Rožňava, mesto starých tradícií, je významným centrom Horného Gemera. Rožňava nadobudla mestský charakter v priebehu 14. a 15. storočia. Prvá písomná zmienka o Rožňave však pochádza už z roku 1291, keď bola spomenutá v darovacej listine uhorského kráľa Ondreja III.
Vznik a rozvoj Rožňavy úzko súvisí s náboženským životom. Kostol tu postavili v roku 1304, pričom po mnohých prestavbách v súčasnosti slúži ako biskupská katedrála. Ľudia sa postupne začali usádzať najmä v blízkosti tohto kostola a v roku 1382 sa miestna osada rozrástla natoľko, že dostala od kráľa Ľudovíta I. mestské privilégiá.
Pohľad na Rožňavu z vtáčej perspektívy.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Katedrála, stredoveká stavba postavená v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol, bola dokončená v roku 1304. Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. Kostol svojou veľkosťou nepostačoval stále rastúcemu počtu obyvateľstva, preto sa pristúpilo k stavbe kaplnky sv. Kríža. Portál kaplnky s erbom Tomáša Bakócza pochádza z roku 1516. V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo, sa uskutočnili veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok.
V roku 1719 vystavali neďaleko katedrály nemocnicu a o rok neskôr aj trojpodlažnú budovu radnice. Dňa 15. januára 1776 sa Rožňava stala sídlom biskupstva a o dva roky neskôr tu už stál biskupský palác. V 18. storočí tiež v Rožňave vystavali kostol a kláštor františkánov.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Spomienka na biskupa Eduarda Kojnoka
Pred desiatimi rokmi - 27. októbra 2011 - zomrel bývalý rožňavský biskup Mons. Eduard Kojnok. Zomrel v deň výročia posviacky rožňavskej Katedrály Nanebovzatia Panny Márie. Pohreb sa konal o pár dní na to v Rožňave. Eduard Kojnok sa narodil 14. augusta 1933 vo Veľkej Suchej (Hrnčiarska Ves). Ordinovaný za kňaza bol 24. júna 1956 v Bratislave. Za administrátora rožňavskej diecézy bol dnes už sv. Jánom Pavlom II. menovaný 14. februára 1990. Úradu sa ujal 18. februára 1990 a na biskupa bol konsekrovaný 18. marca 1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. Dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. prijal jeho zrieknutie sa úradu 27. decembra 2008. Zomrel vo veku 78 rokov 27. Na Mons. Eduarda Kojnoka bude diecéza pamätať v stredu 27. októbra 2021. Pri tejto príležitosti bude o 10:00 svätá omša za spásu jeho nesmrteľnej duše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Fatimský rok a zasvätenie diecézy
Fatimský rok 2017 v Rožňavskej diecéze a zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 14. Diecéza bola zasvätená Srdcu Panny Márie v roku stého výročia fatimských zjavení. Slávnosť sa konala v Rožňave 14. októbra 2017 na námestí, za účasti asi 3000 ľudí z Rožňavskej diecézy, ale aj niektorých iných diecéz, mnohých kňazov, predstaviteľov miestnych samospráv pôsobiacich na území Rožňavskej diecézy a iných hostí.
Zasväteniu predchádzala deväťmesačná duchovná príprava. Začala 15. januára 2017, kedy bola socha Fatimskej Panny Márie prenesená z kaplnky Katolíckej základnej školy sv. Jána Nepomuckého v Rožňave do Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Odtiaľto socha Panny Márie začala svoju púť po všetkých farnostiach diecézy, aby sa v októbri opäť vrátila do Rožňavy. Počas tohto obdobia prebiehal vo farnostiach diecézy deviatnik Fatimských sobôt (v prvé sobota mesiacov) a diecéza sa pripravovala na svoje zasvätenie aj inými aktivitami, viac spoznávala význam zjavení vo Fatime a posolstvo, ktoré nám zanechala Panna Mária cez fatimské deti - dnes už svätých Hyacintu a Františka a predovšetkým cez Luciu, ktorá zomrela v roku 2005, viac ako 80 rokov po smrti Františka a Hyacinty. Proces svätorečenia sestry Lucie v súčasnosti už prebieha.
Symbolom, ktorý pripomína zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, je srdce, ktoré soche Panny Márie zavesil na ruky rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik po modlitbe zasvätenia. Deň predtým, 13. októbra 2017, v biskupskej kaplnke vložil do tohto srdca stuhu, na ktorej sú napísané všetky farnosti diecézy, rehoľné spoločenstvá, sú tam všetci. Panna Mária, ktorá prešla všetkými farnosťami, v ktorých bola vítaná a pozbierala do svojho srdca slzy bolestí aj radostí života svojich detí, dostala srdce, na ktorom má napísané všetky svoje deti. Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie si diecéza obnovuje každý rok 8. decembra vo svojich farnostiach.
