Už nás čakajú naozaj posledné dni Pôstneho obdobia. Kvetná nedeľa pripomína Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema týždeň pred Veľkou nocou: „Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna!
Zároveň má táto nedeľa aj druhý názov - nedeľa utrpenia Pána. Ten potvrdzuje aj zmenená farba rúcha. V tento deň nie je fialová, ako v ostatné pôstne nedele a všedné dni, ale je červená - ako Kristova krv, ktorú za nás prelial.
V dnešnej liturgii sa teda prelínajú dve línie - „Hosana“ a „Ukrižuj“. Na túto dvojakosť poukazuje aj fakt, že na svätej omši budeme počúvať evanjelium dvakrát. Raz hneď v úvode, pri vstupnom sprievode, už spomínané evanjelium o radostnom vstupe do Jeruzalema. Druhýkrát na klasickom mieste počas bohoslužby slova. Lenže to nebude klasické evanjelium, ale Pašie, teda dlhé evanjelium o umučení nášho Pána Ježiša Krista.
Procesia s palmami v Jeruzaleme na Kvetnú nedeľu.
Pašie v liturgii
Tie zaznievajú počas roka dvakrát. Na Kvetnú nedeľu sa striedajú texty z troch synoptických evanjelií. V roku cyklu A (rok 2020) podľa Matúša, v roku B (2021) podľa Marka a v roku C (2022) podľa Lukáša. Druhýkrát sa Pašie čítajú/spievajú na Veľký piatok.
Tak je Veľký týždeň olemovaný dvoma správami o utrpení a smrti Pána. Jedným na Kvetnú nedeľu, druhým na Veľký piatok. Dalo by sa povedať, že Veľký týždeň, ktorý začína práve na Kvetnú nedeľu, je čas medzi dvoma Pašiami, čas medzi dvoma oznámeniami o Pánovej smrti. Je najvyšší čas stíšiť sa a zvážnieť.
Je to čas bezprostrednej prípravy na Veľkú noc. Už by sme naozaj mohli vypnúť hudbu, televíziu, odložiť mobily a počítače, upriamiť celú svoju pozornosť na Ježišov prechod zo smrti do života, byť striedmymi v jedle a horlivými v modlitbe.
Rozdeľte si text Pašií z Kvetnej nedele na štyri časti (napríklad tento rok budú Pašie podľa Marka, tak si ich môžete rozdeliť takto: 1. Mk 14, 1 - 31; 2. Mk 14, 32 - 72; 3. Mk 15, 1 - 23; 4. Mk 15, 24 - 47). V nedeľu, v pondelok, v utorok a v stredu počas večernej modlitby si prečítajte s deťmi príslušnú časť. Môžete nechať čítať aj deti, prípadne si môžete zinscenovať aj rozdelenie textu medzi troch aktérov.
Prvý, rozprávač, číta všetky opisy a uvádzania priamych rečí. Druhý číta Ježišove výroky. A tretí zas výroky všetkých ostatných postáv (veľkňazov, ľudu, Piláta a pod.). Napriek spestreniu však z toho neurobte divadlo. Pre väčšie deti dávam do pozornosti aj Žalm 22 s refrénom „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ a druhé čítanie, ktoré obsahuje veľmi hlboký teologický hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (Flp 2, 6 - 11). Oba texty si môžete prečítať a porozprávať sa o nich.
Nezabúdajte však, že v prvom rade je to Božie slovo, ktoré má formu modlitby a vyznania viery. Dnes môže byť tiež dobrá príležitosť na krížovú cestu. A už je naozaj najvyšší čas sa spoločne v rodine zamyslieť a konkrétne si pohovoriť o tohtoročnom slávení Veľkej noci.
