Žalmy: Prosba o Odpustenie a Obnovu

Žalmy odpradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe a sú jedinečnou formou oslavy Boha a modlitbou vzdávajúcou Bohu vďaku, chválu, slávu i prosbu o odpustenie. Žalm v sebe skrýva rozmer slovný (ako predstava niečoho, čo nám Boh hovorí) a rozmer spevavý, pri ktorom je zapájané vnútro človeka a jeho prežívanie. Spev žalmov je súčasťou liturgie slova. Nalaďme sa na Božiu strunu, zahrňme do svojich modlitieb žalmy, ktoré svojím obsahom prehĺbia náš vzťah s Bohom.

Už v Starom zákone sa ľudia modlievali žalmy. Cirkevní otcovia väčšinu z nich pripisujú izraelskému kráľovi Dávidovi. Podstatné je to, že sú inšpirované Duchom Svätým, a teda sám Boh nám dáva slová, ktorými sa mu môžeme prihovárať.

Tak sa plnia slová apoštola Pavla: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ (Rim 8, 26-28) Modlitba žalmov je Bohu stále veľmi milá. Môžeš si vybrať žalm, ktorý práve najviac potrebuješ pre svoj duchovný stav, a modliť sa slovami, ktoré nás naučil sám Boh.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6.

Pane, ďakujeme Ti, že sa dnes môžeme stretnúť, aby sme hlbšie vnímali Tvoju prítomnosť a aby sme počúvali Tvoje slovo, v ktorom nám zjavuješ Tvoju lásku a dávaš nám spoznať Tvoju vôľu. Nech utíchne v našom vnútri každý iný hlas, ktorý nie je Tvojím. Pošli Tvojho Ducha Svätého, aby otvoril našu myseľ a uzdravil naše srdcia, aby sa nestalo, že Tvoje slová čítame, ale ich neprijímame, že nad nimi rozmýšľame, ale ich nemilujeme, že sa Tvojimi slovami modlíme, ale ich nezachovávame, že Tvoje slová poznáme, ale ich neuskutočňujeme. Nech naše stretnutie s Tvojím slovom prinesie obnovu vzťahu a spoločenstva s Tebou a s Tvojím Synom a s Duchom Svätým, s Bohom, ktorý nech je oslavovaný na veky vekov.

Žalm 51: Kajúci žalm a ospevovanie obnovy

Dnes obrátime našu pozornosť k žalmu 51. Starozákonná tradícia pripisuje autorstvo žalmu kráľovi Dávidovi (porov. v. 1) a nachádza aj motív vznik žalmu v konkrétnej udalosti zo života kráľa Dávida. Sväté Písmo Starého zákona v Druhej knihe Samuelovej v 11. kapitole opisuje previnenia kráľa Dávida. Dávid sa previnil proti manželskej vernosti s Uriášovou manželkou Betsabe. Potom prikázal, aby bol Uriáš vo vojenských operáciách vystavený najväčšiemu nebezpečenstvu, čo viedlo k Uriášovmu usmrteniu. Prorok Nátan usvedčil Dávida z jeho previnení. A tak máme dnes pred sebou kajúci žalm, ktorý zároveň ospevuje obnovu spoločenstva s Bohom.

Žalm začína priamymi prosbami k Bohu: „Bože, zmiluj sa“, „Bože, znič moju neprávosť“. Je to volanie toho, kto si uvedomuje, že klesá a zomiera a môže len a len volať o pomoc. Taká je ľudská situácia: človek je schopný urobiť hriech, ale človek nie je schopný sám sa z hriechu dostať.

Na prvom mieste je vzývané Božie milosrdenstvo, lebo v žalme nachádzame slová: „Zmiluj sa, Bože, [...] pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie [...].“ (v. Keď Boh odstraňuje ľudský hriech, ukazuje svoju moc. Božia moc sa prejavuje iste najprv v samotnom stvorení, keď Boh stvoril slnko, mesiac, hviezdy, rastliny. Ale v konečnom dôsledku nejestvuje plnší a pravdivejší prejav Božej moci, ako keď Boh odpúšťa hriechy. Lebo Božia totožnosť, tá ktorú ukázal Mojžišovi, spočíva v tom, že je milostivý, láskavý, milosrdný.

