Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu: História a Architektúra

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu je názov, ktorý zdieľa viacero sakrálnych stavieb na Slovensku. Tieto kostoly, často s bohatou históriou a architektonickými zvláštnosťami, sú dôležitými bodmi pre veriacich a kultúrnym dedičstvom krajiny.

Medzi ne patrí:

• Kostol v Drienove
• Kostol v Spišskom Hrhove
• Kostol v Námestove

Kostol sv. Šimona a Júdu v Drienove

V dolnom Šariši, medzi mestami Prešov a Košice, sa nachádza obec Drienov. Drienov bol stredovekým mestečkom (oppidum) s cirkevným centrom a mal aj trhové právo.

Drienovský rímskokatolícky kostol má patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Ich patróni sv. Šimon a Júda sú veriacim vzorom i dnes. Na ceste za Pánom Ježišom sa nechávajú oddane viesť Božou Matkou.

Pôvodne gotický kostol bol postavený z prvej polovice 14. storočia. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno už niekedy koncom 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o sakrálnej stavbe v obci pochádza z roku 1304. V tej dobe bola zasvätená sv. Martina. Išlo o stavbu prevyšujúcu štandard bežných dedinských kostolov tej doby, keďže tunajšia farnosť bola sídlom vicearchidiakonátu.

Rozšírený novým presbytériom bol v 15. storočí. Rozvoj mestečka v 15. storočí, ktorý potvrdzuje aj kráľovské povolenie usporadúvať dva jarmoky ročne po roku 1470, viedol k rozhodnutiu prestavať kostol. V 16. storočí nastáva hospodársky úpadok Drienova a istý čas tu pôsobil aj evanjelickí kazatelia.

Barokovo upravený bol po roku 1749, v roku 1854 opravený a v rokoch 1889 - 1892 reštaurovaný. Vizitácia z roku 1749 hovorí o dezolátnom stave "starobylého" Kostola sv Martina, ktorý bol len príležitostne využívaný na kalvínske bohoslužby. Začiatkom 18. storočia (datovanie v podobe štukového letopočtu 1709) došlo k rozsiahlejším úpravám, ktoré sa dotkli aj gotickej klenby. Svedčia o tom vsadené barokové konzoly. Výskumom objavené stopy naznačujú, že v tomto období bola zaklenutá aj loď. V roku 1934 bol obnovený a v roku 1954 prebehla generálna oprava. Veľká prestavba sa realizovala na jeseň roku 1945. Baroková klenba lode bola odstránená a nahradil ju betónový strop. V rokoch 2017-2018 boli obnovené fasády chrámu, vymaľovaný interiér a objekt bol odvodnený. Obnovený kostol požehnal v roku 2017 v deň patrónov obce košický pomocný biskup Marek Forgáč.

V roku 1963 získal objekt status národnej kultúrnej pamiatky. O rok neskôr bola poškodená strecha, pričom zatekajúca voda poničila maľby z roku 1945. Následne v roku 1965 dostal kostol, vrátane veže, nové zastrešnie.

Kostol je pozdĺžna jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym zakončením, zaklenutým dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby s lunetami. Klenba má klinové rebrá s jedným žľabom, ktoré sa vejárovite zasekávajú do steny, pod zasekávaním sú malé dodatočné konzoly so špirálovým motívom. Polkruhový víťazný oblúk tvorí prechod do lode s rovným stropom.

Fasáda kostola je hladká, členená oknami a opornými piliermi. Veža je predstavaná a v hornej časti s pôvodným gotickým okienkom. Vnútorné zariadenie je historizujúce z rokov 1889 - 1892.

Presbytérium bolo pôvodne osvetlené gotickými oknami s lomeným záklenkom, ktoré boli zamurované v súvislosti s osadením klenby v 15. storočí. To si vyžiadalo prerazenie nových okien na mieste súčasných. Rebrová krížová klenba presbytéria pochádza z 15. storočia. Veža bola vďaka oknám gotického tvaru datovaná do čias stredoveku, výskum však ukázal, že ju postavili až v 17. storočí.

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako jej farský chrám. Bohoslužby sa konajú v nedeľu o 8.00 a 10.30 h.

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v južnej časti obce, neďaleko gréckokatolíckeho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Obec sa nachádza cca 13 km južne od Prešova pri hlavnej ceste do Košíc. Kostol stojí v ohradenom, ale prístupnom areáli na miernej vyvýšenine v obci.

Drienovčania majú so svojimi patrónmi vrúcny vzťah. Pred ich sviatkom v októbri sa k nim modlia deviatnik. V deň sviatku sv. Šimona a Júdu ich oslavujú slávnostnou svätou omšou. Nedeľa pred sviatkom alebo po sviatku patrí odpustovej slávnosti. Spomínajú ich pri každej svätej omši.

