Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti. Jeho narodenie oslavujeme na Vianoce, jeho smrť a vzkriesenie si pripomíname na Veľkú noc. O jeho učení sa dočítame v Biblii a jeho existenciu potvrdzujú aj sekulárne zdroje.
Čo vieme o živote Ježiša?
Ježišove narodenie a detstvo (cca. 4 pred n. l. - 30 n.). Musíme sa teda spoľahnúť na to, čo o ňom spätne napísali iní. Pre autorov biblických textov - Matúša, Mareka, Lukáša a Jána - bol Ježišov život taký dôležitý, že o ňom chceli povedať všetkým.
Aké proroctvá predpovedali narodenie Ježiša?
Ježišov príchod predpovedali proroci dávno predtým, ako sa narodil. V Starej zmluve sa nachádza asi 300 pomerne konkrétnych a detailných predpovedí o jeho narodení, živote, smrti aj zmŕtvychvstaní. Prorok Micheáš napríklad napísal: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli.
Márii, mladej žene z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že sa jej čoskoro narodí mimoriadne dieťa. Keď sa jej snúbenec Jozef dozvedel o tom, že je tehotná, chcel sa s ňou rozísť. Anjel však aj jemu v sne potvrdzuje, že Máriino dieťa je Boží Syn. Rímsky cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Keďže Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, s Máriou sa vydala na niekoľkodňovú cestu z Nazareta do Betlehema, svojho rodného mesta, aby sa tam zaregistrovali.
Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Keďže sa v jednom z evanjelií spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Jozef a Mária nemuseli rozposielať žiadne oznámenia o narodení dieťaťa, aj tak sa u nich striedala jedna návšteva za druhou. Najskôr prišli pastieri z okolitých pastvín, ktorí vraj počuli o narodení tohto zvláštneho dieťaťa od anjela. V Jeruzalemskom chráme vítajú malého Ježiša Simeon aj prorokyňa Anna.
Mudrci, žiaľ, najskôr navštívili kráľovský palác. Ich otázka o novom židovskom kráľovi vyľakala panovníka Herodesa. Ten nechcel na tróne žiadnu konkurenciu, a preto nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Jozef a Mária narýchlo utiekli do susedného Egypta. Po Herodesovej smrti (okolo roku 4 n. l.) sa Ježišova rodina vracia do Izraela. O Ježišovom detstve toho veľa nevieme, len že z neho vyrástol silný a bystrý mladý muž. Vo veku 12 rokov cestuje Ježiš so svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosť židovskej Veľkej noci - Paschy. V tom chaose a dave ho stratia z dohľadu.
Po zvláštnej udalosti v Jeruzaleme nemáme o Ježišovi žiadne historické záznamy až do jeho tridsiatky. Verejné pôsobenie Ježiša (cca. 26. - 29. n.). Keď má Ježiš približne 30 rokov, začína cestovať po okolí, stretáva sa s ľuďmi, učí ich, robí zázraky.
Ježiš bol Žid. V Biblii čítame, že sa narodil a žil v Izraeli, navštevoval židovský chrám, slávil židovské slávnosti a volali ho dokonca „rabín“ (t. j. židovský učiteľ). Ani jeho krst nie je náhodný. Tento rituál nevymysleli kresťania, má svoj pôvod v judaizme. Ježiš často citoval hebrejskú Bibliu a zahrnul ju do svojho vyučovania.
Prečo bol Ježiš pokrstený?
Ježišov bratranec Ján Krstiteľ putoval po krajine a ohlasoval príchod Mesiáša (Záchrancu). Krstil pritom ľudí, ktorí oľutovali svoje hriechy a chceli začať žiť nový život. Keď za ním prišiel Ježiš, aby ho pokrstil, Jána to zaskočilo. Ježišov krst mu nedával zmysel, keďže Ježiš ako jediný bol bez hriechu. Ježiš chcel krstom ukázať, že sa plne identifikuje s hriešnikmi, ktorých prišiel zachrániť. Ján všetkým oznamuje, že tu je ten, na ktorého tak dlho čakali.
Čo robil Ježiš na púšti?