Obrazné vyjadrenia skutočnosti hriechu

Žalm nám obraznými vyjadreniami približuje skutočnosť hriechu, ktorá vo svojej podstate zostáva pre človeka nepochopiteľná. Prvým obrazom je obraz nečistoty, keď žalmista hovorí: „Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.“ Na pozadí je obraz hriechu ako nečistoty, ktorá ničí krásu človeka. Podľa knihy Genezis Boh urobil človeka dobrého, čiže aj krásneho, lebo: „urobil ho na svoj obraz a podobu“ (Gen 1,26) takým spôsobom, že v žalme 8 autor s údivom hovorí: „čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil.“ (Ž 8,5-6).

Druhým obrazom je obraz dlžoby. Hriech je dlžobou v tom zmysle, že je odmietnutím vzťahu, ktorý Boh vytvoril s človekom a ktorý je v žalme 95 vyjadrený slovami: „Boh je naším Bohom a my sme jeho ľud“ (porov. Ž 95,7). Boh nás urobil svojimi synmi a dcérami, čiže tu jestvuje záväzok, je tu vzájomná podlžnosť, na Božiu lásku a veľkodušnosť človek musí odpovedať vernosťou a poslušnosťou. Hriech je vzburou, odmietnutím podlžnosti, ktorú máme voči Bohu.

Prorok Izaiáš to vyjadril: „Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: "Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. A na inom mieste prorok Izaiáš opisuje Pána Boha ako keby bol prekvapený a v rozpakoch nad konaním svojho ľudu: „Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky?“ (Iz 5,4) Čo som mal ešte ponúknuť svojmu ľudu a neponúkol som mu?

Žalmista priznáva s úprimnosťou previnenie, keď hovorí: „Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.“ (v.5) To uvedomenie si nevyjadruje len to, že viem o sebe, že som hriešnik. Ale znamená to aj, že prežívam bolesť a úzkosť, hanbu, ktorá ma ťaží. Je to skúsenosť, ktorá vzbudzuje bolesť a rodí sa pred Bohom, keď si uvedomujem, ako som ho urazil: „Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé“ (v. Niet pochýb o tom, že hriech škodí človeku, je narušením a rozvratom spoločenstva, je ponížením ľudskej osoby.

Ale v skutočnosti je možné porozumieť ťarchu hriechu iba vtedy, ak si ho uvedomím vo vzťahu k Bohu a vo svojich previneniach aj voči bratom a sestrám si uvedomím, že v konečnom dôsledku odmietam Boha, ktorý je pôvodcom sveta a môjho jestvovania. Vo chvíli, keď si uvedomím svoju vinu, tým činom aj ohlasujem Božiu spravodlivosť, priznávam, že Boh má pravdu, že on je spravodlivý.

V žalmoch sa pomerne často opakuje: „Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde.“ (v. [Sväté Písmo vyjadruje v 18. kapitole knihy proroka Ezechiela, že niektorí príslušníci vyvoleného národa obviňovali Boha a boli presvedčení, že keď Boh dopustil, že boli nútení ísť do exilu, že je to neprimeraný trest, že Boh si prestal plniť svoj záväzok ochraňovať Izrael.

Keď my uznávame svoje hriechy, vyhlasujeme, že Boh mal pravdu, že Boh je spravodlivý, a že to, čo nefungovalo, čo bolo nesprávne, je naším zlyhaním. To znamená, že svet nie je takým krásnym, ako by mal byť a ani Cirkev dnes nie je taká dokonalá, ako by mala byť, nie z Božej viny, ale z našej viny, my musíme priznať našu zodpovednosť a priznať, že Boh je nevinný slovami žalmu „lebo ty si spravodlivý a nestranný vo svojom výroku“, lebo Božie nezradil svoju vernosť, ale ja som sa previnil neverou voči Bohu.

To znamená, že hriech hlboko zakorenený v mojom živote. Nie je len nejakým odevom, ktorý si oblečiem a môžem si ho vyzliecť, kedy chcem, ale, ako to vyjadril prorok Jeremiáš, je skôr mojou kožou: „Či aj Etióp zamení kožu a leopard svoje pásy?

