Katedrála Notre-Dame je ikonou Paríža, ktorá na ostrovčeku Île de la Cité stojí už osem storočí. Slávnu katedrálu Notre-Dame však v roku 2019 zasiahol požiar a zničil jej veľkú časť. Pre mnohých Parížanov aj ľudí z celého sveta to bola veľká tragédia, no netrvalo dlho, kým sa začala rekonštrukcia stavby. V čase písania článku katedrála nie je prístupná turistom, no predpokladá sa, že Notre-Dame znovu svoje brány otvorí v roku 2024.
Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej ) sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dame, bolo už v minulosti významným a posvätným. Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.
Paríž - Mesto lásky, Mesto svetla či Mesto módy je druhým najnavštevovanejším mestom sveta po Bangkoku. Jeho romantická atmosféra, vychýrená gastronómia a historické pamiatky ročne lákajú viac ako 30 miliónov turistov.
Jednou z najznámejších parížskych pamiatok je historická katedrála Notre-Dame. Chrám postavený najmä z vápenca, dreva, železa a olova má niečo spoločné s ďalšou ikonou Francúzska. Na stavbu zámku vo Versailles sa použil rovnaký typ horniny - parížsky vápenec (calcaire lutécien).
Základné Fakty o Notre-Dame
Tu je niekoľko základných faktov o katedrále Notre-Dame:
- Názov vo francúzštine: Cathédrale Notre-Dame de Paris
- Význam názvu: doslova Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži
- Začiatok stavby: 1163
- Dokončenie stavby: 1345
- Účel stavby: rímskokatolícky katedrálny chrám
- Architektonický štýl: gotika
- Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
- Dĺžka: 128 m
- Šírka: 48 m
- Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko
Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.
História a Výstavba
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku 1163 do roku 1345 a začal ju Ľudovít VII. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena.
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.
Z architektonického hľadiska hlavnou novinkou gotiky je spojenie lomeného oblúka s krížovou klenbou, ktorej rebrá vedú tlaky do štyroch bodov a proti nim sa zvonka vzpierajú oporné oblúky. V gotike každému tlaku zodpovedá protitlak zvislých vzpier, zakotvených v zemi. Toto usporiadanie umožnilo jednak prelamovať v nosných múroch široké otvory (prípadne ich zredukovať na stĺpy) a jednak zdvihnúť klenbu do výšky predtým nepredstaviteľnej.
Architekti a stavitelia
Zo staviteľov sa zachovali mená:
- Jean de Chelles (prevzal vedenie stavby v roku 1258 a potom znovu v roku 1296)
- Pierre de Montreuil (1265-1296)
- Jean Ravy (1318-1344)
- Jeho synovec Jean de Bouteiller (od 1344)
- Raymond du Temple
Exteriér a Interiér Katedrály
Katedrála na prvý pohľad ohromuje svojím majestátnym vzhľadom. Dosahuje dĺžku 130 metrov, šírku 48 metrov a výšku 35 metrov. Mohutná fasáda je vertikálne rozdelená na tri časti pilastrami. Spodnú časť predstavujú tri hlboké portály s obdivuhodnou reliéfnou výzdobou so stredovekými biblickými výjavmi. Nad vchodom sa nachádza Galéria kráľov s 28 sochami izraelských a judejských panovníkov.
Jednou z dominánt exteriéru je dubový špic pokrytý olovom, dosahujúci výšku 96 metrov. Olovo pokrýva aj strechu. Vo vežiach vysokých 69 metrov sa nachádza päť zvonov. Najväčší z nich je Emmanuel s váhou vyše 13 ton, zavesený v južnej veži. Mohutné priečelie katedrály rozdeľujú piliere s priemerom päť metrov na päť chrámových lodí. Na konci každej z nich sú ružicové okná s nádhernými mozaikami, pochádzajúcimi z 13. storočia.
Tak ako v iných gotických chrámoch ani v interiéri Notre Dame nenájdeme nástenné maľby. Mozaikové okná tak predstavujú najvýraznejší element výzdoby. Najväčší obdiv vzbudzuje okno na severnej strane s námetmi zo Starého zákona. Prechod z transeptu do chóra zdobia dva piliere. V pravom z nich je uložená vzácna socha Panny Márie pochádzajúca zo 14. storočia. V katedrále má svoje miesto aj jedna z významných kresťanských relikvií - Ježišova tŕňová koruna, ktorú pre Francúzsko získal Ľudovít IX.
Významné Udalosti v Histórii Katedrály
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. V roku 1572 sa v katedrále odohrala svadba Margaréty z Valois a Henricha IV, ktorý s ňou vyženil Francúzsko.
Gotická cirkevná stavba bola miestom rôznych dôležitých náboženských a politických udalostí: napríklad korunovácie kráľov, či rehabilitačný proces Jany z Arku. V dobe Veľkej francúzskej revolúcie bola Notre-Dame miestom kultu Rozumu a neskôr kultu Najvyššej bytosti. V tom čase ostala katedrála úplne vyrabovaná. Boli roztavené drahé kovy na oltároch. Revolucionári rozbili všetky vystavené sochy judských kráľov, pretože žili v domnienke, že ide o francúzskych kráľov.