Ježiš po svojom odchádza na 40 dní do púšte. Celý ten čas nič neje a nepije. Diabol testuje Ježiša: pokúša ho spôsobmi, ktorými sme pokúšaní aj my, ľudia. Vyzýva ho poddať sa túžbam svojho tela či mysle, spoliehať sa na vlastné sily namiesto Boha, získať majetok či popularitu.
Kedy Ježiš odhalil, že je Mesiáš?
Ježiš sa po svojom pobyte na púšti vrátil posilnený do Galiley. V Nazarete - meste, kde vyrastal - v sobotu navštívil synagógu. V tej dobe bolo bežné, že v synagóge mohol čítať a vykladať Písmo ktorýkoľvek dospelý muž. Podali mu zvitok proroka Izaiáša. Ježiš ho rozvinul na mieste, ktoré ohlasovalo príchod Mesiáša, a vyhlásil, že táto predpoveď sa práve splnila. Pobúrení Židia ho kvôli tomuto trúfalému tvrdeniu takmer zabijú.
Správy o Ježišovi sa rozšírili po celom okolí.
Ako sa volali Ježišovi 12 učeníci/apoštoli?
Ježiš necestoval po Izraeli sám. Na začiatku svojho pôsobenia pozval dvanástich mužov, aby ho nasledovali. Nazývame ich jeho „učeníkmi“.
- Šimon zvaný Peter (gr. Skala), syn Jonáša, rybár z Betsaidy
- Ondrej (Andrej), Petrov brat, rybár z Betsaidy
- Jakub, Zebedejov syn
- Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
- Filip z Betsaidy
- Bartolomej - Natanael z Ptolemaidy
- Tomáš, prezývaný „Neveriaci“
- Matúš - Lévi, mýtnik
- Jakub, syn Alfejov
- Šimon Kanánsky, zvaný tiež Horlivec
- Júda Tadeáš, Jakubov syn
- Judáš Iškariotský, Ježišov zradca
Číslo 12 má symbolický význam. Boží vyvolený ľud, Izrael, bol rozdelený do dvanástich kmeňov. Tým, že Ježiš vybral dvanásť učeníkov, naznačil, že jeho misia zahŕňa obnovu Božieho ľudu, ktorý odteraz nebude limitovaný hranicami Izraela.
Aký bol prvý zázrak Ježiša?
Prvý zaznamenaný zázrak Ježiša sa odohral v galilejskej Káne, kde boli Ježiš a jeho učeníci pozvaní na svadbu. Počas večera sa minulo víno, čo bola v miestnej kultúre pohostinnosti poriadna hanba. Ježiš prikázal sluhom, aby naplnili kamenné nádoby čistou vodou a premenil ju na výnimočne kvalitné víno.
Premena vody na víno bol prvý Ježišov zázrak.
Ako vyzerala Ježišova služba?
Ježiš putoval po celom okolí. Ľudia boli ohromení jeho vedomosťami, pretože vedeli, že nemá žiadne formálne vzdelanie. Okrem Izraela navštívil aj Samáriu a niektoré pohanské územia. Vyučoval a robil zázraky, vyháňal zlých duchov a uzdravoval chorých. Hovoril a vystupoval ako ten, kto je rovný Bohu. Obracal hore nohami životy mnohých ľudí. Po celý čas ho sprevádzali jeho najbližší 12 učeníci.
Posledné dni Ježišovho života - veľkonočný týždeň (cca. 29. n.)
Biblia venuje veľkú pozornosť poslednému týždňu života Ježiša, ktorý strávil v Jeruzaleme. Tento týždeň niekedy nazývame aj Veľký, Svätý alebo Tichý týždeň.
- Slávnostný vstup do Jeruzalema: Ježiš prichádza do Jeruzalema, kde ho ľudia vítajú ako kráľa. Mávajú palmovými ratolesťami a spievajú Hosanna (t. j. „zachráň nás“ alebo „pomôž nám“). Židia dúfajú, že Ježiš ich vyslobodí od rímskych utláčateľov a že práve on je tým sľúbeným Mesiášom. Ježišov vstup do Jeruzalema oslavujeme na tzv. Kvetnú nedeľu.
