia začal chátrať. Posledné roky bol na kostolík žalostný pohľad. Vyprázdnenú a ošarpanú stavbu obklopenú divokým porastom sotva čakala svetlejšia budúcnosť. A predsa...
Zrekonštruovaný kostolík upúta na prvý pohľad a priam nabáda k posedeniu v tieni stromov či v decentnom, ale pútavom interiéri. Pôvodný triptych umučenia sv. Víta spolu s vitrážovými oknami poukazuje na posvätnosť tohto miesta, umelecké diela na stene či knižnica na poschodí zase lákajú na kultúru. Napriek tomu toto miesto nemusí byť každému po chuti. Teda spôsob, akým sa na prvý pohľad prezentuje.
Takmer 70-ročný farár má jasno v tom, že ďalší kostol v Rusovciach by na omše neposlúžil. Kaviareň je teda spôsob, ako kultúrnou pamiatkou osloviť veriacich aj neveriacich.
Loď nádeje v Kozelníku
V malej obci Kozelník neďaleko Banskej Štiavnice majú ojedinelý kostolík v tvare lode. Jeho unikátnosť je v tom, že ho postavili podľa predlohy lode z maľby dona Bosca, kňaza a zakladateľa rehole saleziánov.
V predstavách dona Bosca bola cirkev loďou, ktorá sa plaví dejinami sveta. „Pri jej kormidle stál pápež, ktorý sa ju ako kapitán lode snažil doviesť medzi dva pevné stĺpy. Tými sú Eucharistia a Panna Mária,“ vysvetľuje kostolníčka Alžbeta Petrincová z Kozelníka.
Kostolík v obci stojí od roku 2006 a je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Domáci ho volajú aj Loď nádeje.
„Bohoslužby rímskokatolíckeho vyznania tu bývajú každú nedeľu o 11.00 hodine,“ dodáva kostolníčka, ktorá je na neobvyklú kaplnku v rodnej dedine hrdá.
„V tvare lode je zatiaľ postavený iba kostol v Liptovských Sliačoch. Je v tvare Noemovej archy. Tento náš je však iný. Má ojedinelú architektúru a podobný v Európe neexistuje,“ dodáva.
História hovorí, že donovi Boscovi sa prisnil sen. Cirkev videl ako Petrovu loď na mori, ktorú prenasledovali pirátske lode.
Lodi velil kapitán v bielom, ktorý ju napriek zraneniu doviedol šťastne do prístavu a ukotvil medzi dva pevné stĺpy.
Na jednom bola Panna Mária, na druhom Eucharistia. „Tieto dva mohutné stĺpy sú aj na našom kostolíku a nesú oba symboly viery,“ hovorí kostolníčka Alžbeta Petrincová.
Kostol Všetkých svätých v Ludrovej: Obesený Judáš a templári
O starodávnom kostolíku v Ludrovej pri Ružomberku sa často píše v súvislosti s údajným pôsobením templárov. Ak hovoríme o tajomných miestach na Slovensku, obísť rozhodne nemôžeme gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej pri Ružomberku. Na prvý pohľad nenápadný kostolík vo svojom vnútri ukrýva unikátne umenie a spája sa s ním napríklad aj legenda o slávnych templároch, ktorí vo všeobecnosti patria medzi najzáhadnejšie spoločenstvá svetovej histórie.
Stredovekú stavbu však treba navštíviť kvôli skutočným hodnotám - sú nimi jedinečné a nezvyčajne kompletne zachované maľby vo svätyni. „Skúsený maliar ich vyhotovil v bohatej škále farieb, najpríbuznejšie príklady poznáme zo Štajerska či zo Sedmohradska,“ objasňuje Peter Kresánek.
Rozsiahly cyklus malieb funguje ako akýsi stredoveký komiks - pozostáva z 34 biblických výjavov počínajúc narodením Krista. Vzácnou raritou, akú neuvidíte bežne v kostole, je obesený Judáš, biblický zradca, ktorý spáchal samovraždu, keď si uvedomil, že zradil Ježiša za tridsať strieborných. V Ludrovej je zobrazený skutočne verne, nad ním na konári sedí vták, azda krákajúci havran.
