Dva kostoly stoja vedľa seba, takmer sa dotýkajú. Chvíľu nám trvá, kým zistíme, ktorý z nich je katolícky. Sú evanjelici a katolíci v tejto podtatranskej obci k sebe rovnako priateľskí ako tieto dva chrámy?
Farnosť Važec
Dozvedáme sa, že farnosť je čo do počtu jedna z tých menších. Hoci obec má okolo 2 500 obyvateľov, katolíkov je len 800. Aj tu sa však osvedčilo, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. „Farnosť je jednoduchá, skromná. Veriacich vnímam ako veľmi srdečných a otvorených ľudí,“ prezrádza na adresu svojich farníkov farár Roman Šemrák. Oceňuje ticho a pokoj, ktoré mu okolitá príroda ponúka. Medzi veriacimi sa cíti prijatý a vie, že ho majú radi.
„Cez týždeň je v kostole niekedy len desať ľudí, v nedeľu päťdesiat. Sme malé spoločenstvo, všetci sa navzájom poznáme.

Pre važeckého farára je najdôležitejšie, aby sa vo farnosti každému dostalo pozornosti a lásky. Preto sa usiluje o duchovnú formáciu všetkých vekových kategórií. „Veriaci majú raz za čas katechézy na rôzne témy. Pre deti sme vyhradili jednu svätú omšu do týždňa. Je určená najmä pre tie, ktoré sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Prichádzajú spolu s rodičmi. Každoročne v auguste si vo Važci nedajú ujsť farský deň. Začína sa svätou omšou, pokračuje duchovným slovkom a nakoniec priateľským posedením pri chutnom guláši.
„Viete, že pred pár rokmi tu bol farárom Janko Silan? Áno, ten básnik,“ spresňuje farár, keď vidí naše prekvapené výrazy. „Málokto ho pozná, veď dlhé roky sa v školách o básnikoch ako on nesmelo učiť. Pochovaný je na našom cintoríne.
Dozvedáme sa, že každoročne v máji sa Važťania stretávajú pri Silanovom hrobe, kde sa za neho slúži svätá omša. S úsmevom na tvári a s radosťou v očiach spomína farár tiež na Rogoźnicu v susednom Poľsku, ktorá je ich partnerskou farnosťou. Spomína aj ekumenickú pobožnosť, ktorá sa koná vždy v januári počas Týždňa za jednotu kresťanov. S evanjelikmi udržujú priateľské vzťahy. Spoluprácu majú tiež s diecéznym centrom mládeže, vďaka ktorému farnosť mladne a ožíva. Má originálny názov Premeny. Nachádza sa vedľa farského úradu. Každý víkend sa zapĺňa mladými ľuďmi z rôznych kútov Slovenska. Cez týždeň ho zasa navštevujú žiaci základných či stredných cirkevných škôl. Najpopulárnejšou je nepochybne animátorská škola.
Aj duchovný otec Roman má na ňu veľmi milé a stále živé spomienky. „Mal som možnosť byť v jednom ročníku animátorskej školy. A vtedy som si uvedomil, aká je pastorácia mladých dôležitá. Zažil som úžasné prijatie a spoločenstvo. Dodáva, že dvere nezatvárajú pred nikým. Ktokoľvek príde, je v centre vítaný. A tak sa v Premenách premenilo už mnoho sŕdc. Dobrovoľníci z centra sú farnosti k dispozícii. Radi pomôžu s prípravou detí na prvé sväté prijímanie či na birmovku. Kaplnku poskytujú farnosti na slúženie svätých omší cez týždeň od novembra do apríla.
Ľuboš Laškoty (41), duchovný správca diecézneho centra mládeže, pôsobí medzi mladými už desiaty rok. „Učím sa nanovo vnímať Boha. Hľadám spôsoby, ako o ňom hovoriť, ako ho viac spoznať.
Advent vo farnosti
Fialová farba, adventný veniec, prítmie... Predvianočná atmosféra sa tu nezaprie. „Práve prebieha obľúbený deviatnik Kto dá prístrešie Svätej rodine,“ hovorí farár Roman. „Končíme 23. decembra. Obraz putuje z rodiny do rodiny. Spoločne sa pomodlíme ruženec a stretnutie ukončíme malým agapé.
Ľubo Lorenčík, riaditeľ diecézneho centra mládeže, je farnosti vždy nápomocný. Prezradí nám, že v centre sú zapojení do kampane To, čo chcem, je betlehem. Tento rok sa uskutoční už štvrtýkrát. „V spoločnosti totiž dominujú mnohé, často plytké vianočné symboly. My chceme vyzdvihnúť ten najoriginálnejší a najpodstatnejší, teda betlehem, Dieťa v jasliach. Upozorňuje na to aj naše logo. Sú v ňom ukryté dve postavy, ktoré chystali všetko potrebné na narodenie Pána: Jozef a Mária. Túto pravdu si v centre nenechávajú len pre seba, ale podávajú ju ďalej ako kedysi pastieri. Preto pred centrom stavajú veľký betlehem. Samozrejme, patrične ho vždy vysvietia a vždy pritom zažijú kopec zábavy.