- Ježiš ide do chrámu: Ježišova návšteva chrámu je tentoraz viac než tiché pútnické zastavenie. Vyháňa tamojších predavačov zvierat a zhodí stoly zmenárnikov. Hnevá ho, že chrámové námestie sa používa ako tržnica.
- Ježiš vyučuje v chráme: Ježiš opäť verejne vyučuje. Rád používa podobenstvá - príbehy plné symboliky a metafor. Medzi tie najznámejšie patrí podobenstvo o márnotratnom synovi.
- Plán zabiť Ježiša: Vodcovia Židov sa už dlhšie snažia vyprovokovať Ježiša zložitými otázkami, no on im vždy nastaví zrkadlo. Sú frustrovaní, strácajú autoritu a kontrolu nad davmi. Rozhodnú sa ho definitívne odstrániť. Ježišov učeník Judáš sa rozhodne, že vydá Ježiša židovským vodcom.
- Veľkonočné sviatky v Jeruzaleme: Každú jar slávia Židia slávnosť Veľkej noci - Paschy, na počesť úteku ich predkov z Egypta po 400 rokoch zajatia. Ježiš si pripomína tento sviatok so svojimi priateľmi počas ich poslednej spoločnej večere. Počas nej im oznámi, že jeden z učeníkov ho zradí. Opäť predpovedá, že zomrie a vstane z mŕtvych.
- Zatknutie a výsluch Ježiša: Po slávnostnej večeri Ježiš a jeho učeníci odchádzajú do Getsemanskej záhrady, aby sa modlili. Neskôr prídu vojaci. Ježišov učeník Judáš pobozká Ježiša na líce, čím dáva signál vojakom, koho majú zatknúť. Peter sa pokúša Ježiša zachrániť a odtne ucho jednému z vojakov. Ježiš ho však uzdraví. Vojaci Ježiša odvedú a učeníci sa rozpŕchnu. Židovskí vodcovia Ježiša vypočúvajú a bijú. Podľa rímskych zákonov však nemajú právo vydať rozsudok smrti.
- Ježišov súd: Pilát nevidí dôvod, prečo by mal dať Ježiša popraviť. Aj jeho žena ho prosí, aby nenechal Ježiša zabiť. Pilát dá ľuďom na výber, či má prepustiť vraha Barabáša, alebo Ježiša. Na jeho prekvapenie si však ľudia vyberú Barabáša. Tlak židovských vodcov je taký veľký, že Pilát nakoniec ustúpi a Ježiš dostáva trest smrti.
- Ukrižovanie: Vojaci pribijú Ježiša na kríž: klincami prepichnú jeho ruky. Ukrižovanie je hrozná forma smrti. Ježiš visí medzi dvoma zločincami na hore Golgota. Ježiš tesne pred smrťou volá k Bohu: „Otče, prečo si ma opustil?“ Zároveň ho prosí: „Otče, odpusť im. Nevedia, čo robia.“ Ježišove posledné slová sú: „Je dokonané.“ Jeho priatelia ho potom pochovajú do skalnej hrobky Jozefa z Arimatie.
- Tichá sobota: Nasledujúci deň je sobota - deň odpočinku - a všade je ticho. Ježišovi priatelia smútia nad jeho stratou. O tomto dni sa toho píše málo.
- Ježišov hrob je prázdny: Mária Magdaléna ide skoro ráno k hrobu, aby sa postarala o Ježišovo telo, ale vidí, že hrob je otvorený a prázdny! Stráže aj kamenný balvan spred vchodu sú preč. Mária sa stretáva so živým Ježišom. Potom beží späť k ostatným. Väčšina jej neverí, no Peter a Ján utekajú k hrobu, aby sa o tom presvedčili sami. Nájdu ho prázdny a uveria, že Ježiš žije.
- Ježiš sa zjavuje učeníkom: Ježišovi priatelia sú znepokojení a zmätení. Zrazu sa v miestnosti medzi nimi zjaví živý Ježiš. Tento príbeh sa nekončí Ježišovou smrťou na kríži ani jeho vzkriesením. Ježiš sa ešte 40 dní stretáva s rôznymi ľuďmi a hovorí s nimi o tom, čo má prísť. Podľa Biblie ho pri rôznych príležitostiach videlo živého vyše 500 ľudí. Nešlo len o akýsi prelud či videnie.