Gotická stavba z konca 13. storočia má trocha neohrabaný štýl, veď ju stavali v čase, keď na Slovensku stálo pár murovaných stavieb. „Maľby vznikli na začiatku 15. storočia, teraz majú rovných šesťsto rokov,“ hovorí Tomáš Pastucha, správca pamiatky, ktorá je dnes expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. „Netušíme, kto bol maliarom ani odkiaľ mohol pochádzať, a zatiaľ neobjavili na Slovensku inú fresku s obeseným Judášom. Ďalšou raritou je Posledná večera so štrnástimi postavami - umelec totiž spodobil Ježiša dva razy.“
Zdroje sa zhodujú na tom, že jedna z najvzácnejších sakrálnych stavieb na Slovensku bola postavená v druhej polovici 13. storočia. Ako píše portál Ludrova.sk, kostol vznikol ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom v zjednodušenom ranogotickom slohu typickom pre región Liptova. Naopak, diskusiu predstavuje miesto, na ktorom bol kostolík postavený. Jedna z legiend hovorí o tom, že okolo kostolíka kedysi stála dedinka, ktorej obyvatelia ušli pred tatárskymi vpádmi do lesov a už nikdy sa nevrátili. Ide však len o dohady a v súčasnosti existujú pravdepodobnejšie teórie.
V 15. storočí bola stavba rozšírená o vstupnú časť a vežu na západnej strane, pričom interiér bol vyzdobený nástennými maľbami. Tento druh umenia je skutočne vzácnym dedičstvom a nájdeme tu fresky, ktoré predstavujú takzvaný christologický cyklus - život Ježiša Krista v 34 obrazoch, čo vytvára najrozsiahlejší cyklus fresiek zo života Krista na Slovensku. Na freskách nájdeme niekoľko zaujímavostí a zriedkavostí, ako napríklad vyobrazenie obesenia Judáša a výjav Poslednej večere, na ktorom je Kristus vyobrazený hneď dvakrát.
Pozoruhodné je aj umiestnenie okien a hra s prenikajúcim slnečným žiarením cez štrbinu najužšieho z nich, ktoré umocňuje dojem z umeleckých diel. Pre lepšiu akustiku použili vtedajší majstri zvlnené steny, ktoré síce môžu na prvý pohľad pôsobiť ako nedbalosť staviteľov, no aj v tomto prípade ide o úmyselne použitý prvok.
Počas historického vývoja prešiel kostolík v Ludrovej do vlastníctva bratríkov, protestantov, až sa napokon v roku 1709 vrátil do rúk katolíkov. Ako uvádza portál Pluska, ešte v 17. storočí zasiahla blízke územie kostola morová epidémia, pričom vo veži Kostola Všetkých svätých sa neskôr počas výskumu našlo veľa detských kostier práve z tohto obdobia.
Stručný historický vývoj môžeme zakončiť v prvej polovici 19. Jeho budúcnosť však nebola ľahostajná Móricovi Rakovskému a neskôr ani Liptovskému múzeu. Vďaka starostlivosti a rekonštrukciám môžeme unikátne umelecké výjavy pozorovať dodnes. Ak si do vyhľadávača napíšete kostol Ludrová, s najväčšou pravdepodobnosťou vám vybehnú články o tom, že v krypte pod nenápadným liptovským kostolíkom je pochovaný významný templársky hodnostár Johannes Gottfried von Herberstein spolu s veľkým pokladom.
Ďalšie zaujímavosti a kuriozity v slovenských kostoloch
- Dvojhrbé kone v Kraskove: V evanjelickom kostole v Kraskove nájdete freskovú výzdobu, o ktorú sa zrejme postaral umelec z Talianska. Na severnej stene lode kostola zaujme výjav Poklona troch kráľov s kurióznym zobrazením tiav, ktoré autor evidentne nikdy nevidel. Namaľoval ich totiž ako kone s dvoma hrbmi.
- Kazateľnica v tvare lode v Pruskom: V Pruskom majú zvláštnosť, ktorá udrie do očí hneď pri vstupe do tamojšieho kostola. Dali ho postaviť miestni grófi, ktorí predtým sídlili na neďalekom hrade Vršatec - v kostole sú pochovaní. Zvláštna je kazateľňa. V Pruskom ju totiž postavili v tvare plachetnice. Tvar kazateľne odkazuje na cirkev, no a na lodi napokon kázal Ježiš.