Ďakovná púť Rožňavskej diecézy do Fatimy
V dňoch 7. - 12. mája 2023 sa konala ďakovná púť Rožňavskej diecézy vedená rožňavským biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom na poďakovanie za päť rokov zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sa v diecéze slávilo 14. októbra 2017. Prvou spoločnou zastávkou pútnikov v nedeľu 7. mája boli Lipovany, filiálka farnosti Pleš, ktorej administrátorom farnosti je vdp. Viliam Paulíček, sprievodca púte. Tu, v kostole Sedembolestnej Panny Márie slávil otec biskup spoločne s vdp. Paulíčkom a ďalším účastníkom púte vdp. Jenčom sv. omšu pre pútnikov, ale aj domácich farníkov.
Otec biskup v homílii vyzdvihol význam putovania. Spomenul „púť“ mám Hnutia modlitby matiek, ktoré malo celoslovenské stretnutie deň predtým vo Svite, púť Rádia Lumen do Lagiewnik k Božiemu milosrdenstvu a aj púť do Fatimy. Zdôraznil, že všetci sme povolaní ísť cestou, na ktorú nás pozval Pán Ježiš, ktorý sám je „Cestou“. On pozná cestu, správnu cestu, ktorá vedie do cieľa - do neba, kde nám Pán Ježiš pripravil miesto. Toto miesto nám nikto nemôže vziať. Po prílete do Lisabonu otec biskup privítal všetkých pútnikov. Pripomenul úmysel púte - ďakovať za päť rokov zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a tiež významný výrok sv.
Vo Fatime strávili pútnici 4 dni, počas ktorých postupne navštívili a spoznávali významné miesta. Bolo to predovšetkým miesto zjavení Panny Márie v roku 1917 - Cova da Iria, kde sa nachádza Kaplnka zjavenia Panny Márie, v ktorej sa každú hodinu slávi sv. omša v rôznych jazykoch. Veľkou milosťou pre našich pútnikov bolo, že mohli sláviť na tomto mieste sv. omšu až trikrát. Ďalšími významnými miestami sú Bazilika Ružencovej Panny Márie konsekrovaná v roku 1953, v ktorej sú telesné pozostatky vizionárov sv. Františeka a Hyacinty a tiež sestra Lucia. Oproti Bazilike Ružencovej Panny Márie je postavená moderná Bazilika Najsvätejšej Trojice. Dve baziliky od seba delí obrovské námestie, ktoré pojme až pol milióna pútnikov. Pútnici mali možnosť pozrieť si aj dokumentárny film o udalostiach vo Fatime.
Otec biskup Stanislav v príhovore na týchto miestach vysvetľoval význam fatimského posolstva, ktoré tak dobre pochopili traja malí vizionári, a tajomstiev, z ktorých tretie bolo zverejnené až neskôr, pričom zdôraznil, že bez pochopenia prvého a druhého tajomstva sa tretie nepochopí. (Texty príhovorov a homílií otca biskupa budú doplnené postupne na diecéznej stránke v sekcii "Homílie otca biskupa"). Fatimské posolstvo - potreba modlitby a pokánia, prinášanie obiet za obrátenie hriešnikov, aby duše nepadali do zatratenia, do pekla, ktoré Panna Márie ukázala trom fatimským deťom, je stále aktuálne.
Milióny pútnikov, ktorí ročne navštívia Fatimu a nespočetné množstvo miest na svete, kde sa žije fatimské posolstvo a verí sa odkazu Márie z Fatimy, svedčia o tom, že ľudia veria, že Panna Mária nás prišla varovať, aby sme sa zachránili a spolupracovali na záchrane mnohých. Ďalší deň púť pokračovala návštevou významných miest pre Portugalsko. Prvým z nich bol chrám Panny Márie Víťaznej v Batalhe, ktorý je súčasťou veľkého komplexu dominikánskeho kláštora. Chrám bol postavený z vďaky a na pamiatku víťazstva v boji „dvoch Jánov“ o nezávislosť Portugalska od Španielska, ktorý sa odohral pri Aljubarrote 14. augusta 1385, v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie.
Ďalším miestom návštevy pútnikov bola Alcobaca, kde sa nachádza stredoveký cisterciánsky kláštor. Od roku 1989 je zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO s najväčším gotickým kostolom v Portugalsku. Kláštor založil prvý portugalský kráľ Alfonz I. v roku 1153 ako dar pre Bernarda z Clairvauxu, a pripomína víťazstvo nad Maurami pri Santaréme v roku 1147. Nasledovala návšteva Nazaré - rybárskej dediny na pobreží Atlantického oceánu. V Nazaré je Kostol Panny Márie z Nazaré. Nachádza sa v ňom soška Panny Márie, ktorú istý mních priniesol v 8. storočí na toto miesto z mesta Merida, kde bola prinesená z Nazareta už predtým.
