Úvodná kapitola knihy Genezis, ktorá hovorí o stvorení sveta, je jednou z najkrajších, no zároveň najkontroverznejších častí celej Biblie. V širšom chápaní, mnohí ľudia chápu Bibliu a prírodné vedy ako striktne oddelené, každá oblasť hovorí svojim jazykom a nie je vhodné ich miešať.
V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.
Takto boli ukončené nebo a zem, a všetky ich voje. Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.
Správa o stvorení sveta nekončí šiestym dňom, stvorením človeka, ale siedmym dňom, dňom Božieho odpočinku. Humanizmus končí šiestym dňom, človekom v strede. Biblia končí siedmym dňom, Bohom v strede. Boh je stredobodom a obsahom siedmeho dňa. Až tu je konečný vrchol a cieľ stvorenia.
Sobota a její význam (obrazy) v křesťanství
Je to jediný deň, o ktorom čítame, že ho Boh požehnal. Doteraz požehnával živé bytosti, zvieratá a človeka. Teraz požehnáva deň. To znamená, že s týmto dňom je spojené špecifické Božie požehnanie. Prečo tento deň? Preto, že sa stal dňom Božieho odpočinku.
To neznamená, že Boh sa unavil a potreboval si oddýchnuť. Znamená to, že Boh ukončil svoje dielo. Na znamenie, že Božie dielo je hotové, skončené, sa siedmy deň stáva dňom Božieho odpočinku. Čo sa týka stvorenia, Boh už nič viac nemá na práci. Ale Boh urobil niečo veľmi milostivé. Nenechal si deň odpočinku pre seba. Keďže nás stvoril na svoj obraz, podelil sa s nami o tento deň. Lebo Boh chce, aby sme aj my spoznali požehnanie siedmeho dňa, požehnanie odpočinku.
Preto siedmy deň, deň svojho odpočinku, Boh urobil aj dňom odpočinku pre človeka. A Boh nám dáva tento dar vo forme prikázania: Šesť dní budeš pracovať… Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu… (Ex 20:9).
Rytmus stvorenia šesť plus jeden je prenesený do rytmu ľudského života. Človek si má tento Boží rytmus práce a oddychu osvojiť. Práca sa nesmie stať našou modlou a teda Božím rivalom v našom živote. Patrí jej dôležité ale nie prvé miesto. To patrí Bohu.
Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla.
Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).
I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“
Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom.
A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom. A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.
Kresťania veria, že Boh je všemohúci. Biblia nie je jednotná kniha, je to v podstate zväzok kníh s rôznym literárnym žánrom. Nájdeme tam dejepisné, prorocké alebo poetické knihy. Je potrebné vždy rozlišovať literárny žáner a zámer autora, čo nám chcel svojim textom vyjadriť. Ani od básnikov neočakávame presný popis toho, ako sa veci odohrali. Prvá kapitola knihy Genezis nám zjavne nechce podať denníkový opis udalostí, ale skôr metaforickým spôsobom vyjadruje vzťah Boha k človeku.
Prvá kapitola knihy Genezis je do veľkej miery opozícia Izraelitov voči vtedajším dualisticko-panteistickým mýtom okolitých pohanských náboženstiev a kultúr. Boh stvoril svet pôvodne ako dobrý. Svet nie je bohom, stvorenie je jasne oddelené od Stvoriteľa. Aj človek bol pôvodne stvorený ako dobrý a na Boží obraz, no neskôr sa hriechom pokazil. Boh nestvoril zlo, je iba dôsledkom ľudskej slobody.
| Deň | Čo bolo stvorené |
|---|---|
| 1. deň | Svetlo a tma |
| 2. deň | Obloha |
| 3. deň | Súš, more a rastliny |
| 4. deň | Slnko, mesiac a hviezdy |
| 5. deň | Morské živočíchy a vtáctvo |
| 6. deň | Suchozemské zvieratá a človek |
| 7. deň | Odpočinok |
Je zaujímavé ako Boh prvé tri dni oddeľuje (napr. svetlo od tmy, nebo od zeme) a ďalšie tri dni zadeľuje stvorenia do jednotlivých sekcií. Rovnako tu môžeme vidieť oddelenie posledného, siedmeho dňa od ostatných.