Johann Sebastian Bach a jeho hudba
Johann Sebastian Bach
Johann Sebastian Bach (1685-1750) bol nemecký skladateľ a hudobník neskorého baroka, ktorý je považovaný za jednu z najväčších osobností v dejinách západnej hudby. Bach, známy svojím výnimočným majstrovstvom v kontrapunkte, harmónii a hudobnej forme, vytvoril rozsiahle dielo v širokom spektre žánrov a nástrojov.
Bach sa narodil v Eisenachu v hudobníckej rodine, v mladosti osirel a pred štúdiom a profesionálnym pôsobením v rôznych nemeckých mestách ho vychovával starší brat. Pôsobil ako dvorný hudobník a neskôr sa stal kantorom v kostole svätého Tomáša v Lipsku, kde komponoval a viedol hudbu pre cirkevné i univerzitné súbory.
Hoci bol Bach počas svojho života uznávaný ako organista, jeho hudba získala širšie uznanie v 19. storočí a odvtedy sa stala ústrednou súčasťou klasického repertoáru. Jeho diela sú oslavované pre svoju hĺbku, technickú brilantnosť a emocionálny rozsah a naďalej inšpirujú hudobníkov a publikum na celom svete.
Začiatkom apríla zazneli v Slovenskej filharmónii stratené Markove pašie Johanna Sebastiana Bacha v rekonštrukcii maďarského dirigenta a hráča continua Somu Dinyésa, ktorý tieto pašie naštudoval so súborom Solamente naturali.
Histórias da Música | QUEM FOI J.S. BACH?
Dielo, o ktorého skompletizovanie sa na základe zachovaného libreta už desaťročia pokúšajú muzikológovia i interpreti, predstavuje Stanislav Tichý, ktorý napísal i recenziu na tento netradičný koncert.
Najslávnejší kantor kostola sv. Tomáša v Lipsku skomponoval podľa nekrológu a životopisu od Johanna Nikolausa Forkela (1802) päť pašií, kompletné sa však zachovali len dvoje: BWV 245 podľa Jánovho evanjelia (1. verzia z roku 1724) a BWV 244 podľa Matúšovho evanjelia (1. verzia z roku 1729). O zvyšných troch pašiových kompozíciách vieme nasledovné: patrí medzi ne pôvodná jednozborová verzia Matúšových pašií uvedená v inventári knižnice Bachovho syna Carla Philippa Emanuela Bacha (až neskôr J. S. Bach dielo prepracoval do podoby s dvomi zbormi a dvomi inštrumentálnymi ansámblami), ďalej Lukášove pašie BWV 246, ktoré však odborníci v súčasnosti pokladajú za Bachovu rukopisnú kópiu diela jeho nám dnes neznámeho súčasníka.
Tretím dielom sú Markove pašie BWV 247, ktoré boli v lipskom Thomaskirche pravdepodobne po prvýkrát uvedené na Veľký piatok 23. 3. 1731. Rukopis, ktorý bol v roku 1764 propagovaný lipským vydavateľom J. G. Breitkopfom, sa nezachoval a jeho jediná známa kópia z 19. storočia od F. Hausera podľa svedectiev zhorela v roku 1945 pri bombardovaní. Zachovalo sa však tlačené libreto pašií od Bachovho spolupracovníka Picandera (1700-1764), ktorého vlastné meno bolo Christian Friedrich Henrici.
Zo zachovaného textu vidno, že dielo malo z hľadiska formy podobnú koncepciu ako Jánove a Matúšove pašie, t. j. pozostávalo z dvoch dielov, v ktorých sa vzájomne prelínali tri línie: epická (dejová), poetická (reflexívna) a chorály.
Základnú, epickú líniu, tvorí doslovné zhudobnenie nemeckého Lutherovho prekladu 14. a 15. kapitoly Markovho evanjelia, ktoré formou recitatívu prednáša Evanjelista, priamu reč jednotlivých postáv (Kristus, Judáš, Peter, Pilát, atď.) spievajú ďalší speváci a reč davu ľudí (veľkňazi, učeníci, dav zhromaždený pred Pilátom a pod.) je zhudobnená v tzv. turbae-zboroch.