Vo farnosti sa zrodili rehoľné aj kňazské povolania. Na sviatky býva kostol plný, v nedele sa aj vďaka dvom svätým omšiam počet veriacich rozloží.

Piliermi Drienovčanov sú Eucharistia a Panna Mária.

Kostol sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove je historickým kostolom nachádzajúcim sa v obci Spišský Hrhov, ktorá sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves, v oblasti východného Slovenska. Kostol bol postavený v gotickom štýle a jeho história sa spája s obdobím stredoveku. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z 13. storočia, keď už stál ako farný kostol v obci.

Hlavným architektonickým prvkom kostola je jeho gotická veža, ktorá sa vypína nad okolím a je významnou dominantou obce. Kostol má tiež gotickú klenbu a interiér zdobia stredoveké maľby a sochy, ktoré sú cenným umeleckým dedičstvom.

Dnes je kostol sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove dôležitým miestom pre veriacich, ale aj pre turistov, ktorí majú záujem o históriu a kultúrne dedičstvo regiónu.

Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom na výkon bohoslužieb. Táto posvätná budova je určená na božský kult, do ktorej majú právo prichádzať veriaci aj neveriaci, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult (CIC, kán.

Najstaršie dejiny dnešného Námestova sú spojené s valašskou kolonizáciou. Ide o obdobie pred rokom 1550. Trvalejšie osídlenie dnešného Námestova sa predpokladá po roku 1474, kedy oravskí valasi dostali od panovníka Mateja Korvína rozsiahle slobody a právomoci v súvislosti so strážením severných hraníc a obchodnej cesty vedúcej hore Oravou cez tridsiatkovú colnú stanicu v Tvrdošíne smerom na dnešnú Zubrohlavu a Polhoru na sever, do Poľska. Na túto možnosť poukazuje i stará mapa z konca 15. storočia, ktorú nakreslili soľní komisári, keď skúmali soľné pramene pod Babou horou.

Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi.

Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612.

Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove.

Či v tom čase bola v Námestove nejaká kaplnka alebo modlitebňa nevieme, ale Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci.

K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini. Tento bol superintendentom hodnotený ako vzdelaný a múdry pastor. V Námestove bol do roku 1645.

Za jeho pôsobenia bol v roku 1635 postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“.

Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia.

Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska.

V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskej farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades.

Faru v Námestove definitívne obsadili katolícki kňazi v roku 1711.

Po zrušení evanjelickej farnosti kostol zasvätili apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi.

Kostol bol rozšírený najmä počas pôsobenia kňaza Jakuba Jurčáka na fare v Námestove. Od roku 1708 bolo k farnosti pričlenených trinásť filiálok.

Budova kostola bola iste stredobodom diania a života v mestečku. Svedčí o tom aj odpoveď richtára Jána Kršáka z roku 1770.

Mestečko sa postupne rozrastalo k pôvodným osadníckym rodinám, ktorých mená poznáme zo začiatku 17. stor. Tuk, Krepko, Olexa, Maxin, Kučera, Kohút, Sliepka, Ivanko, Lavro pribudli rodiny Ďurdík, Poliak, Krajčí, Labovský, Náčin, Rusniak, Vriedok, Kubáň, Bartko, Belko, Gemza, Habuška, Roman a iní. Koncom 18. stor. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov si vynútilo rozšírenie kostola.

Tento fakt však nebol jediný, ktorý vyvolal nutnosť opravy. Postupne sa zhoršoval aj celkový stav budovy kostola.

Už v roku 1813 sa magistrát mestečka obrátil na direktora Oravského komposesorátu Jozefa Erdődyho s prosbou o finančnú pomoc. Mestská pokladňa nemala potrebných 1168 zlatých, s ktorými počítal plán opravy. Celkové náklady za opravu kostola v roku 1821 boli 5463 zlatých, 13 denárov.

Postupne sa interiér kostola menil. Mal tri oltáre. Na hlavnom oltári boli postavy svätých apoštolov Šimona a Júdu, patrónov námestovskej farnosti. Sochy svätých dali veriaci vyhotoviť na vlastné náklady. Bočné oltáre boli zasvätené sv. Anne a sv. Kataríne.

Postupne, aj pričinením zástupcov mesta, boli v kostole umiestnené aj sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Heleny, Veroniky, Márie Jakubovej a Márie Salome.

V roku 1832 dali pozlátiť sedem sošiek anjelov, ktoré spolu so sochami sv. Štefana a Ladislava zdobili oltár sv. Kataríny. Na oltári sv. Anny stáli sochy sv. Rochusa, sv. Sebastiána a sv. Jána Nepomuckého. Do dnešných čias sa zachovali barokové sochy sv. Kataríny a sv. Barbory.