Po štyridsiatich dňoch sa Ježiš lúči so svojimi priateľmi na vrchole Olivovej hory. Povzbudzuje ich a vraví, že nezostanú dlho sami: pošle im Pomocníka, Ducha Svätého. Ježiš sa vznesie sa do neba a zmizne v oblakoch. Vracia sa k svojmu Otcovi. Túto udalosť nazývame aj Nanebovstúpenie Pána.
Čo sú Turíce / Letnice?
50 dní po Ježišovom vzkriesení (resp. 10 dní po jeho odchode do neba) sa jeho slová o zoslaní Pomocníka splnia: na učeníkov zostúpi Duch Svätý.
Čo robili a ako zomreli apoštoli?
Po Letniciach apoštoli začali aktívne šíriť kresťanstvo. Peter hovoril o Ježišovi v Jeruzaleme, kde mnoho ľudí prijalo vieru. Učeníci sa rozchádzajú do rôznych častí Rímskej ríše, aby všetkým priniesli správu, že Ježiš za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
Väčšina apoštolov zomrela mučeníckou smrťou za svoju vieru. Peter bol ukrižovaný v Ríme hlavou dolu. Ondrej bol tiež ukrižovaný, ale na šikmom kríži. Pavol a Jánov brat Jakub boli sťatí. Bartolomej, Tomáš a ďalší apoštoli tiež trpeli mučeníckou smrťou v rôznych krajinách, kde šírili vieru.
Život Ježiša má obrovský vplyv na svet a dejiny. Kresťanstvo je dnes najväčšie náboženstvo na svete. Kresťania však tvrdia, že ide o viac než náboženstvo: ide o osobný vzťah s Ježišom. Ježiš je prítomný v ich živote, dáva im silu a oni sú odhodlaní ho nasledovať.
JEŽIŠ | Film | Evanjelium podľa Lukáša
Ježiš Kristus ako kňaz
Sám Ježiš si ani raz neprivlastňuje titul kňaza. Je to pochopiteľné, nakoľko v jeho prostredí tento titul znamená určitú vymedzenú funkciu vyhradenú členom Léviho rodu. Napriek tomu mnohé Ježišove slová nás vedú k tomu, aby sme v ňom videli osobu kňaza, ktorá ďaleko presahuje všetko, čo sme doteraz o kňazstve povedali. Zvlášť vtedy, keď Ježiš hovorí o svojej smrti, jasne ju definuje ako obetu, v ktorej On sám je kňazom i obetným darom. Ako otec v rodine, tak aj Ježiš medzi apoštolmi preberá kňazské funkcie - vedie modlitbu, vyučuje Božiemu slovu, predsedá sviatočnej večeri.
Práve Posledná večera je momentom, kedy Ježiš, dodržiavajúc starozákonný obrad, začína zároveň čosi nové. Držiac v rukách chlieb a potom kalich s vínom, naznačuje obetu, ktorá sa odohrá na kríži. „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Moja krv, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22, 19-20) Posledná večera už dopredu sprítomňuje okamih obety kríža. Aj keď vznešený obrad so svojou slávnostnou ceremóniou a spevmi prebieha už vo večeradle, skutočnou obetou sa stáva len vďaka svojej krvavej forme na kríži.
Ježišova smrť na kríži sa odohrá práve v deň, kedy sa v chráme obetuje veľkonočný baránok. Baránok, ktorý stáročia pripomínal Izraelitom vyslobodenie z Egypta, ale ktorého krv nemala moc vyslobodiť ľudí z otroctva hriechu. Takúto moc má jedine krv Ježiša Krista - skutočného veľkonočného baránka. Od tejto chvíle sa teda strozákonné obety stávajú zbytočnými, hoci ešte nejaký čas trvajú. O štyridsať rokov neskôr Títove vojská zničia chrám v Jeruzaleme, čím židovský chrámový kult definitívne zaniká.