Poeticko-reflexívnu líniu diela tvoria úvodný zbor, záverečné zbory prvého a druhého dielu pašií a árie s veršami od Picandera. Treťou líniou sú chorály symbolizujúce zhromaždenie veriacich.
V súčasnosti je jednoznačne preukázané, že Bach do svojich vrcholných cirkevných vokálno-inštrumentálnych diel (Vianočné oratórium, Matúšove pašie) preberal kompozične mimoriadne hodnotné časti zo svojich duchovných i svetských kantát.
Je možné, že už pri komponovaní príležitostných diel určených pre jednorazové uvedenie (kantáty ku sobášu, pohrebu, voľbe mestskej rady a podobne) mal na mysli ich konečné uplatnenie s novým textom vo väčšom diele, ako o tom uvažuje napríklad Nikolaus Harnoncourt v knihe Hudobný dialóg v kapitole Metóda paródie u Bacha.
Táto metóda bola v Bachovej dobe celkom bežná a spočívala v tom, že pod existujúcu hudbu skladateľ podložil nový text s rovnakou štruktúrou metra a rýmu. Príkladov, na ktorých možno detailne študovať, ako to Bach robil, je mnoho. Najznámejšie sú vo Vianočnom oratóriu, BWV 248 (v častiach prevzatých zo svetských kantát BWV 213, 214 a 215), krátkych latinských omšiach (BWV 233 -236) a v Matúšových pašiách.
Už v 60. rokoch 19. storočia si redaktor viacerých zväzkov súborného vydania Bachových diel Wilhelm Rust všimol pri skúmaní Picanderovho textu Markových pašií metrickú a veršovú zhodu úvodného a záverečného zboru ako aj troch árií s tými, ktoré sa nachádzajú v zachovanej Bachovej Smútočnej óde (Trauer-Ode) BWV 198 z roku 1727 pre zosnulú manželku kurfirsta Christianu Eberhardinu.
Emocionálny výraz hudby je podobný ako v pašiách. Na Rustovu myšlienku nadviazal pri prvej čiastočnej rekonštrukcii pašií v roku 1964 Diethard Hellmann. Dodnes sa väčšina odborníkov (vrátane Friedricha Smenda a Alfreda Dürra) zhoduje v tom, že uvedené časti prevzal Bach do Markových pašií, podobne ako aj v tom, že predlohou pre altovú (kontratenorovú) áriu Falsche Welt bola prvá ária z kantáty Widerstehe doch der Sünde BWV 54.
V prípade ďalších dvoch z celkovo šiestich árií Markových pašií sa však jednotliví „hľadači“ pôvodnej podoby pašií líšia. Čo sa týka záverečného zboru Prvého dielu pašií viacerí z nich (napr. Simon Heighes vo svojej kompletnej rekonštrukcii diela z 80. rokov minulého storočia) sem kladú chorálovú fantáziu z úvodu Bachovej kantáty Ach Herr, mich armer Sünder BWV 135, v ktorej cantus firmus (na Slovensku evanjelikom i katolíkom známa melódia pašiového chorálu Ó hlava ubolená) zaznieva v dlhých notových hodnotách v base zboru.
Doplnenie šestnástich chorálových strof nepredstavuje pri rekonštrukcii príliš veľký problém, pretože Bachov syn Carl Philipp Emanuel Bach vydal zozbierané otcove úpravy evanjelických chorálov (čiastočne z jeho kantát a pravdepodobne aj zo stratených diel) v štyroch zväzkoch v rokoch 1784 až 1797. Tieto sú dnes k dispozícii - samozrejme, výber z nich sa môže v prípade jednotlivých pokusov o rekonštrukciu diela líšiť.
