Farnosť Šuňava sa môže pýšiť mnohými osobnosťami, ktoré sa narodili alebo pôsobili v tejto oblasti a zanechali trvalú stopu v rôznych oblastiach života. Medzi tieto významné osobnosti patria:
- Jozef Brandobur
- Vladimír Durdík
- František Hossa
- Štefan Hoza
- Anton Kret
- Michal Lapšanský
- Ján Nálepka
- Matúš Pajdušák
- Pavol Suržin
- Dezider Eugene Slavoj
- Štefan Šmálik
- Klaudia Dernerová
- Ladislav Vrana
- Peter Lacko
- Vojtech Skyva
- František Skyva
- Anton Ján Vaško
- Jozef Petrulák
Pozrime sa bližšie na život a dielo niektorých z nich.
Jozef Brandobur (* 19. júl 1908, Smižany - † 30. august 1976, Bratislava)
Pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ a prekladateľ. Vychodil Rímsko-katolícku ľudovú školu v Smižanoch, maturoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v rokoch 1927-1933 študoval na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe francúzštinu a češtinu.
Silný vplyv na vývoj osobnosti Jozefa Brandobura malo rodinné a dedinské smižianske prostredie, kde sa naučil v skromných podmienkach tvrdej práci a láske k prírode so silným citom pre spravodlivosť, vytrvalosť a ctižiadostivosť. Jeho celoživotný obdiv Vysokých Tatier ho viedol k horolezeckým aktivitám. Urobil viacero prvovýstupov buď samostatne alebo ako člen expedície.
Bol reprezentantom Československa v boxe v ťažkej váhe a viac rokov hral rugby. V Smižanoch bol pri zakladaní futbalového oddielu. Popri spoľahlivom vykonávaní svojho povolania bol aktívnym horolezcom, členom predsedníctva horolezeckej sekcie, prispieval do časopisov recenziami a článkami a popri tom preložil okolo 30 literárnych diel.
Po ukončení vysokej školy sa vrátil na Spiš a stal sa učiteľom: v rokoch 1933-1935 na Učiteľskom ústave v Spišskom Podhradí a v rokoch 1935-1945 na Gymnáziu Spišská Nová Ves. Patril medzi prvých rýdzo slovenských učiteľov.
Po vojne odišiel do Košíc zakladať Slovenský rozhlas Košice, kde pôsobil v rokoch 1945-1951 ako moderátor, reportér a redaktor. Tu sa začal činiť aj ako prekladateľ.
Spolu s ďalšími nadšencami sa rozhodol naplniť svoj veľký sen, priblížiť verejnosti diela svetových a slovenských spisovateľov. Roku 1951 odchádza Jozef Brandobur do Bratislavy a stáva sa jedným z prvých redaktorov vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Pri tejto práci ostáva až do dôchodku v roku 1968. Naďalej píše články, recenzie, scenáre a hlavne prekladá. Završuje svoju prekladateľskú činnosť, pripravuje sa na preklad jedinečného päťzväzkového diela stredovekého autora Francoisa Rabelaisa Gargantua a Pantagruel. Po skončení tretieho zväzku podlieha chorobe a vo veku 68 rokov umiera.
