Dóm sv. Alžbety v Košiciach: História a klenot gotickej architektúry

Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. Jeho výstavba sa začala v 14. storočí a trvala vyše 130 rokov.

História a výstavba

História Dómu sv. Alžbety siaha až do 11. storočia, kedy na jeho mieste stál románsky kostol zasvätený svätému Michalovi. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel. Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.

Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.

Donátori a podpora výstavby

Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patril aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu.

Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.

Osudy dómu v priebehu storočí

Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.

K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať. No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.

V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.

Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ïalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.

Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Architektúra a interiér

Dóm je dlhý 60 metrov, široký 36 metrov, s 59-metrovou severnou vežou. V interiéri s kapacitou viac než 5 000 ľudí sa nachádza hlavný oltár sv. Alžbety s 48 gotickými maľbami.

S plochou 1 200 štvorcových metrov je Dóm sv. Alžbety najväčším kostolom v Slovenskej republike. Podľa cirkevnej správy je hlavným kostolom Košickej rímsko-katolíckej arcidiecézy a zároveň farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Dåžka stavby je 60 metrov, výška 36 metrov. Najvyššia je severná veža, ktorá má niečo cez 59 metrov. Svätyňa je typická gotickým polygonálnym uzáverom. Hlavná loď so štyrmi bočnými loďami vytvára pôdorys gréckeho kríža. Kamenárske práce na chráme sa radia medzi vrchol gotického umenia Strednej Európy.

V interiéri katedrály sa nachádza množstvo sakrálnych a aj historicky výpovedných sôch, plastík a malieb vysokej umeleckej hodnoty. Priblížme si aspoň dominantu - hlavný oltár.

Hlavný oltár sv. Alžbety

Oltár sv. Alžbety - pomenovaný patrónky dómu, pri troche odľahčenia možno označiť ako feministický. Je asi jediný, ktorí z panteónu svätých vyzdvihuje iba ženy. Z toho sú dve Alžbety. Prvou plastikou zľava je stvárnená sv. Alžbeta Biblická, ktorá bola matkou sv. Jána Krstiteľa. Uprostred sa nachádza Panna Mária s malým Ježiškom. Napravo je umiestnená plastika sv. Alžbety Uhorskej (Durínska) (1207 - 1231). V rukách drží symboly svojej činnosti dobrodenia - nádobu a lyžicu na kàmenie hladných a chudobných. Oltárne krídla zdobia maľby s výjavmi z jej života. Zadná strana oltárnych krídiel nesie obrazy výjavov zo života Panny Márie. Oltár vznikol v rokoch 1474 - 1477. Pod oltárnou skriňou je vyobrazenie piatich rozumných a piatich nerozumných panien. Symbolika približuje biblické podobenstvo, ktoré hovorí, že človek má byť na svoje veľké chvíle vopred pripravený. Zatiaľ čo všetky panny čakali na ženíchov, iba niektoré si pripravili lampáše, ak by ich nastávajúci prišli v noci. A iba tie, ktoré mali v lampách dosť oleja, dosiahli svoje vytúžené šťastie.

Dóm sv. Alžbety v pozdĺžnej osi meria 60,5 metrov a v priečnej osi 39,5 metrov. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 metrov. Jeho výstavba sa realizovala pod kráľovským dozorom v niekoľkých etapách od roku 1380 a možno povedať, že dodnes nie je ukončená. Kostol sv. Alžbety bol pôvodne projektovaný ako päťloďová bazilika. Po množstve živelných pohrôm a vojen získal inú výslednú podobu - stal sa päťloďovým dómom s krížnou loďou.

Zaujímavosti Dómu sv. Alžbety

Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledného súdu. Pozornosť si však zaslúži aj hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovcov a drevená plastika Panny Márie. V krypte dómu sa nachádzajú pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov, ktoré v roku 1906 preniesli z Turecka. Zaujímavý je aj stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu. Má podobu ženy, ktorá pravdepodobne znázorňuje manželku staviteľa Štefana. Touto formou ju vraj majster potrestal za nadmerné pitie vína.

V interiéri kostola si osobitnú pozornosť zaslúži hlavný oltár sv. Alžbety postavený v rokoch 1474 až 1477. Jeho súčasťou je najväčší európsky súbor 48 gotických tabuľových malieb. Na sochárskej a maliarskej výzdobe oltára je badateľný vplyv holandskej a švábskej školy. Z liturgických predmetov sú najvzácnejšie práce zlatníckeho majstra J. Szilassyho z 18.

Jedno z piatich dvojitých, točitých, gotických schodísk v Európe. (Za ďalšími by ste museli ísť do Grazu, Šegešváru, Kluži či do Prahy.) Výstup po týchto schodoch nie je fyzicky náročný a za pár minút oceníte dômyselnosť gotických staviteľov. Z kráľovského balkóna je nádherný výhľad na celú strednú časť Dómu i na krásnu len teraz zrekonštruovanú secesnú fresku naproti.

Celokovový oltár je údajne jediný v Európe. Až kým sa človek nedotkne, neuverí, že tento vysoký bočný oltár svätého Kríža je odliaty zo železa. V r. 1931 ho posvätili na pamiatku obetí 1. svetovej vojny. Miesto, kde nájdete relikvie sv. Kríža, sv. Alžbety, sv. Ondreja apoštola i troch sv.

Miesto kultu Kristovej krvi. V stredoveku v predošlom kostole (postavenom na tom istom mieste) nepozorný kňaz vylial červené víno. Stalo sa to po Premenení, čiže išlo už o Svätú Krv. Takto vytvorený obrazec na podložke jasne pripomínal Ukrižovaného. To nemohla byť náhoda. Na miesto zázraku prichádzali tisíce pútnikov a prítomnosť Kristovej Krvi uznal i pápež Bonifác IX.

Kópia plačúcej ikony z mesta Mária Pócs.Po tom ako v r.1696 ikona v maďarskom meste Pócs zaslzila, cisár Leopold I. ju nariadil previezť do Viedne. Cestou cez Košice jezuiti z Barce dali vyhotoviť jej kópiu. Originál je doteraz blízko hlavného oltára Dómu sv. Štefana vo Viedni.

Najkrajší výhľad na Košice je z Dómskej veže. Počas výstupu uvidíte hodinový stroj i zvony, na ktorých mladý košický zvonár zvonieva každú nedeľu.

Najkrajší vchod do Dómu nie je hlavný, ale od severu. Nad dverami je vidno v dvoch pásoch stredovekú predstavu Posledného súdu. V hornom je Ježiš na nebesiach ako Sudca. V dolnom pokojní ľudia mieria k nebeskej bráne, hriešnici opačným smerom do tlamy Leviathan.

Každú nedeľu o 9:00 v stredovekom interiéri kňaz slúži bohoslužbu obety v jazyku stredovekej Európy. Zbor Gregoriana spieva zakaždým iné barokové i renesančné piesne.

Kaplnka sv. Michala

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.

Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.

Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.

Kontakt

Dóm sv. AlžbetyHlavná ul.040 01 Košice

Adresa fary:Farnosť sv. AlžbetyHlavná 26040 01 Košice

tags: #v #rim #kat #kostole #sv #alzbety