Vitajte v Trnave, meste s bohatou históriou a kultúrou. Jednou z jeho významných pamiatok je Kostol svätej Heleny. Poďme sa spoločne pozrieť na jeho históriu, architektúru a zistime, prečo si zaslúži vašu pozornosť.
Kostol svätej Heleny v Trnave.
História Kostola svätej Heleny
História tohto kostola je úzko spätá s dejinami Trnavy a jej obyvateľov. Kostol svätej Heleny je svedkom mnohých udalostí a prešiel rôznymi prestavbami, ktoré ovplyvnili jeho súčasný vzhľad.
Kostol sv. Heleny vybudovali v polovici 14. storočia blízko mestských hradieb. Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola. K svätyni pristavali začiatkom 18. storočia dve bočné kaplnky.
Kostol sv. Heleny postavili v súčasnom rozsahu lode a polygonálneho presbytéria niekedy koncom 13. storočia, prípadne na začiatku 14. storočia. Išlo o špitálsky kostol benediktínov postavený s obytnými budovami pri trnavskej Dolnej bráne.
Už krátko po dostavbe, v priebehu 1. polovice 14. storočia postavili pri severnej strane svätyne štvorcovú sakristiu, pričom do jej západnej steny zakomponovali aj starší oporný pilier na úrovni víťazného oblúka. Niekedy v období druhej polovice 14. storočia až začiatkom 15. storočia získal kostolík dnešnú siluetu, keď mu pribudla severná veža. Tú opreli stavitelia o severný múr presbytéria a východný múr sakristie. Prvé dve podlažia majú štvorcový pôdorys, vrchné podlažie je už osemboké.
V roku 1424 mešťania zabrali a sčasti aj zničili pomerne rozsiahle majetky a objekty, ktoré patrili špitálu, ktorý tak prestal existovať. Niekedy na prelome 15. a 16. storočia bol do severnej steny presbytéria osadený nový neskorogotický portál do sakristie. Tá bola zrejme v tomto období zaklenutá valenou klenbou.
Významnou z hľadiska stavebného vývoja bola aj prestavba v prvej polovici 17. storočia, pri ktorej sa ešte zmiešali renesančné a barokové prvky. Loď dostala murovanú klenbu, pričom podľa všetkého došlo aj k zvýšeniu obvodových múrov lode a presbytéria. V západnej časti lode postavili novú tribúnu, pričom priestor pred ňou bol osvetlený novými oválnymi oknami na severnej i južnej strane. Západné priečelie dostalo nový vstup. Priestor sakristie bol zväčšený o podvežie odstránením jej východnej steny. V roku 1683 vznikol pri obsadení mesta kuruckými oddielmi požiar, ktorý podľa všetkého zasiahol aj špitálsky kostolík a zničil jeho zastrešenie. To bolo ešte koncom 17. Menšie úpravy sa realizovali aj koncom 19. storočia a v 20. rokoch 20. storočia.
Kostol bol súčasťou špitálu a chudobinca, preto ho Trnavčania dodnes označujú ako špitálsky. Dodnes slúži veriacim, pravidelne sa v ňom konajú sväté omše. Pre turistov je kostol otvorený vždy od štvrtka do nedele.
Kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi Trnava - sv. Mikuláša. Od roku 2010 chrám využívajú aj veriaci gréckokatolíckej Farnosti sv. Lukáša. Kostolík je v relatívne dobrom stave. Kostolík stojí na južnom okraji pešej zóny pri križovatke ulíc Hlavná a Dolné bašty. Kostol stojí v oplotenom areáli.
Architektúra a interiér
Architektúra Kostola svätej Heleny je fascinujúca. Kombinuje v sebe prvky rôznych stavebných štýlov, čo mu dodáva jedinečný charakter. Interiér kostola je zdobený umeleckými dielami a sakrálnymi predmetmi, ktoré vytvárajú duchovnú atmosféru.
Interiér Kostola svätej Heleny.
Hlavné priečelie kostola orientované na západ zdobí kamenný vstupný portál. Svätyňa je trojbokého uzáveru a je zaklenutá gotickými poľami krížovej klenby. Presvetľujú ju lomené okná s farebnými vitrážami svätcov. Svätyňu od lode oddeľuje lomený gotický oblúk. Loď barokovo zaklenuli koncom 17. storočia. Jednoduchý hlavný oltár pochádza z konca 19. storočia. V bočných kaplnkách sa nachádzajú oltáre zdobené maľbami a soškami. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca.
Z gotickej stavby sa zachovali obvodové múry lode, presbytéria, sakristie a veža. Z prvej stavebnej etapy sa zachovali dve štrbinové okná na severnej strane presbytéria, ktoré boli prekryté prístavbou sakristie a veže. Dolná časť pôvodných úzkych okien na zvyšných stenách presbytéria bola prezentovaná pri obnove v 90. rokoch 20. storočia.
V interiéri presbytéria bola odkrytá pôvodná sedília a odkladacia nika s lomeným oblúkom. Podvežie severnej veže bolo prístupné hneď troma gotickými portálmi - dvoma z exteriéru zo severnej a východnej strany a jedným z priestoru presbytéria. Portál na východnej strane bol neskoršie sčasti zamurovaný a premenený funkčne na okno.
Unikátnym prvkom je gotická trojdielna edikula na západnom priečelí nad mladším vstupom zo 17. storočia. Jej spodnú časť tvorí kamenná profilovaná rímsa, ktorá nesie stupňovito usporiadané striešky zdobené kružbou v tvare mníšky. Edikula niesla pôvodne figurálnu maliarsku výzdobu v podobe postáv bližšie neurčených svätíc v bočných nikách, ktoré dopĺňala plastika v strednej vyvýšenej nike, pričom plocha za ňou bola zdobená motívom svätožiary. V súčasnosti sa vo všetkých troch nikách nachádzajú plastiky svätíc - po stranách ide o sochy z 18. storočia, v strede sa nachádza dnes už kópia gotickej plastiky sv. Heleny z obdobia po roku 1400.