Francois Rabelais
Dielo:
- Staňek, O. - Koštial, V,: Tatranský pozrav, Ba 1959 (zostavovateľ)
- Do Tatier s fantáziou, s botanickou kapsou, s lanom a s čakanom... Ba, 1962 (zostavovateľ)
- Preklady z francúzštiny (výber):
- Bosco, H.: Teotimov majer, Ba 1947
- Abraham, P.: Vydržať súdruhovia ! Ba, 1953
- Courtade, P.: Čierna rieka, Ba 1955
- Monodová, M.: Whisky kráľovnej, Ba 1956
- Rébuffat, G.:Hviezdy a búrky. Ba 1956
- Bloch, J.: Makalu. Mt 1959
- Frison-Roche, R. : Veľká trhlina, Ba 1959
- Alexis, J. S.: Generál Slnko. Ba 1963
- Brun, M.: Tragický osud Tahiti-Nui. Ba. 1963
- Saint-Exupéry, A. de: Zem ľudí Ba 1963
- Rébuffat, G.: Medzi nebom a zemou. Ba 1965
- Dumas A. ml.: Dáma s kaméliami. Ba 1966
- Frison-Roche, R.: Návrat do hôr. Ba 1967
- Verne, J.: Sever proti Juhu. Ba 1967
- Casanova, G.: Útek z olovených komôr benátskych. Ba 1969
- Maupassant, G.: Naše srdce. Ba 1970
- Rabelais, F. Gargantua a Pantagruel 1-3. Ba 1979
- Z češtiny:
- Drda, J.: Nemá barikáda. Ba 1951
- Řezáč, V.: Nástup. Ba 1952
- Bass, E.: Klapzubová jedenástka. Ba. 1958
- Petiška, E.: Staré grécke báje a povesti. Ba 1961
- Z poľštiny:
- Orzeszkowa, E.: Marta Ba. 1956
- Wernic, W.:Stopy vedcú cez prériu. Ba 1969
- Putrament, J.: Pobočník generála Boldyna. Ba 1972
Vladimír Durdík (* 23. máj 1949, Smižany - † 9. marec 2003, Bratislava)
Slovenský herec. Pochádzal z hereckej rodiny. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení ukončil v roku 1971. Po štvorročnom účinkovaní v Štátnom divadle v Košiciach od roku 1975 pôsobil v Slovenskom národnom divadle v jeho činohernom súbore.
Jeho chlapčenský zjav ho v prvých rokoch profesionálneho hereckého účinkovania predurčil k stvárňovaniu lyricko-romantických kladných hrdinov, rovnako na javisku ako v televíznych filmoch Miesto v dome (1973), Tereza (1976), v televíznej ságe Povstalecká história (1984). Často účinkoval aj v televíznych inscenáciách, napr. Mozoľovci (1975), Hviezdoslavových eposov Ežo Vlkolinský (1978) a Gábor Vlkolinský (1978), kde vytvoril postavu Gábora Vlkolinského. V dvojdielnej historickej inscenácii Solúnski bratia (1984) stvárnil postavu Koceľa.
Filmografia:
- 1960: Trinásťroční - pov. Strieborný Favorit (Dušan)
- 1972: Ďaleko je do neba (Peter Klenč)
- 1974: Ohnivé križovatky (Ondrej Beluš)
- 1975: Stretnutie (Peťo)
- 1976: Červené víno (Marek)
- 1978: Hrozba (Ondřej Kašík)
- 1978: Poéma o svedomí (Dragutin Šmidke)
- 1979: Rosnička (Romeo)
- 1983: Zbohom, sladké driemoty (Milan Repík)
- 1984: Návrat Jána Petru (Martin Petro)
- 1984: Už se nebojím (Jožkov otec)
- 1985: Jako jed (Karol Tomčány)
- 1986: Cena odvahy (námestník riaditeľa Prokeš)
- 1986: Kohút nezaspieva (zverolekár Šustek)
- 1987: Nemožná (muž)
- 1989: Právo na minulosť (Schreiber)
- 1991: Un coeur a prendre (TV - Dva kroky od raja), r. Michel Vianey, Francúzsko
- 1996: Holčičky na život a na smrt (klient)
- 2000: Dračie srdce 2 (Dragonheart: A New Beginning), r. Dough Lefler, USA (starý muž)
Vladimír Durdík
Život a tragický koniec Ida Rapaičová: rodina potvrdzuje smutnú správu a rozplače sa.
František Hossa (* 13. september 1954, Smižany)
Tréner HK Poprad, tréner slovenskej hokejovej reprezentácie v rokoch 2002-2006. Je niekdajší hokejový obranca a bývalý hlavný tréner slovenskej reprezentácie v ľadovom hokeji.