V období prestavby bola už v kostole kamenná krstiteľnica, kamenný chór a orgán so siedmimi mutáciami. Starobylý organ dalo panstvo v roku 1836 opraviť. Práce na oprave sa však značne predražili. V rámci stavebných prác pri rozširovaní kostola sa opravili aj dva značné poškodené portály. Následne sa k západnej strane veže pristavila Kaplnka Svätého Božieho hrobu.

V nasledujúcom roku vypukol v meste požiar, ktorý však spôsobil škodu len na panskom kaštieli, hospodárskych budovách, synagóge a niektorých židovských usadlostiach. Podľa súpisu škôd, kostolu plamene neublížili.

Nepriateľom mesta nebol iba oheň, ale aj voda. Povodeň v roku 1842 poškodila cintorín aj budovu fary.

Požiar v roku 1877 zničil takmer tretinu mesta a značne poškodil kostol. Oprava kostola sa mohla uskutočniť vďaka finančným darom grófa Edmunda Zichyho, veriacich, ale najmä rodiny Murínovej. Autorom projektu stavby, ktorá bola realizovaná v novorománskom slohu, bol pravdepodobne architekt Peter Muller zo Spiša. Do novej svätyne premiestnili hlavný oltár a vymenili požiarom poškodenú strechu za novú, šindľovú.

Požiar zničil aj kostolné zvony. Preto v roku 1878 námestovský richtár Ján Kubány požiadal Oravskú župu o pôžičku 2 200 zlatých na zakúpenie nových zvonov.

Celkové náklady odhadovali na 3 300 zlatých. Zvony nakoniec získali aj vďaka príspevku 100 zlatých od cisára Františka Jozefa a 1000 zlatých od grófa Edmunda Zičiho.

Koncom 19. stor. bol kostol zariadený novými oltármi a kazateľnicou, ktorú zdobili reliéfy štyroch evanjelistov. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Bočné oltáre Sv. Kataríne a Sedembolestnej Panne Márii. Boli tu aj závesné obrazy Madony z 18. stor. a Svätej rodiny zo začiatku 19.

O stave kostola, či celej farnosti podávajú podrobné informácie predovšetkým kanonické vizitácie.

Neskôr, v roku 1948, pri posviacke zvonov, bola odohratá hra Júlia, čo bol aj koniec účinkovania Katolíckej jednoty žien a Združenia katolíckej mládeže. Pri prechode frontu 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Kostol vyhorel a zvony pri požiari boli roztavené.

Po útrapách 2. svetovej vojny veriaci prikročili k jeho obnove, aj keď len provizórne. Veža bola nadstavená v roku 1947 pre umiestnenie kovovej konštrukcie na 4 nové zvony. Tie dodala firma Roman Manoušek Česká u Brna. Zakúpené boli z milodarov amerických Slovákov a domácich veriacich. Sú zasvätené: Sv. Šimonovi a Júdovi, Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej panne Márii patrónke Slovenska, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Jozefovi.

Slávnostnú posviacku nových zvonov vykonal spišský biskup rodák zo Zákamenného, Mons. Ján Vojtaššák v roku 1948 za početnej účasti veriacich. Všetky sily oprave kostola venoval vtedajší dekan vdp. Serafín Rončák.

Postupne bol kostol upravený, aby slúžil pre potreby cirkevných obradov aj filiálok obcí Slanica, Vavrečka a Oravská Jasenica. Na južnej strane bola postavený kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii. Tam sa nachádza aj pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny v Námestove. Celkom padlo 72 občanov. Vnútro chrámu vymaľoval majster maliar p. Jelínek z Ostravy.

Do života katolíckej mládeže v Námestove sa výraznejšie zapísal rok 1968. Založená bola big-beatová skupina a spevácky zbor.

V roku 1969 sa stal správcom farnosti vdp. Jozef Vrbovský, doterajší správca farnosti Toporec, rodák z Medzibrodia na Orave. Vtedy sa začala rekonštrukcia kostola náročná na finančné prostriedky i čas. Bola rozšírená sakristia, múry kostola sa odizolovali odvzdušňovacím kanálom. Bola vybudovaná kanalizácia dažďovej vody a na celom objekte vymenené okná a dvere. Uskutočnila sa obnova strechy kostola a jej pokrytie medeným plechom. Z pôvodnej kaplnky bol urobený tretí vchod do kostola. Do sakristie bol dodaný nový nábytok, do kostola zavedené elektrické vykurovanie akumulačnými pecami a urobená rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V zadnej časti boli vytvorené dve spovedné miestnosti.