Vo Fatime je aj veľmi pekná krížová cesta, ktorá je vybudovaná na okraji mesta Fatimy, v prírode. Pútnici sa tu modlili Krížovú cestu, zostavenú rožňavským otcom biskupom Stanislavom v Roku krstu, birmovania a modlitby za hľadajúcich Boha, ktorý sa aktuálne prežíva v Rožňavskej diecéze. Náš prijatý krst, birmovka, ale aj intenzívne hľadanie Boha majú podstatný súvis aj s výzvami a odkazom Panny Márie z Fatimy. Počas prechádzaní jednotlivých zastavení krížovej cesty pútnici spoznali ďalšie miesta súvisiace so zjaveniami vo Fatime - Valinhos, kde stojí kaplnka so sochou Panny Márie.
Na tomto mieste sa trom fatimským deťom zjavila Panna Mária 19. augusta 1917, aby im nahradila stretnutie z 13. augusta, kedy nemohli prísť do Cova da Iria, lebo starosta ich odviezol, aby ich uväznil, zastrašoval a znemožnil im stretnutie s Pannou Máriou. Ďalšími významnými udalosťami na inom mieste - v Loca do Anjo boli zjavenia Anjela strážneho Portugalska, ktorý deti pripravoval na stretnutie s Pannou Máriou a podal im aj sväté prijímanie. Nasledovala návšteva dediny Aljustrel, z ktorej pochádzali Lucia, František a Hyacinta. Za veľký dar môžu považovať možnosť až trikrát sláviť sv. omšu priamo na mieste zjavení Panny Márie a tiež príležitosť na tomto mieste zúčastniť sa štyrikrát večernej spoločnej modlitby ruženca, prednášaného v rôznych jazykoch prítomných pútnikov.
Počas týchto dní odzneli Zdravasy v dvoch dňoch aj po slovensky. Po spoločnom ruženci nasleduje vždy sviečkový sprievod, ktorý kráča za sochou Fatimskej Panny Márie, ktorá obchádza námestie. Hlavným celebrantom sv. S približujúcim sa dátumom sviatku Preblahoslavenej Panny Márie Fatimskej narastal vo Fatime aj počet pútnikov, čo už bolo citeľné vo štvrtok 11. 12. mája sa púť končila dopoludňajším odletom z Lisabonu do Budapešti a po ceste na Slovensko sa zavŕšila v maďarskej národnej svätyni v Szentkúte, kde otec biskup spolu s prítomnými kňazmi celebroval sv. V homílii zdôraznil, že „sme stvorení pre nebo, naša vlasť je v nebesiach. Žijeme na zemi, ale všetko máme robiť tak, aby sme prišli do neba. Aj celá naša púť, aj celé naše životné putovanie by sa malo niesť práve v tomto duchu... My, ako veriaci ľudia, nemáme chodiť na púť ako turisti, ale ako pokrstení si máme uvedomiť, že sme boli na mieste, kde sa nebo veľmi dotklo zeme. Že Panna Mária prišla, aby nám z neba odtlmočila veľmi dôležitý odkaz, posolstvo, ktoré nám už malo byť známe, lebo je obsiahnuté v evanjeliu, v Tradícii, v náuke Cirkvi...“
Pripomenul, slová pápeža Benedikta XVI., že posolstvo z Fatimy sa neuzavrelo zverejnením tretieho tajomstva. Fatimské posolstvo treba žiť, lebo vždy je treba sa modliť, prosiť za obrátenie hriešnikov, za duše v očistci, podporovať Svätého Otca v jeho službe a žiť v zjednotení s Cirkvou. „Nenechajme si rýchlo vyprchať skúsenosť Božej dobroty a jeho daru byť na svätom mieste vo Fatime. Nech nás to, čo sme prežili a prijali, poriadne poznačí na celý život... Ďakujem Pánu Bohu, že sa podarilo uzavrieť našu púť v Szentkúte, na mariánskom pútnickom mieste, v národnej svätyni Maďarska. Je tiež darom od Pána, že ju môžeme uzatvárať tu. Nech je oslávený Pán a Matka Ježiša Krista, Panna Mária spolu so svojim ženíchom, sv.
Pútnici z Rožňavskej diecézy vo Fatime.
