Hnev (lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Zvyčajne, keď nás niekto urazí alebo nám urobí zlo či spôsobí krivdu, vyvolá to v nás silnú afektívnu reakciu, ktorú označujeme slovom hnev. A hnev dokáže zničiť vzťahy medzi ľuďmi, ba dokáže zničiť ľudské srdce. Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev.
Hnev narúša spokojnosť srdca, zatemňuje myseľ, vnáša zmätok do pamäte. Napr. uviaznutie v zápche... Vtedy to začína. Človek, ktorý je vnútorne zranený, reaguje na maličký vonkajší podnet a hneď je oheň na streche.
Biblické príklady hnevu
V Biblii nájdeme mnoho príkladov hnevu a jeho dôsledkov. Jedným z najznámejších je príbeh Kaina a Ábela:
1 Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina, a povedala: „Získala som človeka od Pána.“ 2 A opäť porodila - jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. 3 Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. 4 Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. 5 Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár.
Tento príbeh ukazuje, ako hnev môže viesť k tragickým následkom. Ďalším príkladom je hnev farizejov. Vo Svätom Písme sa píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). To znamená, že musí existovať aj hnev, ktorý nie je hriešny.
Spomeňte si na to, ako Ježiš na veľkonočné sviatky vyhnal kupcov z chrámu. Uplietol z povrázkov korbáč, prešiel pomedzi nich. Vlastnými rukami poprevracal stoly. Prstom ukázal na predavačov a rozkázal im, aby opustili chrám.
Ako ovládať hnev
Ako sa vyrovnať s hnevom?
Ježiš nám radí, aby sme to rýchlo vyriešili, keď sa na niekoho hneváme. Sväté Písmo hovorí: Hnevajte sa, ale nehrešte! (Ef 4, 26). Nás učil modliť sa slovami: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Na kríži vyriekol slovo, ktoré prináša dokonalú náhradu za hnev, agresivitu a zlosť. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23 ,34).
Vo Svätom Písme sa píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). To znamená, že musí existovať aj hnev, ktorý nie je hriešny. Ten pociťoval aj Pán Ježiš, napríklad keď bičom vyháňal predavačov a peňazomencov z jeruzalemského chrámu (porov.
Hnev u človeka sa môže prejavovať dvojako: dovnútra - to jest byť zatrpknutý, roztrpčený na svojho brata, prechovávať v sebe zlosť, nestýkať sa s bratom, oddeliť sa od neho. Hnev navonok znamená byť rozčúlený, vybuchovať, prejavovať nevľúdne zmýšľanie... A tak u nás má byť nie zatrpknutosť, rozčúlenosť, závisť a nenávisť, ale láska, ochota a zmierenie ako vedúce motívy nášho života.
Ak nestrážiš jazyk, máš problém. 21 Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme. 22 Mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.
- 26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom;
- 27 a nedávajte miesto diablovi!
- 29 Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú.
- 30 A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.
- 8 Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst.
18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.