Prvá kapitola knihy Genezis má skôr hierarchickú ako chronologickú postupnosť. Boh tvorí od nižších foriem až po vyššie. Človek je vrcholom stvorenia. Niektorí v tom videli to, ako Boh pripravuje palác stvorenstva (neživé veci, rastliny, zvieratá) pre kráľa (človeka).
„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.“ (Exodus 20:8-11)
Boh vyšiel tejto ľudskej potrebe jedinečne vústrety hneď pri stvorení: oddelil na tento účel jeden deň v týždni. 1 Moj 1,26.27 hovorí: „a BOH ICH požehnal“ a 1 Moj 2,2.3 píše: „A Boh požehnal SIEDMY DEŇ“. Boh ustanovil základnú bunku ľudskej spoločnosti - manželstvo; a deň, ktorý má mimoriadne obohatiť a posilniť človeka - sobotu. Medzi manželstvom a sobotou existuje úzka súvislosť. Manželstvo a rodina môžu zdravo prospievať jedine tam, kde ľudia majú zdravý vzťah k Bohu (Žalm 127,1-3). Boh dodnes rád žehná manželstva a tým buduje rodinu.
V 1 Moj 2,2.3 čítame, že Boh „odpočinul“ od všetkého diela, „požehnal“ siedmy deň a „posvätil“ ho. Predchádzajúcich šesť dní Boh tvoril krásny svet, prírodu a nakoniec človeka. Ale ani stvorenie človeka ako „koruny stvoriteľského diela“ ešte neznamenalo jeho vyvrcholenie. To nastalo siedmy deň. Bol to prvý celý deň, ktorý Boh s prvými ľuďmi prežil spoločne od rána do večera.
Keď izraelskí kňazi udeľovali ľudu požehnanie, hovorievali: „Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ostríha (chráni). Nech dá Hospodin svietiť na teba svojej tvári a nech ti je milostivý…“ (4 Moj 6,24.25) Božie požehnanie sa týka v prvom rade duchovnej oblasti, vzťahu k Bohu, vnútorného prežitku. Tým, že Boh na počiatku požehnal siedmy deň, až dodnes zaručuje, že ak ľudia budú rešpektovať štvrté prikázanie, chce sa s nimi stretávať v cirkvi, chce ich obohatiť svojou prítomnosťou, svojím požehnaním.
Sobota, siedmy deň týždňa, je vlastne Božím „chrámom“, ktorý Boh „postavil“ v čase - v rozmere, na ktorý ľudia nemajú vplyv. Jedinú výnimku tvorí týždeň. Ten nemá v pochodoch prírody žiadnu analógiu. SOBOTA JE V PRVOM RADE PAMIATKOU STVORENIA, pohľadom do slávnej minulosti. (Pozri 2 Moj 31,17 a Ez 20,20) Každá sobota nám znovu pripomína, že Boh v šiestich dňoch stvoril človeka a svet, ukazuje na Božiu nesmiernu moc a lásku.
SOBOTA JE PAMÄTNÍKOM VYKÚPENIA, vyslobodenia z hriechu, ktoré Kristus uskutočnil na kríži Golgoty a ktoré DNES uskutočňuje v našom živote. Boh vyslobodil a dodnes vyslobodzuje každého človeka z duchovného Egypta - z hriechu. Sobota mala starému Izraelovi každý týždeň pripomínať veľký deň vyslobodenia z Egypta a s tým aj ten najväčší zázrak - vyslobodenie človeka z moci hriechu, záchranu pre večný život.
SOBOTA NÁM sprítomňuje VYKÚPENIE. V tento deň „prichádza“ Boh za svojím ľudom, Vykupiteľ za vykúpenými, aby spolu nadviazali rovnaký vzťah, aký ľudia mali k Bohu pred pádom do hriechu. Preto apoštol Pavol varuje: „Neopúšťajme spoločné zhromaždenie.“ (Žid 10,25) Veď tam Boh prichádza k svojmu ľudu.
Sobota však nie je spojená iba s minulosťou, s prítomnosťou, ale aj s budúcnosťou. Už Izraelitom v Egypte a neskôr pri pobyte na púšti sobota bola prísľubom lepšej budúcnosti, odpočinok soboty bol „predchuť“ odpočinku života v zasľúbenej krajine.