Slovo špitál (hospitále) bolo v minulosti označením pre charitatívnu organizáciu, kde boli prijatí prestárli, chudobní, siroty, bezdomovci, chorí. Tieto zariadenia často zahŕňali aj kostoly, ktoré slúžili duchovným potrebám pacientov a personálu.
V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru niektorých významných špitálskych kostolov na Slovensku, vrátane ich osudov v priebehu storočí.
Najstaršie špitálske kostoly
O takomto špitáli v Košiciach máme doklad už z roku 1283. Špitál stál pred hradbami mesta a od začiatku k nemu patril kostol. Žiaľ, táto ustanovizeň bola vždy v ceste armády a viackrát bola zničená, no vždy obnovená na tom istom mieste. Terajší objekt kostola bol postavený v roku 1731. Jeho duchovný bol povinný postarať sa o duchovnú útechu po zatvorení mestských brán na všetkých predmestiach. Objekt kostola je v osi budov bývalého špitálu.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou.
V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
Osudy špitálskych kostolov v priebehu storočí
V roku 1605 kostol v Banskej Bystrici zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. Prešiel viacerými prestavbami a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Oltárny obraz sv. Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963.
Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Novej Bani
Pôvodne gotický jednoloďový rímsko-katolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej, tzv. dolný kostol (pôvodne špitálsky), z roku 1391. Dal ho postaviť kráľovský urbár Izenienkel Henzeman de Sebnica, správca bane. Dokončený a požehnaný bol 15.júna 1391 Leonardom de Pensaurom. Vedľa kostola stál špitál z roku 1392, určený pre chorých, nevládnych a opustených baníkov. Erb na priečelí kostola patrí zakladateľovi, ktorý je pochovaný pri kostole. Keď 17.mája 1664 vtrhli do Novej Bane turecké vojská, bol tento kostol znesvätený a premenený na mešitu. Po ich odchode bol kostol opravený. V roku 1862 bol pred kostolom postavený kamenný kríž. Kostol bol upravovaný v roku 1893.
Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv.
Kostol sv. Alžbety v Novej Bani
Evanjelické kostoly na Slovensku
Evanjelické kostoly na Slovensku predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho a náboženského dedičstva krajiny. Ich história je úzko spätá s obdobím reformácie a protireformácie, čo sa odrazilo aj na ich architektúre a vývoji.
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností sa kostoly stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie povedané podľa bohoslužobného jazyka. Na mieste dnešného gréckokatolíckeho kostola stál v tomto čase menší, tzv. špitálsky kostol, ktorý bol od roku 1540 do roku 1673 kostolom slovenských evanjelikov. Maďarskí evanjelici mali od roku 1565 na Slovenskej ulici malý kostol.
V Dobšinej bolo do roku 1746 mesto čisto evanjelické. Mestskú radu reprezentovalo Presbytérium cirkvi, ktoré povolalo farárov a učiteľov a vystavilo im ustanovujúce dekréty. V Dobšinej sa reformácia rozšírila veľmi skoro, lebo v roku 1560 bola Dobšiná už celkom evanjelická. Historické údaje vedú až do 16. storočia, kedy už všetci občania prijali Lutherovo učenie. Toto učenie rozširoval (od roku 1529) v Dobšinej farár Ondrej Fischer, ktorý bol pre kacírstvo vyhnaný z Levoče.
Architektúra evanjelických kostolov
Architektúra evanjelických kostolov na Slovensku je rôznorodá a odráža vplyvy rôznych období a štýlov.
- Klasicistický štýl: Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu.
- Renesančné prvky: Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
- Moderná architektúra: Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave je vnímaný ako prelomová realizácia v diele Michala Milana Harminca. Kostol vystavaný v rokoch 1932 - 33 nadobudol „prísnejšiu“ podobu, než akú zachytávajú súťažné plány. Tak ako v prípade vyššie spomenutých architektúr, aj tu je kostrou objektu železobetónová konštrukcia. V exteriéri sa uplatnil protiklad štruktúr neomietanej tehly a travertínového obkladu sokla.
Evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave
Významné udalosti a osobnosti
V dejinách evanjelických kostolov sa odohrali mnohé významné udalosti. V roku 1741 nechal gemerský vicišpán Balassa Dobšinský evanjelicky kostol zatvoriť s tým cieľom, že ho premení na katolícky. Tiež chcel vymenovať katolíckeho kňaza. Ale vieruverní Dobšinčania tento útok zmarili. Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784.
Medzi významné osobnosti patril Samuel Kuzmányi, ktorý 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807). Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
Evanjelické Kostoly Dnes
Dnes sú evanjelické kostoly nielen miestami bohoslužieb, ale aj centrami kultúrneho a spoločenského života. Sú dôležitými pamiatkami, ktoré pripomínajú bohatú históriu a kultúru evanjelickej komunity na Slovensku. Aj v 20. storočí sa pokračovalo vo výstavbe a obnove evanjelických kostolov. Ukážkou doznievania predvojnovej moderny v sakrálnej architektúre je evanjelický kostol v Senci, stavaný v rokoch 1950 - 52 pre slovenských repatriantov z Maďarska.
V sledovaných dekádach sa mení postavenie sakrálnych objektov vo vzťahu k organizmu sídla. Novovznikajúce kostoly, často ako súčasti väčších stavebných celkov sa sústreďujú v okrajových častiach miest a v rozvíjajúcich sa štvrtiach. Z pohľadu utvárania ich pôdorysu, dispozície a hmotovej skladby je zjavný proces vedúci k zjednoteniu priestorov, podnietený technickými možnosťami, liturgickými a ekonomickými požiadavkami.
Tabuľka: Významné roky a udalosti v histórii evanjelických kostolov na Slovensku
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1282 | Prvá písomná zmienka o obci Kráľ (Svätý Kráľ). |
| 1767 | Postavenie barokovo-klasicistického kaštieľa v obci Kráľ. |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola 4. júla. |