Zaujímavosti o kostole
- Kostol svätej Heleny je národnou kultúrnou pamiatkou.
- V interiéri sa nachádzajú vzácne fresky a sochy.
- Kostol je obľúbeným miestom pre svadby a koncerty.
Trnava - Malý Rím
Pre siluetu historického centra Trnavy sú typické kostolné veže. Vďaka nim dostalo mesto prívlastok slovenský malý Rím. V minulosti bola Trnava nielen náboženským, ale aj kultúrnym centrom Uhorska. Vedeli ste, že sa nazýva aj mesto pod mestom? Historické centrum mesta Trnava bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Dominantou námestia je renesančná mestská veža. Tú môžete navštíviť ako prvú, pretože sa vám z nej naskytne pohľad na mesto a okolie. Trnava vyrástla na trhovej osade. Volala sa Sobota a to preto, že pravidelné trhy sa konali vždy v sobotu. Vďaka tomu sa tu rozvíjali remeslá a obchod. S tým súvisí aj obchodovanie s vínom. Pod meštianskymi domami sa nachádzajú stredoveké pivnice, kde sa víno skladovalo a spolu s kryptami pod kostolmi tvoria systém prepojených podzemných chodieb.
Trnava bola niekoľko storočí aj cirkevným strediskom Uhorska. Keď sa prejdete starobylými uličkami mesta, narazíte nielen na kostoly a kostolíky, ale aj na ďalšie pamiatky, akými sú kláštorné komplexy, meštianske domy a historická budova Trnavskej univerzity.
Centrálne Trojičné námestie Trnavčania v minulosti volali aj Forum - akoby tušili, že ich mesto budú volať aj Malý Rím. Jeho dominantnou je mestská veža zo 16. storočia, odkiaľ sa pozorovalo, či neprichádza turecký alebo iný nepriateľ. Upúta aj budova divadla z roku 1831, jedného z prvých na Slovensku. Po páde komunizmu sa na námestie mohol vrátiť historický trojičný stĺp s viacerými sochami. Čo sa však už obnoviť nedalo, bol zbúraný meštiansky dom, v ktorom sa rád zdržiaval uhorský kráľ Ľudovít I.
Radnica postavená koncom 18. storočia zlúčením starších meštianskych domov už stojí na začiatku priľahlej Hlavnej ulice, za povšimnutie na tejto ulici stojí aj budova špitálu z 19. storočia či súdu z roku 1905. Druhý smer z Trojičného námestia vedie Štefánikovou ulicou okolo trinitárskeho kostola, západným smerom sa dá vyraziť k františkánskemu kostolu. Na východ z námestia pokračuje Hviezdoslavova ulica okolo kláštora uršulíniek, univerzitných budov až ku kostolu sv. Mikuláša.
Na rovnomennom námestí sa dá vidieť arcibiskupský palác a renesančná budova semináru arcibiskupa Imricha Oláha zo 16. storočia. V centre za hradbami stoja ešte pamiatky na trnavskú židovskú obec - dve synagógy z konca 19. storočia. Na druhej strane hradieb mimo centra sa dá pozorovať pomerne silný kontrast. Na mnohých miestach sa len pár metrov od tichých uličiek začínajú rušné dopravné tepny a socialistické sídliská. Na juh od centra sa zachovalo viacero pôvodných budov z prelomu 19. a 20. storočia alebo z prvej republiky - napríklad mestské kúpele či okresná nemocenská poisťovňa z 30. rokov. Na sever od hradieb prežili budovy cukrovaru z 19. a 20. storočia.
V 19. a 20. storočí už Trnava nemala až tak silné postavenie ako predtým. Univerzitu presťahovali za Márie Terézie (1740-80) do Budína a arcibiskupstvo sa vrátilo do Ostrihomu v roku 1820. Na druhej strane bola Trnava spolu s Bratislavou prvými mestami na Slovensku, ktoré spojila železnica (1846). Okrem spomínaného cukrovaru na prelome storočí v Trnave fungovalo aj viacero ďalších podnikov - cukrovinkáreň Figaro, Coburgove železiarske závody a niekoľko menších, napríklad zvonolejáreň.
Trnava patrila za Uhorska do prvej desiatky slovenských miest podľa počtu obyvateľov a po období prvej republiky sa prepracovala na tretie miesto za Bratislavu a Košice.
Recenzie a hodnotenia
Návštevníci, ktorí mali možnosť navštíviť Kostol svätej Heleny, sa zhodujú v jednom: je to miesto s neopakovateľnou atmosférou. Mnohí oceňujú jeho krásu, históriu a duchovný význam.
"V Bazilike sv. Mikuláša je veľmi silná atmosféra. Hodnotím pocit, ktorý som mal v interiéri. Na mňa to silno zapôsobilo. To, že nie je zrekonštruovaná ešte pridáva na sile atmosféry." - Návštevník
"Nádherný Chrám v srdci Trnavy (Katedrála sv. Jána Krstiteľa) , ktorý odporúčam určite pri prechádzke mestom navštíviť. Pri ceste autom je priamo pri chráme platené parkovisko." - Návštevník
Ďalšie zaujímavosti v okolí Trnavy
- Románsky kostol v Dechticiach: Pýši sa jedinečnými freskami a vodorovnými pásmi z tvarovaných tehál.
- Kúpele Piešťany: Svetoznáme kúpele s kúpeľným parkom, leknovými jazierkami a pávmi.