Najväčšou prekážkou kompletnej rekonštrukcie Markových pašií sú chýbajúce recitatívy a turbae-zbory. Je veľmi pravdepodobné, že práve túto epickú líniu diela Bach skomponoval nanovo.
Priekopník pašiových rekonštrukcií Diethard Hellmann sa ich nepokúšal obnoviť - pri uvedení považoval za dostatočné prepojiť jednotlivé zrekonštruované zbory, árie a chorály hovoreným prednesom príslušných pasáží z Markovho evanjelia.
Ďalšími možnosťami sú: 1.) recitatívy a turbae-zbory nanovo skomponovať, prípadne s použitím úprav vhodnej Bachovej hudby pre turbae-zbory (takto postupovali napr. Gustav Adolf Theill, Johannes H. E. Koch, Ton Koopman a ďalší), 2.) použiť upravené recitatívy z Matúšových pašií, aj keď text sa nebude doslovne zhodovať, no dejová línia ostane zachovaná (Soma Dinyés), 3.) použiť štýlovo príbuznú hudbu Bachových súčasníkov alebo dokonca 4.) použiť štýlovo odlišnú hudbu Bachových predchodcov, aby poslucháč mohol ľahko rozlíšiť, kde skutočný Bach začína a končí (Jos van Veldhoven s použitím diela talianskeho hudobníka a skladateľa Marca Gioseppe Perandu, pôsobiaceho v Nemecku v 17. storočí).
Treťou uvedenou cestou sa vydal Austin Harvey Gomme, jeho verzia pre uvedenie (performing version) je dostupná v publikovanej podobe (vydavateľstvo Bärenreiter). Gomme prebral do diela recitatívy a turbae-zbory z Markových pašií Reinharda Keisera (1674-1739).
Toto dielo si samotný J.S.Bach veľmi vážil, najmenej dvakrát ho uviedol (asi už v roku 1713 vo Weimare a v roku 1726 v Lipsku) a nechal sa ním inšpirovať vo svojich vlastných Matúšových pašiách, keď podľa Keiserovho vzoru sprevádza slová Ježiša Krista v recitatívoch „svätožiarou“ sláčikových nástrojov.
Problémom však je, že Keiserove pašie začínajú až 26. veršom 14. kapitoly Markovho evanjelia. Simon Heighes v jednej z najpresvedčivejších kompletných rekonštrukcií taktiež prevzal recitatívy z Keiserovho diela, prvých 25 veršov skomponoval nanovo a prvé tri turbae-zbory čerpal z inej vhodnej Bachovej tvorby.
Reprezentatívnu nahrávku Heighesovej verzie realizoval Roy Goodman (1996), ďalšie nahrávky rôznych rekonštrukcií diela rýchlo pribúdali a počítajú sa už na desiatky. Tlačou vyšli okrem už uvedenej rekonštrukcie A. H. Gommeho aj verzie G. A. Theilla (1. vydanie: Forberg-Verlag, Bonn; 2. rozšírené vydanie: Salvator-Verlag, Steinfeld), J. H. E. Kocha a A. Glöcknera (obidve verzie vydal Carus-Verlag) a A. F. Grychtolika (Edition Peters).
Samozrejme, nemožno očakávať, že sa podarí zrekonštruovať presne to, čo počuli poslucháči v Thomaskirche pri prvom uvedení diela - vari nemohol geniálny tomášsky kantor mnohé časti vrátane zborov a árií nanovo skomponovať, prispôsobiť si Picanderovo libreto, prebrať časti z tých svojich diel, ktoré sa nezachovali, zmeniť inštrumentáciu alebo vybrať iné vhodné chorálové strofy, či inak ich upraviť?
„Odpoveď na tieto otázky by sme dostali, keby sa autograf Markových pašií vynoril - podobne ako zbierka Altbachische archiv alebo rukopis Mozartovej Pražskej symfónie - neočakávane kdesi z ruských stepí. Na to musíme ešte čakať. Rok? Desaťročie? Veky?
