Kostol Povýšenia sv. Kríža stojí na Vojtaššákovom námestí. Dolnokubínčania si pripomenuli 20. výročie od vysviacky nového kostola.
História a Výstavba
Bezprostredný podnet na výstavbu kostola Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec dal Alfonz Letanovský, bývalý správca farnosti a okresný dekan. Pohotovo zareagoval na situáciu po nežnej revolúcii, keď nastalo uvoľnenie pomerov aj v cirkevnej oblasti.
Pár mesiacov po páde komunizmu zavítal do Bratislavy pápež Ján Pavol II. Na letisku vo Vajnoroch ho vítali desiatky tisíc veriacich. Pred odchodom zo Slovenska posvätil základné kamene nových kostolov. Bol medzi nim aj základný kameň kostola v Dolnom Kubíne.
Dobrovoľnícka Práca a Financovanie
Kostol začali stavať v júni 1992. Stavba bola náročná čo do veľkosti, zložitosti, ale aj z hľadiska obtiažnosti terénu. Veriaci z mesta i okolitých dedín väčšinu prác zvládli dobrovoľnými brigádami. Celkom odpracovali 320-tisíc hodín. Stavbu postavili za 22 424 614 korún.
Skok z veže kostola do Oravy a ďalšie fóry (historické fotografie Dolného Kubína)
„Od začiatku som bol pri tom,“ povedal 74-ročný Albín Brienik z Dolného Kubína, ktorý spolu so stovkami dobrovoľníkov v deväťdesiatych rokoch stavali nový kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec. „Robil som murárčinu a všetko čo prišlo. Zadarmo. Nikto nerátal odrobené hodiny a dni. Bez brigádnikov by to nešlo
Dnes 60-ročný Vojtech Važan mal na starosti organizovanie brigádnikov z Brezovca a papierovú prácu. „Ale keď bolo treba, tak som aj fúrikoval.“ Na sídliskách sa vytvorili skupiny, ktoré pracovali podľa naplánovaného rozvrhu. Keď niekto nemohol prísť, našiel si náhradný termín. „Každý robil tú profesiu, v ktorej sa vyznal. No vítaní boli aj ľudia, ktorí so stavbárčinou nič nemali. Pomáhali robotníci, poľnohospodári, úradníci, učitelia, zdravotníci. Robotu sme našli každému. A pozrite sa, čo sme spoločne dokázali.“
Dielo posvätil spišský diecézny biskup František Tondra 13. septembra 1997. „História hovorí o tom, že za týmto veľkolepým dielom bolo pár nadšencov, na čele ktorých stál vtedajší dekan Alfonz Letanovský a Ján Grega,“ povedal súčasný dekan Ľubomír Pekarčík. „Keď kostol stavali, mnohí sa pýtali, načo, pre koho? Dívali sa z okien a nechceli prísť pomôcť. Tvrdili, že bude prázdny a mysleli si, že to je nezmysel. Teraz vidíme, aký je plný. Stal sa centrom nielen tohto sídliska, ale celého mesta. Je to dominantná stavba a možno nič krajšie z modernej architektúry tu nenájdeme. Má významný podiel na kultúrnom a duchovnom rozvoji mesta.“
Architektúra a Kapacita
Chrám má pôdorys osemuholníka o opísanej kružnici 36 metrov. Veža s krížom dosahuje výšku 37,5 metra. Sú v nej umiestnené tri zvony. Prvé nadzemné podlažie pozostáva z hlavnej lode kostola so svätyňou, priľahlou kaplnkou zasvätenou Fatimskej Panne Márii. Z lode kostola sa môžeme dostať troma schodišťami na rozsiahly chór.
Autorom súsošia hlavného oltára, krížovej cesty a ďalších sôch je akademický sochár Peter Švaral.Kapacita kostola je päťsto miest na sedenie, tisíc na státie vrátane chóru. Kostol je viacúčelový. Okrem svojho eminentného poslania sa tu konajú aj iné nábožensko-kultúrne podujatia. Stojí na Námestí Jána Vojtaššáka, ktorý má na ňom sochu v nadživotnej veľkosti.