- Hry detí na oltári v Strážkach: Na hlavnom oltári v kostolíku v Strážkach sa nachádzajú jedinečné výjavy. Dá sa povedať, že cez stáročia môžeme nazrieť naspäť - a vidieť, ako sa v stredoveku hrávali deti. Ich hry boli veľmi podobné dnešným. Na výjave sú deti s dobovými hračkami - ako malí chlapci sú tu vlastne zobrazení Ježiškovi príbuzní.
- Ježiško nechce ísť do školy v Podolínci: V Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Podolínci sa nachádza nečakaný žánrový výjav. Zobrazuje príchod Márie s malým Ježiškom do školy. Mária je práve v rozhovore s učiteľom, ktorého čiapka vyjadruje, že ide o mudrca. A čo je unikátne? Malý Ježiško sa vzpiera, nechce ísť a ťahá sa radšej domov než do školy.
Gemer: História, ktorá ožíva spod vápna
Gemerská história sa vynára spod vápna a rozpráva stáročné príbehy. V roku 1240 Tatári dobyli Novgorod a o rok sme ich mali na našom dnešnom území. Zostala po nich len spustošená prázdna krajina a panovníkovi Karolovi Róbertovi z Anjou nezostáva lo iné, len pozvať nových obyvateľov z Nemecka, remeselníkov a baníkov. A tí sa usadili najmä tam, kde bola ruda.
Boli kresťania a budovali gotické chrámy, ktoré dodnes slúžia aj ako orientačné body. Stavali ich z východu na západ, pričom svätyňa ústila na východ, k slnku. Slnko je Boh. Sever je tam, kde na stene nie sú okná. Tie sú na južnej strane, aby prepúšťali čo najviac svetla.
A steny vyzdobili biblickými príbehmi, mariánskym cyklom - Zvestovanie, Narodenie Krista Pána - a kristologickým cyklom - Príchod Krista do Jeruzalema, Kristus pred Pilátom, mučený, ukrižovaný.
„Maľby na stenách boli určené ľuďom, ktorí nevedeli čítať ani písať. Veľmi zjednodušene, bol to akýsi druh stredovekého cirkevného komiksu. Dnes tieto fresky pokladáme za veľmi cenné,“ hovorí architektka Janka Krivošová.
Ak pokladáme dnešné časy za pohnuté, tie stredoveké boli ešte pestrejšie. Turci, okrem toho jedna morová rana za druhou, cirkev v kríze. „V čase, keď upálili Jana Husa, mal svet troch pápežov,“ hovorí Janka Krivošová. Bolo jej čo vyčítať aj čo reformovať. V roku 1517 sa na scéne objavil Martin Luther a v roku 1526 sa odohrala rozhodujúca protiturecká bitka pri Moháči.
Ľudia v tom čase zrejme naozaj túžili úprimne veriť v Boha. Katolícky kraj sa zmenil na luteránsky. Navždy. A evanjelici? Nezničili, čo bolo katolícke. Oltáre pozatvárali a fresky na stenách zatreli vápnom. Zakonzervované dejiny. Aj pre chudobu, ktorá sem nakoniec zavítala.
Katolícka cirkev však potrebovala vrátiť ovečky do košiara a nastalo kruté storočie protireformácie, čo vyvolalo rad konfesionálnych povstaní. Začínali sa v Sedmohradsku - viedli ich tamojší veľmoži a povstania sa prehnali celým vtedajším Uhorskom.
Slovensko 2025: TOP 20 drevených kostolov, ktoré nesmieš vynechať!
Rekatolizácia odobrala kostoly na celom území Uhorska, iba Gemerv tieni tureckého polmesiaca - ostal protestantský. „Veľa ľudí sa čuduje, že sa nám v kostoloch zachovali nielen fresky, ale aj staré lavice, chóry, kazateľnice. Barokové aj renesančné. Chudoba, na nové neboli peniaze,“ dodáva Edita Kušnierová.