Viedol slovenské mužstvo na Majstrovstvách sveta 2003, 2004, 2005, 2006 a kormidelníkom bol i na Olympijských hrách v Turíne, kde Slovensko nepostúpilo do bojov o medaily po prehre s Českom vo štvrťfinále, ale umiestnilo sa na historicky najlepšom piatom mieste. Práve po olympiáde Františkovi Hossovi skončila zmluva. SZĽH ju predĺžil ešte do konania Majstrovstiev sveta 2006 v Lotyšsku, na ktorých jeho zverenci obsadili 8. miesto. Krátko po šampionáte potvrdil svoj odchod a o niekoľko dní bol vymenovaný za generálneho manažéra Dukly Trenčín. 19. novembra 2006 sa stal hlavným trénerom klubu slovenskej extraligy HK Aquacity ŠKP Poprad.
Zúčastnil sa aj svetového šampionátu 2007 - vo funkcii generálneho manažéra.
Popritom bol členom výkonného výboru a predsedom trénersko-metodickej komisie SZĽH. V júni 2007 sa pôsobenia v SZĽH vzdal, ako dôvod uviedol klubové vyťaženie.
Je otcom Mariána, hviezdy Atlanty Thrashers a Marcela, ktorý hráva za New York Rangers, obaja reprezentovali Slovensko pod otcovým vedením na poslednej olympiáde i svetovom šampionáte.
Štefan Hoza (* 20. október 1906, Smižany - † 6. apríl 1982, Bratislava)
Zaslúžilý umelec. Vstúpil na scénu národnej kultúry ako jedinečná a všestranná osobnosť na poli hudby a literatúry, aby svojim umeleckým pôsobením pomáhal kriesiť a rozvíjať kultúrne tradície svojho národa. Za nevšedný talent a neobmedzenú kreativitu ako operetný spevák získal talent a neobmedzenú kreativitu ako operetný, operný a koncertný spevák získal popredné miesto medzi osobnosťami hudobného divadla na Slovensku.
Narodil sa 20. októbra 1906 v Smižanoch v rodine železničiara. Po ľudovej a meštianskej škole študoval na Štátnom učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, siedmu triedu gymnázia v Levoči, kde sa prihlásil do malého seminára spišského biskupstva. Roku 1925 maturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde začiatkom roku 1926 prerušil teologické štúdium. Bol učiteľom v Cíferi (1926-1929) a v Bratislave (1929-1932) a popri pedagogickej práci účinkoval v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Súčasne študoval na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave: sprvoti herectvo u Jána Borodáča, ale na odporúčanie prof. Jána Strelca (1893-1975) vyštudoval spev v triede prof. Josefa Egema (1874-1939). V štúdiu spevu pokračoval v Prahe, v Miláne u C. Piccoliho (1933) a vo Viedni u C.Steinbruckovej (1936).
Na začiatku svojej speváckej kariéry v tridsiatych rokoch spieval v SND ako hosť hlavnú úlohu v Lehárovej operete Zem úsmevov, ktorá mu otvorila cestu do pražskej Modernej operety a získal aj stále angažmán v SND, v ktorom pôsobil plných tridsať rokov (1932-1962). Stal sa členom silnej generácie slovenských operných spevákov (M.Česányiová, H.Bartošová, Z.Frešová, J.Gabčová, D. Gabajová, I.Gál a i.), ktorých odchovala bratislavská Hudobná a dramatická akadémia a najmä a predovšetkým vokálna škola prof. Josefa Egema.
Hudobný život Štefana Hozu sa prakticky odohrával v SND a to najmä v opernej scéne. Svoje skúsenosti z krátkych exkurzií do sveta zahraničných operných scén využil v mnohých postavách talianskeho, nemeckého, českého, ruského i slovenského repertoáru. Ako jeden z prvých slovenských operných spevákov vo svojom speváckom prejave uplatnil spojenie prejavu hereckého so speváckym, prenikol hlbšie do psychiky stvárňovanej postavy. Počas svojho pôsobenia stvárnil 25 klasických operetných a vyše 70 operných postáv. Z operetných ožili diela O. Nedbala, R.Straussa, F.Lehára a G. Dusíka.