Štátna filharmónia Košice
Štátna filharmónia Košice (ŠFK) vstupuje do svojho 57. ročníka. Sezóna sa nesie v znení jej motta: Košická - Svetová - Naša. Znovu sa priaznivci klasickej hudby môžu spoľahnúť na to, že v sále Domu umenia (ale aj na iných miestach) sa odohrá počas sezóny množstvo kvalitných koncertov.
Orchester je síce istú dobu bez oficiálneho šéfdirigenta, ale záštitu nad ním prebrali hneď dvaja dirigenti. Prevádzka košickej filharmónie prichádza počas aktuálnej sezóny s novinkou v rámci vernostných programov. Jej cieľom je poskytnúť návštevníkom väčšiu slobodu a flexibilitu - možnosť vyskladať si vlastný hudobný ´balíček´ z ponuky koncertov podľa vlastného vkusu, času a preferencií.
Najväčší prínos tejto zmeny vidím v tom, že rozširuje okruh našich návštevníkov. Pomáha osloviť aj tých, ktorí doteraz nemali možnosť alebo odvahu kúpiť si klasickú abonentku, no radi by sa do sveta filharmónie zapojili podľa vlastných možností. Zároveň ide o formu motivácie a odmeny pre verných poslucháčov - pri viacerých koncertoch získavajú cenové zvýhodnenie, ktoré ich prirodzene povzbudzuje k častejšej návšteve našich podujatí.
Sezónu z prevádzkového pohľadu otvoril ďalší ročník organového festivalu, zároveň však môžeme povedať, že orchester mal rozohrievacie vystúpenie pred samotným začiatkom sezóny na Bratislavských hudobných slávnostiach. Orchester mal krásny štart do sezóny. Najprv sme sa naplno sústredili na nahrávku koncertov Jozefa Podprockého a týmto projektom sme zdôraznili našu dlhodobú ambíciu zachovávať slovenskú hudobnú tvorbu.
Následne sme otvorili 54. Dramaturgia spojila tradíciu s objavovaním: cyklus In memoriam Ivan Sokol v rámci dlhodobého projektu uvádzania kompletného Bachovho organového diela priniesol Pašie I a II v interpretácii Simona Reicherta a Bernharda Haasa; jubileá M. E. Bossiho a Arva Pärta reflektovali recitály Alessandra Urbana a Simona Reicherta.
Edukačnú líniu posilnil interaktívny koncert Aha, toto je organ! (M. Vanek, M. Vrábel) a vystúpenie mladej Hyelin Lee; raritou bol organový portatív v podaní Christopha Deslignesa. Na koncert BHS sme siahli po veľkej vokálno-inštrumentálnej freske, Massenetovej Márii Magdaléne, dielu ku ktorému má Robert Jindra špeciálny vzťah, a ktorého uvedenie sme spoločne zvažovali už dlhší čas.
Chceli sme ukázať orchester v plnom symfonicko-zborovom nasadení, v spolupráci so Slovenským filharmonickým zborom, skvelými sólistami a pod taktovkou Roberta Jindru. Dielo prináša výraznú melodickosť, farebnú francúzsku inštrumentáciu a duchovno-dramatický oblúk, ktorý sa výborne hodí k festivalovému charakteru BHS.
Otvorenie sezóny patrilo dielu, ktoré v sebe spája majestátnosť aj krehkosť. Čajkovského Symfónia č. 6 „Patetická“ je symbolom hlbokej emócie, ľudskej úprimnosti a duchovnej výpovede. Hoci ide o jedno z najznámejších diel symfonického repertoáru, nikdy nestráca silu osloviť, vždy sa hrá takpovediac ´nanovo´.
Pre orchester je to zároveň skúška z interpretačnej kultúry a zrelosti, pretože každé uvedenie odhaľuje inú rovinu výrazu. Práve preto sme sa rozhodli sezónu otvoriť týmto ikonickým dielom - ako poctu hudbe, ktorá pretrváva. Rovnako medzi obľúbené diela z repertoáru klasickej hudby patria Holstove Planéty.