Čataj: Dedina s bohatou históriou a unikátnymi vzormi
Hoci prvá zmienka o Čataji je stará takmer 780 rokov, jeho história siaha podľa archeologických nálezov až do praveku. Celkový ráz obce výrazne poznamenalo nemecké prisťahovalectvo v stredoveku.
Nemci prišli na územie vyplienené tatárskym vpádom prvý raz na prelome 13. a 14. storočia. Vtedy mal Čataj dokonca nemecký názov Schattein a z toho obdobia pochádzajú mnohé nemecké mená obyvateľov.
V druhej vlne nemeckej kolonizácie prišli luteráni, ktorí utekali pred protireformačným hnutím v Nemecku a hľadali liberálnejšie pomery. Práve oni si priniesli do Čataja nádherne zdobené kroje. V obci dodnes žijú ich potomkovia spolu s potomkami prisťahovaných Chorvátov, ktorí sú zase katolíci.
Dnes stoja v dedine dva kostoly - evanjelický i katolícky. Ten katolícky, Chrám svätej Margity Antiochijskej, je unikátny svojou architektúrou.
Evanjelici čakali na svoj svätostánok až do 30. rokov minulého storočia. Dovtedy chodili do susedného Veľkého Grobu. Spolu s Veľkým Grobom sú to totiž jediné obce v okolí, kde žijú dlhodobo evanjelici. Obklopujú ich len dediny s katolíckym obyvateľstvom.
Medzi najväčšie pýchy dediny patrí nádherný čatajský vzor - výšivky, kroje, oltárne deky, ale aj maľby na stenách i nábytku -, aký nenájdete nikde inde na Slovensku.
V Čataji dodnes existuje vyšívací krúžok pod vedením Jarky Bučanovej a Žofie Geričovej, kde sa ženy na spoločných stretnutiach venujú vyšívaniu čatajského vzoru, udržiavaniu a výrobe krojov. Andrea Pokrivňáková zase paličkuje čipkové súčasti krojov.
Ornamenty sa však maľovali aj na steny, najmä nad oblúky nad ohniskom, preto sa aj nazývajú ohniská. Základom kompozície, z ktorej sa ornament rozvíja, je črepník a z veľkého tulipána v strede vyrastá rastlinný ornament.
Keď sa totiž ohniská v dedine prestali stavať, podobné oblúky maľovali na papier a rámovali ich ako obrazy. Vytvoriť čatajský vzor nebolo vôbec jednoduché, ženy používali svoju fantáziu a inšpirovali sa prírodou. Tie, ktoré ho dokázali predkresľovať na papier či maľovať na steny, sa nazývali pisárky.
Hoci remeslo pisárok zaniklo, stále sú ženy, ktoré by si naň trúfli. Jana Lantajová sa usmieva: „Keď pôjdem do dôchodku, chystám sa namaľovať si nejaký ornament na stenu aj ja.“
Kostolík na Raticovom vrchu: Svojpomocná stavba s pomocou z cudziny
Podpoľanie však má ešte jednu atrakciu: kaplnky, ktoré pribúdajú takmer so železnou pravidelnosťou a ktoré z vlastného vrecka financujú miestni neveľmi bohatí ľudia.
Skutočným skvostom je kôrová kaplnka za Košútkou v Hornej Bzovej, už v chotári Podkriváňa. Táto sa práve obnovuje - do jej rekonštrukcie sa pustil pán farár z Podkriváňa so svojimi farníkmi. Obloženie z jedľovej kôry a zaujímavá história robia kaplnku výnimočnou,“ hovorí primátor mesta Hriňová Stanislav Horník.
Najväčším filantropickým počinom je však nesporne výstavba kostolíka na Raticovom vrchu, ktorú na vlastných pozemkoch a z vlastných prostriedkov iniciovala rodina Jozefa a Marty Ďuricovcov.
Do náročnej stavby sa vložila cirkevná komunita a miestni majstri. Pomoc prišla aj z cudziny. Čoskoro pod kostolíkom vyrástol kláštor menších bratov kapucínov, ktorí dnes neodmysliteľne patria k Podpoľaniu. Dodnes posilňujú ľudí na ťažko skúšaných hriňovských lazoch.