10 kostolných okien je vyplnených vitrážami od akad. Mal. Vincenta Hložníka. Práce realizovali Umelecké remeslá v Prahe. V letnom období roku 1982 bola urobená nová omietka na vonkajších stenách a na strope vnútri boli reštaurované maľby z roku 1952. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložníka. Obklad sokla je z travertínu a podlaha zo spišského mramoru. Nezabudlo sa ani na rekonštrukciu a rozšírenie organu.

Po obnove chrámu sa konala jeho posviacka pri príležitosti odpustovej slávnosti v roku 1982. Vykonal ju vtedajší spišský kapitulný vikár Štefan Garaj za účasti asi 5000 veriacich. Za dielo, ktoré bude slúžiť ďalším generáciám právom patrí plné uznanie a poďakovanie vdp.

11. 1. Ing. arch. Štefan Krušinský finalizuje virtuálnu rekonštrukciu starého Námestova... s podrobným súpisom nehnuteľností. Teším sa tomu, lebo týmto počinom nám odhalí časť zabudnutej histórie.

18. 1. 6. 22. 7. Už takmer päť tisíc rokov sprevádzajú ľudstvo hlasy zvonov. Odmeriavajú ľuďom čas, pozývajú ich k modlitbe, volajú do práce či do boja. Sprevádzajú človeka i na jeho poslednej ceste. Bijú na poplach, alebo oznamujú príchod sviatkov. Moderná doba ako by sa ich nedotkla - hlas zvona sa za celé tie tisícročia nezmenil a vzbudzuje v nás rovnaké emócie, aké budil v našich predkoch. 6. 4. Ak chceme nazrieť do cirkevných dejín v Námestove, ponúkam príležitosť zahľadieť sa na počiatky kresťanstva na Slovensku a uvedomiť si, aké popredné a dôstojné miesto má Slovensko v rodine kresťanských krajín. U európskych národov vidíme často vonkajšie motívy prijatia kresťanstva. U Francúzov, Angličanov, Poliakov a Rusov sú to príležitostné manželstvá pohanských panovníkov s kresťanskými snúbenicami. Inde je to vonkajší politický nátlak. 29. 2. 8. 1. Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove. Vieme, alebo nevieme, či v tom čase bola v Námestove nejaká modlitebňa ? Prvý dokument, ktorý hovorí o tom, že v Oľšove bol začiatkom 14. Ďalší dokument hovorí o tom, že kostol už v 15. a aj 16. storočí bol zasvätený apoštolom sv. Šimonovi a Júdovi. V čase reformácie, ako uvádza kronika na fare v Toryse, filiálka Oľšov podľahla viacerým zmenám. Počas reformácie kostol zobrali evanjelici. V roku 1749 bol kostol evanjelikom odňatý, vrátený katolíkom a bol ako filiálka priradený k farnosti v Krivanoch a v roku 1753 k farnosti Šarišské Dravce. Od roku 1823 sa filiálka Oľšov opäť stáva filiálkou farnosti obce Torysa. Vzhľadom na zlý technický stav kostola postaveného pred rokom 1879, ktorý bol postavený na mieste terajšieho kultúrneho domu bol v spomínanom roku postavený nový kostol na pozemku dnešnej stavby rímsko-katolíckeho kostola, ktorý je stále zasvätený k úcte apoštolov svätého Šimona a Júdu. Menšie úpravy, odstránenie organu, oltára, rozšírenie chóru a sakristie boli v tomto kostole prevedené za pôsobenia vdp. Z kapacitných dôvodov sa v roku 2002 pristúpilo k radikálnej úprave celej stavby kostola. Z pôvodného kostola ostala sakristia, ktorá bola vystavená v roku 1978 a malá časť apsidy so svätými. Loď bola zbúraná a na jej mieste postavená nová v tvare zvonu. V interiéri boli vzácne, starobylé sochy svätých apoštolov Šimona a Júdu citlivo reštaurované. V kostole sa nachádza aj obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho od známeho kňaza J. Kendiča, ktorý bol farárom v Kokošovciach. Vo veži sú umiestnené dva zvony zo starého kostola. Menší váži 90 kg. Nesie meno "Urban." Je na ňom nápis: "Ku ucti Božej mile naše krajaňi z Ameriki obetovali. 1923."Väčší váži 160 kg a je na ňom nápis:,, Oľšavské veriaci oferovaly. Ku ucte Božského srdca Ježišovho ku úcte Šimonovy Júdovi. 1936. Obidva zvony uliali bratia Buchnerovci v Košiciach. Kostol a jeho oltár slávnostne konsekroval 8. augusta 2004 Mons.

V tabuľke sú zhrnuté dôležité udalosti v histórii kostola sv. Šimona a Júdu v Námestove:

Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove

tags: #v #rimskokatolickom #kostole #sv #simona #a