Spoločenské Nepokoje a Rekonštrukcie
Pôvodný vzhľad katedrály sa nezachoval. Na podstatných zmenách sa podpísali predovšetkým početné spoločenské nepokoje a vojny a následné rekonštrukčné práce. Katedrála bola v roku 1793 takmer úplne zničená. Cirkvi ju vrátili v žalostnom stave až za vlády Napoleona v roku 1802. V polovici 19. storočia sa katedrála nakoniec dočkala veľkej rekonštrukcie, trvajúcej 23 rokov.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Počas Francúzskej revolúcie v 18. storočí sa katedrála využívala aj ako sklad vína.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval Napoleona Bonaparta za cisára.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc.
Ich sochy sú rozmiestnené na vrchnej časti fasády pri vežiach, kde vznikol malý svet démonov. Okrem chimér skrášľujú vrchnú časť fasády aj chrliče v podobe kamenných tvárí. Mali nielen estetickú funkciu, ale plnili aj dôležitú úlohu: odvádzali dažďovú vodu z okraja strechy do dostatočnej vzdialenosti od katedrály.
Svojim jedinečným dielom podnietil verejnú zbierku, ktorá zaistila záchranu tohto parížskeho klenotu. Victor Hugo ako rozprávač v tretej osobe vo svojom vrcholnom diele spomína, ako pred niekoľkými rokmi objavil v Chráme Matky Božej v Paríži na stene rukou vyryté grécke slovo „ananké“, čo znamená osud. Upútalo ho to natoľko, že o tom napísal knihu. Zaujímavosťou je, že okrem dejovej línie je dielo špecifické mnohými opismi prostredia deja. Autor opisuje budovy, uličky, či katedrálu. Krása a symbolika tvarov „Našej pani“ pôsobí na návštevníkov z celého sveta, či už ide o veriacich alebo neveriacich. Globálna atmosféra tohto miesta vyžaruje veľké kúzlo.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1163 | Začiatok stavby katedrály |
| 1345 | Dokončenie stavby katedrály |
| 1793 | Katedrála bola počas Francúzskej revolúcie zničená a vyrabovaná |
| 1831 | Victor Hugo vydal román Chrám Matky Božej v Paríži |
| 2019 | Požiar zasiahol a zničil časť katedrály |
Požiar v Roku 2019
Katedrálu Notre-Dame, ikonickú pamiatku v srdci Paríža, zachvátili plamene pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Včera zachvátil jednu z najslávnejších budov Paríža požiar. Plamene sa rýchlo rozšírili cez značnú časť katedrály, pričom zničili strechu hlavnej lode, štíhlu vežu nad krížením bočných lodí a prenikli aj do interiéru.
Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov.
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia. Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov.
Príčina požiaru nebola úplne objasnená. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok.
Notre Dame znovu postavená a s úctou reštaurovaná 5 rokov po tom, čo svet sledoval požiar francúzskej katedrály
Obnova Katedrály
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.
Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie. Pri rekonštrukcii jej strechy sa použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri. Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka.
Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.
Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Francúzska geologická služba (BRGM), obe inštitúcie spolu o tom uzavreli dohodu vo februári 2021.
Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.
Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom.
Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej: „Chceme obnoviť túto katedrálu tak, ako bola postavená v stredoveku,“ uviedol Jean-louis Georgelin.
Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali.
Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi také veľké, kvôli tomu na niekoľko hodín museli prerušiť ostatnú lodnú dopravu. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov. Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67 000 ľudí. Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia. "Pôvodné vitráže by boli premiestnené a vystavené v novovznikajúcom múzeu.
Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019. Viedol ju parížsky arcibiskup Michel Aupetit a obrad sa odohral v jednej z bočných kaplnk, zasvätenej Panne Márii, ktorú oheň ušetril. Tento rok pri príležitosti Veľkého piatku sa v katedrále konala komorná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnilo len sedem ľudí.
Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame je rozsiahly projekt, ktorý si vyžaduje úsilie mnohých odborníkov a remeselníkov. Cieľom je obnoviť túto významnú pamiatku do jej pôvodnej krásy a zabezpečiť jej zachovanie pre budúce generácie.
20 Zaujímavostí o Notre-Dame
- Dodnes sa nevie, prečo v roku 2019 vznikol požiar.
- Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži.
- Pôvodne mala vyzerať inak.
- Jej stavba trvala takmer dve storočia.
- Zdobia ju sochy a rôzne výjavy.
- Nepostavili ju otroci.
- Na jej pôvodnú drevenú kostru sa použilo drevo z tisícov stromov.
- Nachádza sa pri strede Paríža.
- Jej zvony majú mená.
- Na streche katedrály žijú včely.
- Nachádzali sa tam vzácne relikvie.
- Kedysi slúžila ako sklad vína.
- Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej slávu.
- Objavila sa v niekoľkých filmoch.
- Jej stavba má niečo spoločné s egyptskými pyramídami.
- Konali sa tam korunovácie.
- Veže nie sú rovnaké.
- Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Stojí na mieste pohanského mesta.
- Z pôvodnej stavby sa zachovala iba jedna časť.
Fasádu zdobí množstvo sôch a výjavov, ktoré boli vytesané do kameňa. Podľa istej legendy sa tam snažili stavitelia zakódovať pre budúce generácie rôzne odkazy.
Paríž sa honosí množstvom svetovo známych pamiatok. Medzi ne patrí aj Chrám Matky Božej v Paríži (Notre Dame), ktorý sa nachádza vo východnej časti ostrova Ile de la Cité na rieke Seine. Toto duchovné srdce francúzskej metropoly je jednou z najznámejších katedrál na svete a je skvostom stredovekej gotickej architektúry.