Áno, úvod sezóny sme koncipovali tak, aby bol výrazne poslucháčsky aj umelecky atraktívny. Čajkovskij a Holst predstavujú dva svety, introspektívny romantizmus a vizionársky pohľad do vesmíru. Holstove Planéty sú fascinujúcim príkladom orchestrálnej fantázie a farebnosti, ktorá aj po viac než sto rokoch pôsobí moderným dojmom.
V novembri zavíta znovu do Košíc Dalibor Karvay. Dalibor Karvay patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej husľovej školy. Spája v sebe technickú brilantnosť so spontánnou muzikalitou. Naše spolupráce sú vždy výnimočné nielen po umeleckej stránke, ale aj pre jeho profesionálny prístup, pokoru a schopnosť inšpirovať orchester. Zároveň sa v novembri do foyer Domu umenia vrátia pravidelné koncerty Hráme komorne.
Komorné koncerty sme zaradili do dramaturgie so zámerom predstaviť našich filharmonikov zblízka - v prostredí, kde publikum môže vnímať ich muzikalitu, osobnosť aj komorný cit v úplne inom svetle než na veľkom pódiu. Cyklus Hráme komorne tak prináša intímnejší kontakt s jednotlivými členmi orchestra a zároveň ponúka dramaturgicky pestré ´ochutnávky´ z diel známych aj menej známych autorov, ktoré si pripravili samotní členovia ŠFK.
Na prelome rokov si diváci budú môcť dopriať tradičné vianočné a novoročné koncerty. Áno, vianočné a novoročné koncerty patria k najobľúbenejším tradíciám Štátnej filharmónie Košice a pre mnohých poslucháčov sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočného obdobia. Každoročne sa snažíme, aby mali inú atmosféru, raz viac slávnostnú, inokedy lyrickú či hravú, no vždy s jasným cieľom: priniesť radosť, noblesu a uvoľnenie. Príprava týchto koncertov je náročná, no zároveň mimoriadne napĺňajúca.
V januári zavíta do metropoly východu Peter Breiner, ktorý má mnoho dôvodov cítiť sa v Košiciach ako doma. Peter Breiner sa do Košíc vráti v jedinečnej trojrole - ako dirigent, klavirista aj čembalista. V koncepte Haydn, Haydn, Haydn, Haydn ponúkne čisto haydnovský večer: efektnú predohru Opustený ostrov, Klavírny koncert D dur, kde sa predstaví ako sólista, komorné Divertimento C dur a napokon Symfóniu č. 75 D dur.
Vo februári zaznie okrem iného aj hudba Richarda Wagnera, no nepôjde o operné dielo. Vo februárovom koncerte sme sa rozhodli predstaviť Richarda Wagnera v menej tradičnej, no mimoriadne pôsobivej podobe prostredníctvom jeho Wesendonckových piesní na texty Mathilde Wesendonckovej. Sólovo sa predstaví Ester Pavlů, výnimočná česká mezzosopranistka, ktorá patrí k najzaujímavejším hlasom svojej generácie.
Celý koncert má jasnú dramaturgickú logiku: Wagnerove introspektívne piesne sme zasadili medzi Griegovu Lyrickú suitu a Dvořákovu Symfóniu č. 5, teda do rámca, ktorý spája romantickú melodickosť, lyriku a orchestrálnu farebnosť. Marec bude patriť Beethovenovej Osudovej, no pôjde aj o koncert so študentmi konzervatória.
Spolupráca so študentmi je pre nás investíciou do budúcnosti. Mladí interpreti potrebujú reálne pódium, kontakt s orchestrom a skúsenosť, ktorú im žiadna učebňa nenahradí. Pre orchester je to zase možnosť vnímať energiu a entuziazmus novej generácie a odovzdať im skúsenosť profesionálneho prostredia. Tento projekt s Beethovenovou Osudovou je postavený presne na tejto výmene.