Oslavy a Kultúrne Podujatia
Minulý týždeň si veriaci na Námestí biskupa Jána Vojtaššáka pripomenuli 20. výročie jeho vysviacky. Organizátori pre nich pripravili zaujímavý program, občerstvenie duchovné aj materiálne. Po svätej omši v kostole sa vrátili na námestie pred ním, aby si pri historických fotografiách z tej doby zaspomínali na fyzicky náročné, ale príjemné chvíle pri prácach na stavbe. Albín Brienik sa stretol s ďalšími brigádnikmi. Prišla aj 77-ročná Bernardína Kompanová. „Ženy najviac varili, hlavne guľáš, ale občas sme robili aj ľahšiu prácu na stavbe. Chodili sme sem s radosťou a s radosťou sme aj pracovali. Nebolo nás treba naháňať a dozerať na nás. Všetci prišli preto, lebo chceli robiť a čo najskôr prísť na prvú omšu.“
Kultúrny program počas osláv zabezpečilo množstvo dobrovoľníkov. Spojená cirkevná škola Andreja Radlinského pripravila tvorivé dielne pre deti, zahrala gospelová kapela gymnazistov. Pridala sa folklórna skupina Orava. Žiaci Základnej školy Petra Škrabáka prispeli občerstvením v podobe pagáčikov a koláčov.
Mestské kultúrne stredisko zariadilo výstavu historických fotografií, ktorých autormi sú Leoš Marko a Ján Grega. Kostol Povýšenia sv.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Farský kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. - 17. storočí pánmi kostola. Bol postavený v stredoveku a niečo z tohto obdobia sa zachovalo v základoch kostola.
V rokoch 1622 - 1629 bol kostol prestavaný v zmiešanom goticko - renesančnom slohu. O prestavbe a dejinách kostola taktiež hovorí epitaf, ktorý sa nachádza vpravo od hlavného vchodu. V roku 1632 bola obec Dolný Kubín povýšená do mestského stavu ako mestečko s obmedzenými mestskými právami.
Od roku 1670 všetky kostoly s farami v Uhorsku prešli do správy katolíkov. V rokoch 1672 - 1680 tu pôsobil katolícky kňaz, no v rokoch 1680 - 1705 sa opäť dostal do rúk evanjelikov. Po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku v roku 1709 sa kostol definitívne dostal do správy katolíckej cirkvi. Okolo roku 1725 bol kostol prestavaný v barokovom slohu. Pri prestavbách bol nájdený dokument, ktorý popisuje kostol ako kamenný, s kamennou krstiteľnicou, kamennou vežou a dvoma zvonmi, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium (hodiny). Opravy a prestavby kostola prebiehali neustále a až od roku 1887 je kostol v stave, ktorý poznáme dnes.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1990 | Svätý Otec Ján Pavol II. posvätil základný kameň pre nový kostol v Bratislave. |
| 1992 | Začiatok výstavby kostola Povýšenia sv. Kríža. |
| 1997 | Spišský diecézny biskup František Tondra posvätil kostol. |
Evanjelický kostol a Židovská synagóga
Evanjelický kostol augsburského vyznania v Dolnom Kubíne začal byť budovaný v roku 1784. Pôvodne bol kamenný s drevenou podlahou a bez veže. V roku 1842 sa dostavala veža so zvonmi. Nový pol tonový zvon bol vyrobený v Pešti v roku 1843. Tento zvon sa dochoval do dnešných čias, no koncom 20. storočia praskol a bol nanovo vyhotovený z toho istého materiálu. Po požiari v roku 1893 sa cirkev rozhodla postaviť nový kostol na tom istom mieste. Farár Pavol Samuel Novák organizoval zbierky na výstavbu. Interiér kostola bol vymaľovaný podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu.
Tak ako v iných slovenských mestách, aj v Dolnom Kubíne bola židovská komunita. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1770 a o 5 rokov neskôr dala vybudovať na mestskom námestí synagógu s ďalšími objektmi. Židovská synagóga na námestí P. O. Hviezdoslava bola po vojne prestavaná na kino Choč a jej pôvodný účel pripomína pamätná tabuľa odkrytá Václavom Havlom v roku 1990.