Žalm vyjadruje tento rozmer pozemským obrazom, že „hriešneho ma počala mať“. To znamená, že keď sa vrátim dozadu na začiatok môjho života, aj tam nachádzam hriech. Ako keby som ja, sklamaný zo svojho stavu aktuálneho sebectva a hriešnosti, chcel sa vrátiť dozadu vo svojom života a nájsť obdobie, v ktorom bolo moje srdce celkom čisté a myseľ nezaťažená. Ale nedarí sa mi nájsť také obdobie, lebo od prvých okamihov môjho života som pociťoval, že som poznačený skutočnosťou hriechu. Chcel by som chcel ujsť pred skutočnosťou hriechu, ale sa mi to nedarí, lebo je predo mnou ako dajaká závislosť, ako hrozba.

Prosba o radosť a obnovu

Prosba o odpustenie je v našom žalme vyjadrená ešte aj ako prosba o radosť: „Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.“ (v. 10) A potom o niečo ďalej: „Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.“ (v. 14).

„Rozdrvené kosti“ sú obrazom zraneného života, keď sa jestvovanie na zemi nemá o čo oprieť. Kosti dávajú ľudskému telu pevnosť a oporu, ale keď sú „rozdrvené“, znamená to, to človek odumiera. Čiže potrebujem, aby mi Boh znova daroval život, vrátil mi dôstojnosť stvorenia a hodnosť synovstva.

Keď žalmista prosí, aby Boh odvrátil zrak, prosí Boha, aby nepozeral na môj egoizmus a na moju pýchu. Je zaujímavé, že v žalme nasleduje prosba: „Neodvrhuj ma spred svojej tváre“ (v. 13). Akoby si tieto prosby odporovali. Vyjadrenia majú svoj zmysel. Na jednej strane potrebujem Božiu blízkosť a na druhej strane potrebujem aj jeho milosrdenstvo, aby nemeral ťarchu môjho hriechu len podľa spravodlivosti, v tom prípade by „Boží pohľad“ bol príčinou trestu a v konečnom dôsledku zničenia. A preto aj prosba „odvráť svoju tvár od mojich hriechov“ môže byť vyslovená spolu s prosbou „neodvrhuj ma spred svojej tváre“.

Žalmista prosil o Boží stvoriteľský zásah očistenia

Tu sa začína druhá časť žalmu. a nasleduje prosba o Boží stvoriteľský zásah obnovenia. Prosba o nové stvorenie, nie je vložená náhodou. Práve kvôli tomu, že hriech sa hlboko zakorenil v mojom srdci, je potrebný zásah, ktorý nemôže byť len jednoduchým ľudským úkonom očistenia. Je potrebný Boží zásah, ktorý nie je v ničom menší od stvorenia: „Bože, stvor vo mne srdce čisté“.

Srdce je stredom osoby, miestom ľudského svedomia, odkiaľ vychádzajú myšlienky, city, rozhodnutia človeka. Podľa chápania Svätého písma srdce je miestom ľudskej slobody. A tak „čisté srdce“ znamená, že naša vnútorná sloboda je očisťovaná od egoizmu a vlastných záujmov, že nevidíme len vlastné výhody, že nerozhoduje iba podľa vlastných túžob, ale vie vnímať skutočnosť a prijať ju.

Spolu s prosbou ohľadom srdca ide aj prosba, ktorá sa týka ducha. Duch je spomenutý v našom žalme tri razy: „v mojom vnútri obnov ducha pevného“ (v. 12), „neodnímaj mi svojho ducha svätého“ (v. 13), „posilni ma duchom veľkej ochoty“ (v. 14). Odpustenie nespočíva len v zničení hriechu, to by bolo málo. Na prvom mieste je spomenuté, že má byť v človeku obnovená duchovná odolnosť, v jeho vnútri má byť „pevný duch“.

Ide o obnovu vnútornej rovnováhy a odolnosti, aby človek svojvoľne nemenil svoje postoje a aby bol pevný a vytrvalý. Prorok Ozeáš to vyjadril slovami: „Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána.“ (Oz 6,4). Prorok poukazuje na nestálosť, na jednej strane sa ľud nadchol, urobil aj viacero úkonov kajúcnosti a onedlho sa vrátil k svojim hriechom.

Žalmista ďalej prosí, aby mu Pán neodnímal svojho Svätého Ducha. Žalmista poznal Boží prísľub a požiadavku ako dôsledok zmluvy s Bohom, V knihe Exodus je zmluva vyjadrená slovami, ktoré sú vložené do Božích úst vo vzťahu k vyvolenému národu: „a budete mi [...] svätým národom!“ (Ex 19,6), čiže národom, ktorý celý a úplne patrí Svätému Bohu, ktorý nemá dvoch pánov ale jediného Pána, Boha. Rovnako aj vo štvrtej Mojžišovej knihe Levitikus je zaznamená požiadavka: „buďte svätí, lebo ja som svätý!“ (Lev 11,45).