Z najpôsobivejších a najvýznamnejších operných interpretácií toboli úlohy Laca (L.Janáček,: Jej pastorkyňa), Kozinu (K.Kovařovic: Psohlavci), Lenského (P.I.Čajkovskij: Eugen Onegin), Janíka (B.Smetana: Predaná nevesta), Cania (R.Leoncavallo: Komedianti), Pinkertona (G.Puccini: Mademe Butterfly), Radamesa (G.Verdi: Aida), Erika (R.Wagner: Blúdiaci Holanďan), Lukáša (B. Eugen Suchoň v bulletine ku svetovej premiére opery v roku 1949 píše: " Vypracoval som si podrobný scenár a teraz nastala doba pre človeka, ktorý by z daného materiálu vedel vypracovať libreto tak, ako si to žiadala formálna koncepcia. Nebola to maličkosť, lebo prácu som si skomplikoval prizvukovaním folklóru a utvorením ideového rámca. Pomáhali mi viacerí... No za definitívnu štylizáciu libreta vďačím svojmu priateľovi, dramaturgovi opery Štefanovi Hozovi, ktorý trpezlivo znášal všetky rozmary a vrtoch svojou ideou posadnutého skladateľa aj v najnemožnejších situáciách". Ďalej vystupoval v nových operných dielach: v Rosinského Matúšovi Trenčianskom, v Moyzesovaom Kráľovi Svätoplukovi, v Holubkovej Stelle. Hlasový fond so širokou paletou výrazových odtieňov, zmysle pre dramatičnosť predurčili Hozovi stvárňovať prevažne úlohy hrdinského tenora lyrického a dramatického charakteru.
Štefan Hoza bol literárne nadaný. Už v mladosti prispieval do rôznych časopisov, písal pre deti a mládež. Roku 1932 boli vydané jeho dve knihy pre deti: Srdce zlatých hodiniek a Líška pipuška. V časopise Slovenský východ mu vychádzal na pokračovanie román Ohnivý vzdor. Ďalšia kniha pre deti Smoliarov chlapček (1934), pre mládež historický román Na skale útočišťa (1935), Tatári idú! (1938). Z odbornej literatúry publikácie: Tvorcovia hudby (1943), Opera na Slovensku (I. zv. 1953, II.zv.1954), s ktorou sa predstavil ako hudobný historik, písal o opere v Bratislave a v Košiciach od najstarších čias až po rok 1930; štúdie: Dejiny bratislavského divadla do roku 1919, o dirigentovi Milanovi Zunovi, o sólistovi SND Arnoldovi Floglovi, o L. van Beethovenovi a i. Pre mládež vydal knihu o opere pod názvom Večer v opere (1975), ďalej napísal prácu 700 rokov Spišskej Novej Vsi (1968), o hudobníkoch na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule a okrem iných aj štúdiu o Viliamovi Figušovi - Bystrom (v rukopise) a poslednú prácu - pamäti - Ja svoje srdce dám (1989).
Ešte v roku 1947 napísal libreto k opere Gróf Monte Christo (R.Macudziňski) a spolupracoval s Jánom Cikerom ako libretista pri zrode opery Juro Jánošík (1949-1952), v ktorej stvárnil postavu Jánošáka. (Libreto bolo v súbehu Ministerstva školstva a vied v Prahe odmenené najvyššou cenou). Roku 1952 dokončil libreto komickej opery Adam to zaplatí a dramaticky upravil operu Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu.
Do Hozovej literárnej činnosti okrem písania noviel, fejtónov, rozprávok a recenzií patrí aj práca na prekladoch operných libriet z nemčiny, taliančiny a češtiny, čím sa v tridsiatych rokoch významne podieľal na poslovenčovaní národnej opernej scény v Bratislave. Popri spevákovi a režiséeovi Arnoldovi Floglovi (1885-1950) a dirigentovi Ladislavovi Holubkovi (nar. 1913) bol Štefan Hoza jedným z najplodnejších ...
Štefan Hoza
Nové publikácie
O živote v Liptovskej Tepličke si môžete prečítať v publikáciách Stanislava Misála, rodáka z Liptovskej Tepličky. Jeho publikáciu "Jedna farnosť" odprezentoval v decembri 2014.