So stavaním betlehema majú peknú skúsenosť. „Bolo pre mňa veľmi povzbudivé, keď som počas Vianočného obdobia viackrát zazrel prichádzať mamky s deťmi a vysvetľovať im, kto sú jednotlivé postavy. Ďalší rok nás z obecného úradu poprosili, aby sme betlehem postavili uprostred dediny. V šírení radostnej zvesti však idú ešte ďalej: natočia krátke videá, ktoré majú prinášať radosť do dezorientovaného sveta.
Po bohatej adventnej príprave sa na vianočné sviatky vo farnosti všetci veľmi tešia. Ich blízkosť si naplno uvedomujú pár dní pred Štedrým dňom. Je už totiž tradícia, že sa duchovní spolu s veriacimi stretnú pri spoločných raňajkách. Pred pandémiou Važťania pripravili originálnu jasličkovú pobožnosť. Veria, že sa k tejto milej aktivite po dvojročnej prestávke opäť vrátia. „V roku 2019 bol v našom centre dobrovoľník Matúš Olejník. Dnes je už bohoslovec. Bol veľmi aktívny a prácu s deťmi naozaj miloval, vedel ich pritiahnuť. Scenár napísal sám.
Na Štedrý deň na fare zachovávajú zaujímavý zvyk. V čase, keď ľudia zasadajú k štedrej večeri, oni idú do kostola. Modlia sa nielen za svojich farníkov, ale za všetkých, ktorí sú počas Vianoc sami. „Mávame niekoľko chodov, rôzne vianočné dobroty. Od makových opekancov až po zemiakový šalát a kapra. Samozrejme, uvedomujeme si, aký je Boh štedrý, že nám to všetko doprial, a ďakujeme mu za to. Pred večerou prečítam úryvok z evanjelia o narodení Pána. Každý z nich je z iného kraja a priniesol si so sebou iné zvyky. Usilujú sa však o to, aby sa pri stole každý cítil ako doma.
Diecézne centrum mladých zostáva cez vianočné sviatky prázdne. Na Silvestra to však v Premenách opäť ožíva. Prichádzajú skupinky mladých, ktorí chcú stráviť posledný deň v roku práve na tomto mieste. Samozrejme, nechýba poriadna zábava. Dozvedáme sa, že aj tento rok je už centrum rezervované. A tak bude veselo.
V predvečer slávnosti Zjavenia Pána býva zvykom, že sa stretnú bývalí dobrovoľníci. Majú spoločnú svätú omšu, po nej sa vzájomne obohatia svedectvami zo života v centre a nakoniec si spolu posedia pri chutnom jedle. „Odpust je slávnosť celej dediny. Doobeda sa slúži svätá omša, ktorú vždy celebruje pozvaný hosť. A po nej nasleduje trojkráľová koleda. To je už tradícia, bez ktorej si naše hody nevieme predstaviť,“ hovorí farár. A tak sa po slávnostnom odpustovom obede v sprievode miništrantov a spevákov vyberú na požehnanie. A potom príbytky veriacich.
Kostol Klaňania sa troch kráľov
Rímskokatolícky kostol Klaňania sa troch kráľov vo Važci, ktorý je kultúrnou pamiatkou, bol pôvodne postavený koncom 13. storočia ako gotický a zasvätený bol sv. Antonovi Pustovníkovi. V roku 1738 bol barokovo upravený a v roku 1910 bol prestavaný úplne.

Z pôvodne jednoloďovej gotickej stavby s rovným zakončením presbytéria sa zachovalo obvodové murivo, lomené okno na východnej strane presbytéria, ktoré je v súčasnosti čiastočne zamurované a časť pôvodného krovu. Gotický portál vedie z lode do pristavenej sakristie - súčasnej spovednice a pochádza údajne z bývalého šoldovského kostola. Preniesli ho v roku 1738.
Presbytérium je zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou a loď korýtkovou klenbou. Hlavná loď má plochý strop, ozdobený maľbou sv. Antona Pustovníka od Jozefa Osvalda. Hladká fasáda kostola má na južnej strane polkruhovo zakončené barokové okná. Veža je členená lizénovým rámom, ktorý má pri streche zuborez.
Hlavný oltár troch kráľov - súčasné patrocínium chrámu a farnosti je neskorobarokový z poslednej tretiny 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. Roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Ján Hála.
Dva bočné oltáre Panny Márie a sv. Jozefa s bohatými akantovými rozvilinami a esovitými stuhami sú polychrómované drevorezby z polovice 18. storočia. Kazateľnica s postavami evanjelistov na parapete a krstiteľnica s karyatídnou postavou kľačiaceho anjela sú rokokové polychrómované drevorezby z druhej polovice 18. storočia.