V aprílovom koncerte sa do Košíc vráti bývalý šéfdirigent Robert Jindra. Robert Jindra v Košiciach zanechal výraznú umeleckú stopu. Orchester s ním dosiahol veľmi vysokú interpretačnú úroveň, ktorú si dodnes vážime. Jeho návrat na pódium Štátnej filharmónie Košice vnímame ako pokračovanie vzájomného umeleckého rešpektu, nie ako návrat k minulosti.
Orchester je už niekoľko mesiacov bez šéfdirigenta. Proces výberu nového šéfdirigenta je veľmi zodpovedný a viacvrstvový - ide o rozhodnutie, ktoré zásadne ovplyvní umelecký profil orchestra na niekoľko rokov. Momentálne sa nachádzame v závere fázy hodnotenia spoluprác s viacerými dirigentmi, ktorí v priebehu sezón 2024/2025 a 2025/2026 s nami spolupracujú.
Hľadáme osobnosť s jasnou umeleckou víziou, prirodzenou autoritou, schopnosťou motivovať orchester a zároveň reprezentovať inštitúciu navonok. V tejto chvíli však ešte nepadlo konečné rozhodnutie. O novom šéfdirigentovi budeme hovoriť až po dôkladnom vyhodnotení všetkých umeleckých aj organizačných aspektov.
Najväčším úskalím takéhoto procesu je nájsť rovnováhu medzi umeleckou charizmou a praktickou spoluprácou - ide totiž nielen o dirigenta, ale aj o partnera v dlhodobom plánovaní dramaturgie, festivalov, nahrávok či rozvoja inštitúcie.
Záver koncertnej sezóny, po ktorom bude nasledovať festival Košická hudobná jar, bude patriť Mahlerovi. Mahler je vždy udalosť. Záver sezóny sme chceli postaviť na diele, ktoré spája emocionálnu silu, monumentálny zvuk a duchovný rozmer - a Mahlerova Symfónia č. 1 „Titan“ to napĺňa do poslednej noty.
Je to hudba, ktorá symbolizuje víťazstvo života, vzostup po vnútorných zápasoch a schopnosť premeniť osobnú skúsenosť na univerzálne posolstvo. Večer doplní Korngoldov Husľový koncert D dur v podaní Josefa Špačka a úvodná lyrická miniatúra Mahlerova Blumine, pôvodne súčasť „Titanu“.
V interpretácii Aleksandara Markovića - verím - bude celý program pôsobiť ako osobné vyznanie hudbe: plný kontrastov, emócií a vrcholnej orchestrálnej brilantnosti.
Pred začiatkom každej sezóny cítim zmes rešpektu, očakávania a radosti. Očakávam, že sa nám podarí zachovať vysokú interpretačnú úroveň orchestra, rozvíjať dramaturgickú pestrosť a zároveň si udržať blízkosť k publiku, ktoré je pre nás najväčšou motiváciou.
Najväčšou výzvou je pre mňa udržať rovnováhu medzi umeleckými ambíciami a reálnymi podmienkami, ktoré kultúrny sektor momentálne zažíva. Napriek tomu chceme pokračovať v posilňovaní kvality orchestra, rozširovaní repertoáru a budovaní živého vzťahu s publikom.
Osobne sa teším na mimoriadne pestrú dramaturgiu: od Beethovenovej Eroicy, Čajkovského Patetickej, Bartókovho Koncertu pre orchester, cez Mahlerovho Titana, Brucknerovu 8. symfóniu až po Martinů 4. Rovnako sa teším na komorné koncerty, stretnutia s publikom a na množstvo nových hosťujúcich umelcov, sólistov aj dirigentov, ktorí prinesú čerstvú energiu a inšpiráciu.