Rožňavská kalvária
Celý komplex pôvodne pozostával z kostola, zvonice a siedmich kaplniek. Jeho niekdajšiu podobu poznáme pomerne presne, keďže nám opis kalvárie zanechal maďarský autor Lipót Telgárti v zborníku Magyar Sion z roku 1866. Podľa Telgártiho viedla krížová cesta strmým kopcom. Na okraji cesty boli dve kaplnky a k hornej bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, sa dalo vystúpiť po kamenných schodoch. Za kostolom sa rozprestierala ohrada s kaplnkou Božieho hrobu a nad ním sa týčili tri kríže, pripomínajúce ukrižovaného Krista a dvoch zločincov. Po každej strane Božieho hrobu boli umiestnené dve kaplnky, naokolo rástli vysoké lipy a duby.
Samotná stavba je však staršieho dáta. Pochádza z roku 1741, keď vystavali komplex siedmich kaplniek a vrcholového kostola Bolestnej Matky (v latinčine Mater Dolorosa - dnes kostol Sedembolestnej Panny Márie) vďaka štedrému príspevku rožňavského mešťana Jakuba Stera a jeho manželky Kataríny. Dôkaz o tejto skutočnosti podáva dodnes zachovaný latinský nápis nad vstupným portálom kostola (v slovenskom preklade): „Božiemu jednorodenému ukrižovanému Ježišovi, obnoviteľovi ľudskej dôstojnosti, postavil Jakub Ster s manželkou Katarínou Ster“.
V roku 1841 obnovili na chátrajúcej kalvárii šesť kaplniek. Kaplnku Božieho hrobu, ako aj murovanú ohradu kostola s bránkou, zrekonštruovali v priebehu nasledujúceho desaťročia. No už začiatkom 20. storočia začala kalvária opäť chátrať. Preto v roku 1914 padlo rozhodnutie o vystavaní štrnástich nových zastavení, ktoré boli doplnené farebnými majolikovými reliéfmi. Tieto rôznofarebné keramické plastiky, mimochodom, objednali z dodnes existujúcej manufaktúry na porcelán Zsolnay v maďarskom Pécsi.
Kaplnka Božieho hrobu bola takmer úplne zrovnaná so zemou v päťdesiatych rokoch 20. storočia, v sedemdesiatych rokoch zasa zbúrali dve zo štrnástich zastavení pri výstavbe hvezdárne. V deväťdesiatych rokoch postihlo kalváriu ďalšie nešťastie - zlodeji ukradli z kostola hlavný oltárny obraz, svätostánok, šesť plastík anjelov, obraz svätého Klimenta a dva drevené kríže s korpusmi. Rožňavskej kalvárii následne opäť hrozil zánik... Obrat nastal až v roku 2016.
Kalvárske zastavenia tak rovnako ako kedysi i dnes tvoria kaplnky s týmito výjavmi: I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť, II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia, III. Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom, IV. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou, V. Šimon Cirénsky pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž, VI. Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár, VII. Pán Ježiš druhýkrát padá pod Kríž, VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy, IX. Pán Ježiš tretíkrát padá pod kríž, X. Pána Ježiša vyzliekajú z rúcha, XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž, XII. Pán Ježiš na kríži zomiera, XIII. Pána Ježiša snímajú z kríža a reliéf v poslednej, XIV.
Kaplnka VII. zastavenia - Pán Ježiš druhýkrát padá pod Kríž.
Mauzóleum Andrássyovcov
Postaviť ho dal v období rokov 1903 - 1904 gróf Dionýz Andrássy, posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov po smrti manželky Františky, rod. Hablavcovej. Zomrela 26. októbra 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea.
Na výstavbe sa podieľal kolektív mníchovských architektov a umelcov: Richard Berndl, Karl Schmucker, Maximilian a Konstantin Frickovci, Karl Throll a Adolf Mayrhofer. Steny interiéru mauzólea zdobí mramorové obloženie so zastúpením mnohých európskych a afrických lokalít. V prítmí interiéru sa vyníma kupola so zlátenou mozaikovou výzdobou a oltár zasvätený Sv. Františke Rímskej. Dominantou priestoru sú dva sarkofágy z talianskeho mramoru s reliéfnou výzdobou podobizní manželov a symbolmi ich dobročinnosti.
Gróf Dionýz Andrássy zomrel 27. februára 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto dňa 7. Gróf dal oproti mauzóleu postaviť strážny dom a v roku 1905 založil tzv. Večnú základinu hrobky grófa Dionýza a jeho manželky Františky, určenú na údržbu mauzólea a úschovu oltárnej súpravy.
Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
Otváracie hodiny:
- 1. apríl - 31. október: Ut - Ne: 9:00 - 12:00, 13:00 - 17:00
- 1. november - 31.
Diecézne stretnutie mladých rožňavskej diecézy 2016│Prednáška
tags: #v #kostole #v #roznave #pozostatky