Empora je baroková polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia. Skriňa v sakristii je neskorobaroková stolárska práca z roku 1740. Zvon je liaty, neskorogotický z 15. storočia.
Súčasný interiér kostola - menza, ambóna, sedes a stoličky pre miništrantov - je dielom Ing. Arch. Martina Bišťana z Ružomberka.
Filiálka farnosti Štrba
Važec pred rokom 1949 nebol samostatnou farnosťou, ale filiálkou farnosti Štrba. Omše bývali väčšinou len každú druhú nedeľu, a slúžievali ich kňazi pôsobiaci v Štrbe. V nedeľu, keď omša nebola, schádzali sa veriaci v kostole, kde spevom, modlitbami a čítaním Božieho slova oslavovali Pána. V niektoré sviatky svätú omšu chodili vysluhovať aj rehoľníci z okolia.
Po osamostatnení vo farnosti pôsobili kňazi:
- júl 1949 -16. máj 1985 - vdp. Ján Ďurka Silan zo Sily (kvôli zdravotným problémom mu v rokoch 1978-85 vypomáhal pán farár z Východnej vdp. Ján Kováč)
- júl 1985 - máj 1987 - vdp. Peter Paluga z Dolného Kubína Do vymenovania nového správcu farnosti sv. omše a sviatosti vysluhoval štrbský pán farár vdp. Gejza Findura
- október 1987 - 31. január 1990 - páter Andrej Osvald SJ z Lackovej
- február 1990 - 30. jún 1998 - Mgr. Jozef Dzurek z Trstenej
- júl 1998 - 30. jún 2001 - Mgr. Martin Jurči z Tvrdošína
- júl 2001 - 30. jún 2007 - Mgr. Ing. Andrej Legutký zo Svitu, počas jeho pobytu vo Važci vzniklo Diecézneho pastoračného centra Premeny, ktorého prvým duchovným správcom sa stal ThDr. PhDr. Ján Buc PhD.
- júl 2007 - 30. jún 2012 - ThDr. Vladimír Dzurenda PhD. zo Spišskej Novej Vsi (od augusta 2010 necelý rok mu vypomáhal Mgr. Ľubomír Zavacký, od 1. júla 2011 vo funkcii kaplána vo farnosti pôsobil Mgr. Cyril Hamrák)
- júl 2012 - 09. júl 2013 - Mgr. Marek Uličný z Levoče
- júl 2013 biskupom Štefanom Sečkom bol menovaný do funkcie duchovného správcu farnosti Mgr. Cyril Hamrák z Markušoviec (Mgr. Marek Uličný ako predseda komisie pre mládež sa stal duchovným správcom Diecézneho pastoračného centra Premeny)
- Júl 2015 - 3. júl 2023 Mgr. Roman Šemrák zo Spišskej Novej Vsi menovaný za farského administrátora farnosti
- jula 2018 - Mgr. Ľuboš Laškoty vymenovaný za duchovného správcu Diecézneho pastoračného centra Premeny vo Važci
- júla 2019 - Mgr. Matúš Reiner, duchovný správca pre pastoráciu detí a mládeže v Spišskej diecéze
- júla 2023 - Mgr. , Ing. Štefan Bocko, PhD, menovaný za farského administrátora farnosti
- júl 2024 - Mgr., Ing. Štefan Bocko, PhD, menovaný za duchovného správcu Diecezného pastoračného centra Premeny vo Važci a riaditeľa Centra pastorácie mládeže v rámci nového Diecezného úradu pre evanjelizáciu a apoštolát v Spišskej diecéze.
- júl 2024 - Mgr. Dominik Jamrich, menovaný za farára farnosti Važec
Kostolníci:
- Pred vznikom farnosti - Matej Goč, syn Ondrej.
- Po vzniku pokračoval vo funkcii Ondrej Goč, potom nastúpil jeho syn Ondrej, ďalej nasledoval Ondrejov bratranec Michal Goč (zo zdravotných dôvodov odstúpil pred príchodom pátra Osvalda), od roku 1987 do konca roku 1997 kostolníčil Matej Šingliar, od roku 1998 funkciu zastáva Michalov vnuk Viliam Goč.
Organisti - kantori:
- učiteľ Jozef Bejda, po vojne do roku 1953 učiteľka Valéria Krúpová, potom jej švagriná Mária Bučanská, od roku 1979 Bučanskej bratranec Ing. Ján Goč - 1. 10. 2018 - Kantor l Peter Bartek
Matriky
Po príchode Janka Silana na faru dostal od štrbského pána farára Ladislava Šterbu tri matriky. Prvá (roky 1784 - 1884) a časť druhej (roky 1885 - 1895) boli poštátnené a prenesené na MNV vo Važci. Zápisnica č. 22/1950 zo dňa 5. januára 1950 je v tunajšom archíve pod číslom 1a/1950.