Nová zmluva v Ježišovej krvi ovára novú etapu dejín, v ktorej sa bude Ježišova obeta stále sprítomňovať. Ježiš na kríži skutočne vystupuje ako obetný dar i ako kňaz. Veď On sám dáva svoj život. Autor Listu Hebrejom veľmi pútavo dokazuje Ježišovo kňazstvo na pozadí starozákonných udalostí a predpovedí. Chce tak členom svojho národa ukázať Ježiša Krista ako toho, ku ktorému všetko predtým smerovalo. Ježiš je veľkňaz, ktorý prenikol nebesia; veľkňaz, ktorý cíti s našimi slabosťami, lebo bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu (Hebr 4,14n). Je to kňaz, ktorý nepochádza z kňazského rodu. Nie je kňazom podľa radu Áronovho, ale podľa radu Melchizedechovho. Melchizedech sa totiž objavil ako kňaz pravého Boha už dávno predtým ako v Izraeli začalo jestvovať kňazstvo. Priniesol ako obetu chlieb a víno a stal sa tak predobrazom Mesiáša.
Sám Abrahám a v ňom celý Izraelský národ sa sklonil pred Melchizedechom a prijal jeho požehnanie. Celá siedma kapitola Listu Hebrejom poukazuje na súvislosti medzi Melchizedechom a Kristom, svedectvá žalmov zhodne smerujú k Ježišovi Kristovi ako k postave osobitého kňazstva. Mnohí kňazi pred ním sa striedali, lebo im smrť nedovolila ostať v tejto službe. Začína Nový zákon, ktorý pozná jediného kňaza Ježiša Krista. On „môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. V nasledujúcich kapitolách autor Listu Hebrejom opäť porovnáva starozákonný kult s vykupiteľským dielom Ježiša Krista.
Ako sme si všimli, List Hebrejom jednoznačne svedčí o Kristovom jedinečnom kňazstve, ktoré sa v plnosti prejavuje na kríži. Kresťanský starovek a stredovek preto znázorňoval Ježiša na kríži ako kňaza v kňazskom rúchu. On priniesol obetu raz navždy, ktorú viac netreba opakovať.
Viera v Ježiša znamená úplný záväzok
Na začiatku svojho evanjelia Ján opisuje podriadenie nášho života Ježišovi takto: „Ale tým, ktorí [Ježiša] prijali, dal právo stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno“ (2). Prijať Ježiša si vyžaduje podriadiť svoju vôľu jeho vôli. Nestačí naším rozumom dať za pravdu faktom, ktoré sa nachádzajú v evanjeliu. Jakub otvorene píše: „Veríš, že je Boh? To je dobre. Ale nezabudni, že v Boha verí aj diabol, ale nič mu to nepomôže. Trasie sa pred Božím súdom“ (3). Tento desivý verš potvrdzuje, že intelektuálna viera nestačí.
Slovo „veriť“ v sebe spája tri aspekty:
- veriť svojím rozumom
- dôverovať svojím srdcom
- rozhodnúť sa svojou vôľou
Predstav si niekoho, kto dostane darčekovú poukážku v hodnote milión eur, dá si ju zarámovať na stenu, aby bola vždy na očiach. Chodí okolo nej každý deň, teší sa z nej a keď príde návšteva, dôkladne z nej poutiera prach. Čo z nej však má, ak nikdy nezájde do obchodu, aby ju použil? Ujde mu celá pointa darčekovej poukážky! Ak neurobíme ten tretí krok a nerozhodneme sa podriadiť svoju vôľu a život Ježišovi, nikdy nezažijeme úžasné prínosy, ktoré plynú z blízkeho priateľstva s ním!
Ježiš: tvoj známy, alebo najlepší priateľ?
Ako sa staviaš k Ježišovi ty? Ideš za ním, len keď ti to vyhovuje, alebo si ho tvaruješ a prispôsobuješ svojim potrebám, akoby bol poddajnej z plastelíny? Ak áno, urob ešte dnes rozhodnutie, v ktorom sa zaviažeš, že budeš jeho plne oddaným priateľom. Neodkladaj to na neskôr s tým, že sa najprv potrebuješ dať do poriadku. To je jeho úlohou. On je ten, kto ti odpúšťa a očistí ťa všetkých tvojich hriechov (4). Jediné, čo od teba očakáva, je to, že ho prijmeš ako svojho Kráľa: zveríš celý svoj život do jeho láskyplných rúk.