Žalmista pokračuje ďalšou prosbou: „posilni ma duchom veľkej ochoty“. Táto prosba vyjadruje skúsenosť, že niekto môže byť ku konaniu dobrého prinútený, že môže konať dobré skutky na spôsob otroka, v strachu a podriadenosti. Ale duch ochoty vytvára vnútornú situáciu radosti z konania dobra a nasledovania Božej vôle, lebo to zodpovedá dôstojnosti a slobode Božieho syna a dcéry, ako to vyjadruje apoštol Pavol v Liste Rimanom: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“ (Rim 8,14) Žalmista prosí tiež, aby jeho myšlienky, slová a skutky boli vedené veľkodušnosťou, ktorá má za vzor Božiu veľkodušnosť.

[Žalmista prosí o dary, ktoré sú vyjadrené u proroka Ezechiela slovami: „I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“ (Ez 36,24-27)Aj slová proroka Ezechiela hovoria o dvoch základných skutočnostiach, ktoré nachádzame v našom žalme. Ezechiel hovorí o očistení: „budem na vás kropiť čistú vodu [...] očistíte sa od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel“.

Žalmista, ktorý prijal odpustenie a otvoril sa pre Božieho Ducha, je vedený k tomu, aby sa stal svedkom: „Poučím blúdiacich o tvojich cestách“ (v. 15) Aj na základe vlastnej skúsenosti rozumieme, že keď je človek v hriechu, aj jeho pery a ústa sú akoby zapečatené, nevládze chváliť Boha a ďakovať mu. Duchovný život je umŕtvený. Ale keď nám Pán poskytne svoje odpustenie, obnoví sa v nás schopnosť, že Boha chválime a ďakujeme mu.

Žalmista však vychádza z duchovného chápania, že obete zvierat v jeruzalemskom chráme nie sú nevyhnutné, aby mohla byť vyjadrená chvála a vďaka Bohu: „Veď ty nemáš záľubu v obete“ (v. 18). Žalmista potvrdzuje, že vonkajšie obety môžu byť vonkajším prejavom vnútorného zmýšľania. Ale najdôležitejšou skutočnosťou pred Bohom je to, v akom stave je srdce človeka, či naozaj vo vnútri človeka sa nachádza úprimná skrúšenosť a pravdivá poníženosť pred Bohom: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.“ (v.

Posledné dva verše nášho žalmu otvárajú pohľad smerom k celému spoločenstvu. Žalmista vychádza z toho, že celé spoločenstvo vyvoleného národa môže a má prosiť kajúcne o odpustenie a stvoriteľskú obnovu z Božej strany. „Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu“ (v. 20) Vrch Sion symbolizuje jeruzalemský chrám, celé mesto Jeruzalem a v konečnom dôsledku celý vyvolený národ. Svätý pápež Ján Pavol II., keď uvažoval nad žalmom 51, predniesol aj tieto slová: Modlitba žalmu 51 ...

Výber žalmov a ich význam

Aký je váš obľúbený žalm?

• Organistka Mária: Žalm 37 - Pánovi zver svoje cesty, on sa už postará. Slová tohto žalmu ma vždy dokážu povzbudiť, najmä v ťažkých chvíľach. Pripomeniem si nimi, že sa mám na koho obrátiť, spoľahnúť a nemusím sa strachovať.
• Organistka Peťa: Žalm 138 - Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, že si vypočul slová mojich úst. Tento žalm pre mňa vyjadruje podstatu viery. Spolu s citátom „Pane, budeme ťa velebiť, aj keď vyhráme a budeme ťa chváliť, aj keď prehráme!“ bol pre mňa oporou v čase, keď som nespravila štátnice na prvý pokus a odvtedy v mnohých iných situáciách. Naučila som sa cez modlitbu tohto žalmu, že ak Pán nestavia dom, márne je naše namáhanie.
• Organistka Marianna: Žalm 71 - Nech sa mi ústa naplnia chválou. Pri slovách tohto žalmu si uvedomím, že Pán je mojím ochrancom, útočišťom, nádejou v čase smútku i radosti.

Prehľad vybraných žalmov

tags: #v #ktorom #zalme #prosime #boha #od