„Keby sme kaplnky, kostolíky, prícestné vyrezávané kríže a sakrálne miesta na mape pomyselne pospájali alebo sa ich odhodlali všetky navštíviť, pri správnej dávke fantázie by sme z mapy vyčítali rad kresťanských symbolov. Podobne ako v Spišskej Kapitule, kde v roku 2002 objavili symbolický rámec krížovej cesty, ktorá sa topograficky zhoduje s krížovou cestou v Jeruzaleme.“
Zástupcovia mesta stavbu týchto sakrálnych stavieb podporujú a tlieskajú aktivitám kapucínov, ktorí prebrali od rodiny Ďuricovcov kostol na Raticovom vrchu.
Ďuricovci ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia svojpomocne stavali prenádherný kostolík, stali sa preto vzorom dobročinnosti. A kapucíni z tohto kostolíka zasa iniciovali stavbu kostola pre ďaleký Island, kde hŕstke katolíkov chýbal.
Miestny hriňovský podnikateľ, ktorý vlastní pílu, dodal zadarmo drevo, aj ostatní priložili ruku k dielu a postavili skladací drevený kostol. Prevážali ho s problémami na lodi pod dohľadom dnes už biskupa Dávida Tencera. A bez nároku na odmenu dodali veriacim na ďalekom ostrove nevídaný Boží stánok.
Kaplnka Matky Božieho milosrdenstva v Krivci
Babicovci sú v kraji pod Poľanou, konkrétne v Hriňovej, známa rodina. Vďaka bielej mramorovej stavbe, ktorou na vlastné náklady obohatili magickú časť Krivec dve sestry z tohto rodu - Vilma Babicová a Emília Krnáčová, sa však dostali do povedomia verejnosti ešte výraznejšie.
Kaplnku Matky Božieho milosrdenstva, ktorú dali postaviť na pamiatku zosnulej sestry Marty, navštevujú aj žiaci okolitých škôl.
Keď bola Vilma Babicová s pútnikmi v tureckom Efeze, kde v tesnej blízkosti stojí kamenný domček Panny Márie, prisnil sa jej sen: prišla k nej zosnulá sestra Martička a prikázala jej, aby dala na kopčeku postaviť bielu kaplnku zasvätenú Panne Márii.
„Po príchode domov som sa o tom pozhovárala so sestrou Emíliou a rozhodli sme sa rešpektovať odkaz našej najmladšej sestričky, ktorej smrť doteraz oplakávame,“ hovorí Vilma Babicová, ktorá posledné desaťročia prežila v rôznych zamestnaniach v nórskom Bergene.
Sestry spojili sily, na stavbu kaplnky vyčlenili vlastný pozemok v Krivci na vŕšku U Kulišiakov a potom začali pátrať po projektantovi a realizátorovi stavby.
Nakoniec kaplnku, nesúcu životný odkaz farníčky Marty Krnáčovej, rodenej Babicovej, ktorá mala ako podnikateľka dobré srdce a ľuďom rada a štedro pomáhala, projektoval Ing. Jozef Pikula z Divína. Majster kamenár Ján Samaš sa podujal na namáhavé opracovanie 150 ton kamenných blokov mramoru z Tuhára tak, aby naozaj svietili bielobou.
Ako sa nám majster z Dolnej Bzovej priznal, kaplnka v Krivci je zatiaľ jeho najťažšie dielo. Je postavená v neogotickom štýle, podobne ako Dóm svätej Alžbety v Košiciach. Na vonkajšej strane použil technológiu štukovania, vďaka čomu je štruktúra na fasáde úplne iná než z vnútornej strany, kde je biela, a preto drsnejšia.
Vitrážové okná vyrobil sklársky majster Ján Mašlaň z Lednických Rovní, zvon Michal Trvalec so synom a firma Zvonex v Žarnovickej Hute. Okrem biblického odkazu je na ňom vyrytý aj erb rodu Babicovcov. Ten na Slovensko prišiel z Chorvátska. Dvere sú dielom Pavla Gombalu z Hriňovej.
Už v roku 2017 kopalo šestnásť mužov z rodiny Babicovcov a Krnáčovcov základy bielej kaplnky. Začiatkom tohto roka ju počas malej slávnosti s požehnaním uviedol do života hriňovský pán farár Štefan Gallik.